Moskva 13. septembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Anna Yudina)
 

Tou najviac diskutovanou témou spojenou s Ruskom sa stal vo svetových ekonomických médiách nečakane skromný inzerát dánskej logistické spoločnosti Maersk o skúšobnej plavbe prvej, a to dokonca nie veľkej, ale strednej kontajnerovej lode po Severnej morskej ceste, píše vo svojom komentári Dmitrij Lekuch

Ilustračné foto

Dánska loď Venta Maersk je schopná prevážať 3600 štandardných kontajnerov, pláva s nákladom elektronického zariadenia z juhokórejského Pusanu a mrazených rýb z Vladivostoku do Európy po Severnej morskej ceste a konečným bodom jej trasy je Petrohrad.
Aj napriek tomu že v spoločnosti Maersk tvrdia, že nepovažujú zatiaľ Severnú morskú cestu za reálnu alternatívu hlavnej dopravnej tepny Eurázie — Suezskému prieplavu — znepokojenie svetových masmédií, ktoré prejavil ako prvý The Washington Post, je úplne pochopiteľné.
 
Prečo je to tak dôležité?
Námorná kontajnerová preprava je základom modernej obchodnej logistiky. A tá sa v súčasnej dobe zakladá úplne na využití takzvaného ISO kontajneru, ktorý je normalizovaným vratným obalom pre prepravu nákladov všetkými možnými druhmi dopravy okrem verejnej.
A teraz The Washington Post vyhlasuje, že vďaka „katastrofálnemu globálnemu otepleniu” chcú tí záludní Rusi získať časť tohoto globálneho trhu pre seba.
Po prvé, chceli by sme amerických kolegov upokojiť. Globálne oteplenie je pre tých záludných Rusov ani nie hlavnou, ale len sprievodnou okolnosťou. Ako za neskorých sovietskych, tak i za postsovietskych čias sa transeurázijské koridory vrátane Severnej morskej cesty, nerozvíjali nie z klimatických, ale z politických dôvodov. Najskôr po Stalinovej smrti nepovažovalo sovietske vedenie za prioritné ani Čínu, ani iné ázijské a tichomorské smery. Boli fakticky zastavené práce na výstavbe Transarktickej železnice a využitie už zabehnutých úsekov Severnej morskej cesty bolo obmedzené výlučne „na vnútorné potreby”.
Vlastne v mnohom vďaka tomu vznikla terajšia dominancia anglosaských civilizácií, ktorých mohutnosť sa zakladá zďaleka nielen a nie tak na mohutnom dolári a Brettonwoodských dohodách, ako na banálnej kontrole morských obchodných trás. Mimochodom nemali by sme sa diviť tak veľkej láske Američanov k všelijakým útočným skupinám lietadlových lodí, ktoré budú v podmienkach globálnej jadrovej vojny úplne nezmyselné. Ide im predsa nie o vojnu, ale o peniaze.
Po druhé, nejde len o Severnú morskú cestu, ktorá je (čo práve všetkých štve) v podstate „pobrežnou trasou” cez ruské výsostné vody. Ale tiež o pozemné dopravné transeurázijské koridory — BAM, Transsibírsku magistrálu a „Kazašskú trasu”, ktoré vedú cez Rusko a dosť ľahko sa spájajú s čínskou Hodvábnou cestou.
Severná morská cesta i sama o sebe potenciálne obráti svetovú morskú logistiku naruby. Stačí povedať, že keď po „optimálnej” južnej trase cez Suezský prieplav trvá cesta z Juhovýchodnej Ázie do Európy v priemere 34 dní, potom po arktickej trase približne 23 dní. A to je obrovská prednosť.
 
Lenže nemali by sme si myslieť, že to bude ľahké

Sú nutné veľmi rozsiahle investície ako do infraštruktúry, tak i do bezpečnosti prepravy: nie náhodou stavia Rusko v Arktíde toľko vojenských objektov, a nie náhodou to vyvoláva také pobúrenie v „demokratických” a prirodzene i „ekologických” médiách. The Washington Post aspoň čestne poukazuje na „hlavný nedostatok Severnej morskej cesty”: je to predsa „závislosť na ruských úradoch, pretože Severná morská cesta vedie hlavne cez ruskú výlučnú ekonomickú zónu”.
 
Príspevok Lekuch: Globálne oteplenie zahrnie Rusko zlatom zobrazený najskôr Hlavné správy.