Liberalizmus kráča v ústrety koncu dejín

Európa neodmieta „zlé pudy zvrhlej povahy“, ale usiluje sa im vyhovieť. Rímskokatolícky kňaz na Slovensku podporuje radikálnu liberálku na post prezidentky štátu! Francis Fukuyama vo svojom provokačnom diele Koniec dejín zdôvodnil historické víťazstvo liberálnej demokracie, k čomu míľovými krokmi kráčajú nielen Spojené štáty. Tam totiž „dospeli k niečomu, čo je oprávnene považované za čistejšiu formu liberalizmu: americký Najvyšší súd rozhodol, že i nekonfesionálne presadzovanie ‚viery v Boha‘ môže pohoršovať ateistov, a preto je vo verejných školách zakázané“. Fukuyama z toho vyvodzuje: „Neprekvapuje, že v situácii, keď sú všetci moralisti a náboženskí fanatici potieraní v záujme tolerancie, v intelektuálnom ovzduší, ktoré oslabuje možnosť viery na nejakú určitú doktrínu, pretože za prvoradú považuje otvorenosť voči všetkým svetovým vieram a ‚hodnotovým systémom‘, sila spolkového života v Amerike upadá.“

Možno bude niekto namietať, že veď jasný signál spätosti s katolicizmom vyslala  Amerika pri inaugurácii prezidenta Trumpa. Celý svet mohol vidieť a počuť jeho prísahu na Bibliu. Lenže problém je niekde inde. Moc sa presúva z volených orgánov na súdnu, čo znepokojuje aj politikov na Slovensku. Začiatkom septembra na pozvanie predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislava Zvolenského pricestovali do Bratislavy biskupi strednej a východnej Európy, aby diskutovali na tému Pravda a kultúra života. Zúčastnil sa na nej aj predseda vlády SR Peter Pellegrini, kde uviedol, že voľba ústavných sudcov ovplyvní na najbližšie roky na Slovensku charakter ochrany tradičných hodnôt a náboženskej slobody. Poznamenal, že si uvedomuje, „ako veľmi závisí osud ľuďmi žitej demokracie od spôsobu fungovania nevolenej moci ústavných súdov v našej Európe“. Uvedomujú si túto skutočnosť aj politici, od ktorých voľba ústavných sudcov závisí? Prezident SR Andrej Kiska určite. Verejnosť o tom presvedčil obštrukciami pri ostatných voľbách ústavných sudcov.

SCHUMAN PRE EURÓPU

V roku 2003, teda rok pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, sa dostala k občanom Slovenska knižka Roberta Schumana Pre Európu. Z nej sa dozvedáme, že „otec zjednotenej Európy bol humanista a pragmatický vizionár a ako hlboko veriaci politik a právnik uznával, že nad pozitívnym právom stojí právo prirodzené, že dejiny majú svoj zmysel...“. Tvrdil, že „za svoju existenciu vďačí demokracia kresťanstvu“, a poukázal na kresťanské ideály, ktoré prežili a stali sa základom súčasnej civilizácie.

Akou koróziou prešli za krátky čas kresťanské princípy, zakotvené aj v prvej demokratickej ústave Spojených štátov, možno posúdiť zo Schumanovej analýzy života v USA. Píše, že vzťah medzi kresťanstvom a demokraciou je tam „hlboko zakorenený a prejavuje sa v každodennom politickom živote. Ľudia sa spoločne a verejne modlia na banketoch, na kongresoch, na volebných stretnutiach..., pričom takéto praktiky nevyvolávajú iróniu alebo odpor“.  Áno, pokiaľ nezasiahne ústavný súd. Schuman o demokracii ďalej uvádza, že sa neimprovizuje, na jej sformovanie bolo treba viac ako jedno tisícročie kresťanstva a tvrdí, že „demokracia bude kresťanská alebo nebude“.

Fukuyama protirečí, lebo zdôvodňuje historické víťazstvo liberálnej demokracie. Konštatuje, že „moderné spoločnosti sa vyvinuli smerom k demokracii, ale moderné myslenie zostalo v slepej uličke neschopné dosiahnuť zhodu v tom, čo tvorí človeka a jeho zvláštnu dôstojnosť, a následne definovať jeho práva“. Schuman však ponúkol kresťanský model zjednotenej Európy. A do takej Európy sme v roku 2004 vstupovali. A ako je to dnes?

INÁ NEEXISTUJE?

Na Slovensku pomaly nehovoríme o nijakej inej forme demokracie, iba o liberálnej. Prečo nie o konzervatívnej? Kresťanstvo učilo, že všetci ľudia sú si od prírody rovní, priznalo právo a povinnosť na prácu, uznalo prvenstvo vnútorných hodnôt, ktoré jediné zušľachťujú človeka. Univerzálne pravidlo lásky, na ktorom sú založené sociálne medziľudské vzťahy kresťanského sveta, učinilo z každého človeka nášho blížneho, prihovára sa Schuman v knižke Pre Európu. Kam sa však Európa vychýlila, keď propaguje gender ideológiu, dokonca záväzne sa stavia k Istanbulskému dohovoru, pretvárajúcemu základné princípy kresťanstva, ale aj prirodzeného poriadku. Schuman upozorňuje, že vždy  na pokrok kresťanskej civilizácie tlačili „zlé pudy zvrhlej povahy a neprestávajú sa mu stavať do cesty“. Európa však namiesto toho, aby sa im bránila, usiluje sa im vyhovieť. Slovensko prijalo niekoľko akčných programov v ľudsko-právnej ochrane s cieľovou skupinou LGBTI.

Popri racionálnom a reálnom pohľade premiéra Pellegriniho na fungovanie nevolenej moci ústavných sudcov znepokojuje jeho poukazovanie na „vytrácanie sa zmyslu pre rozmanité kultúrne a duchovné dedičstvo minulosti“. Aké rozmanité? Ústava SR  jasne definuje, že ide o cyrilo-metodské  duchovné dedičstvo, čiže kresťanské. Skúsme teda rešpektovať odkaz otca zjednotenej Európy Roberta Schumana, ktorý hovorí, že  cirkev by mala bdieť nad rešpektovaním prirodzených zákonov a zjavených právd a povinnosťou politikov je zosúladiť v chúlostivej, ale nevyhnutnej syntéze dva uhly pohľadu ‒ svetský a duchovný.

Eva ZELENAYOVÁ ‒ Ilustrácie: Andrej MIŠANEK

 

ZDROJ >>

Komentujte :)