Bratislava 8. novembra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Nadácia Zastavme korupciu navštívila Estónsko, najúspešnejšiu európsku krajinu v testovaní školských znalostí mládeže, aby zistila, v čom spočíva tajomstvo jej úspechu

Ilustračné foto

Estónsko je v testovaní PISA pätnásťročných žiakov najlepšie v Európe a tretie najlepšie na svete. Slovensko v tomto rebríčku pomaly klesá a naposledy sa medzi 70 krajinami umiestnilo na 42. mieste. Pritom Estónsko, krajina, ktorá má 1,3 milióna obyvateľov, je podobné Slovensku veľkosťou, ekonomickou úrovňou či históriou. Čím je teda spôsobený ten rozdiel vo vzdelávaní?

Zástupkyne nadácie Zastavme korupciu spolu s niekoľkými pedagógmi zo štyroch škôl, s ktorými dlhodobo spolupracujú, navštívili Estónsko, aby zistili tajomstvo, prečo sú estónski žiaci v testovaní takí úspešní, a niektoré pozitívne skúsenosti sa prípadne pokúsili preniesť do slovenskej praxe.

Pozoruhodný vývoj estónskeho vzdelávacieho systému je zrejme výsledkom viacerých faktorov. Podľa expertky na antikorupčné vzdelávanie z nadácie Zastavme korupciu Zuzany Vasičákovej Očenášovej hlavným zdrojom estónskeho úspechu však je dlhodobá a dôkladná transformácia školstva, ktorá sa začala hneď po rozpade Sovietskeho zväzu, a ktorá teraz prináša svoje ovocie. Tých reforiem bolo niekoľko: prvá z roku 1996 sa volala Tigrí skok a bola zameraná na rozvoj kritického a logického myslenia a rovnosť šancí pre všetkých. Najväčšia školská reforma sa uskutočnila v roku 2001. Stanovila ciele vzdelávania a dala voľnú ruku jednotlivým školám, ako ich dosiahnu. Na zmenách osnov sa zúčastnilo až 43 percent všetkých pedagógov.

Pozrite si krátku reportáž k problematike. Článok pokračuje pod videom

[embedded content]

[embedded content]

Estónske deti sa menej bifľujú fakty a viac rozvíjajú svoje zručnosti a záujmy. Školy majú veľkú slobodu, je na vyučujúcich, ako učia. Do 4. triedy sa neznámkuje, ale napríklad na škole, ktorú slovenská skupina navštívila, sa rodičovská rada rozhodla, že deti budú dostávať známky až od 6. triedy. Spätná väzba je ústna aj písomná, trieda sa sama dohodne na kritériách hodnotenia.

Škola sa snaží formovať aj charakter detí, nielen ich učiť fakty. Niektoré školy napríklad nepoužívajú zvonček, ale všade v škole sú hodiny a žiactvo si samo stráži svoj príchod do triedy. Vnímanie korupcie je v Estónsku podstatne menšie ako na Slovensku (podľa Transparency International 18. miesto vo svetovom meradle v porovnaní s 57. priečkou), ale samozrejme, aj tam sa v škole deti stretávajú s rôznymi druhmi neetického správania. Estónsky prístup k tomuto javu spočíva v myšlienke, že ak sa už v tomto veku podarí vyhraniť postoj detí voči neetickému konaniu, môže to pôsobiť ako „antikorupčné očkovanie“ – ak v mladosti pochopia a rozhodnú sa byť féroví a čestní, je väčšia pravdepodobnosť, že takí budú aj neskôr vo funkciách.

Na úrovni estónskeho školstva však má nepochybne svoj podiel aj kultúrne pozadie Estónska. Fíni, najbližší etnickí a jazykoví príbuzní Estóncov, sa v rebríčku PISA umiestňujú tiež na popredných miestach. Naproti tomu susedné krajiny Litva a Lotyšsko, vo všetkom podstatnom porovnateľné s Estónskom, dosahujú horšie výsledky, podobné ako napríklad Slovensko.

Národnostné zloženie Estónska je pomerne málo pestré: štvrtinu tvoria etnickí Rusi, tri percentá Ukrajinci a Bielorusi a zvyšok sú takmer výlučne Estónci, pričom menšiny (na rozdiel od mnohých iných krajín) dosahujú veľmi podobné výsledky ako majorita – čo tiež významne ovplyvňuje vysoký bodový priemer výsledkov hodnotenia. Takmer 97 percent estónskych detí v predškolskom veku navštevuje škôlku, čo je celosvetovo jedno z najvyšších čísel. O vysokej úrovni kultúrnej a vzdelávacej tradície Estónska svedčí aj fakt, že tu už na konci 19. storočia bola takmer stopercentná gramotnosť.

Vasičáková Očenášová uvádza za základe skúseností z tejto cesty slovenskému vzdelávaciemu systému desať inšpirácií, na ktoré školy nepotrebujú peniaze ani reformy:

1) Tímový brainstorming o hodnotách školy – učitelia a žiaci si spolu pravidelne sadnú, aby definovali hodnoty, ktoré uznávajú

2) Mentorský program pre učiteľov – vzájomný mentoring učiteľov rôznych predmetov zameraný na metódy výuky

3) Ústne hodnotenie – v hodnotení sa používajú aj známky, ale väčšia dôležitosť sa prikladá ústnemu hodnoteniu žiakov

4) Inovácie – učitelia používajú mnohé vlastné postupy a metódy. Neboja sa: čo nie je zakázané, to je povolené

5) Výmena cenných poznatkov – jeden deň býva vyhradený pre učiteľov, kde s odborníkmi debatujú o nových typoch výuky a rastu

6) Láskavé hospitácie – návštevy kolegov na hodinách, pri ktorých sa kladie dôraz na zdôrazňovanie pozitívnych momentov

7) Medzipredmetové tandemy učiteľov – spoločné hodiny, spojené zadania pre viacero predmetov, spoločné projekty: napríklad dejepis a zemepis, spoločná téma môže byť geopolitika. Alebo biológia a geometria, spoločný projekt môže byť postavenie hmyzieho hotela

8) Spolupráca s tými, ktorí o ňu stoja – nesnažiť sa nasilu organizovať tých, ktorí nechcú. Zapájanie je dobrovoľné, skúsenosť hovorí, že neskôr sa pridajú aj ďalší

9) Triednické hodiny ako priestor na diskusiu – neriešia iba operatívu, ale aj hodnotové otázky

10) Spolupráca s rodičmi – na rodičovských združeniach sa zúčastňujú rodičia aj deti, všetci spolu.

Ivan Lehotský

Nezávislé spravodajstvo musí byť zachované!
Plánujeme skvalitniť užívateľské prostredie Hlavných správ a dať vám možnosť sledovať ich bez reklám.
č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Plánujeme prijatie ďalších redaktorov.
Podporte naše úsilie.

PODPORUJEM nezávislé spravodajstvo

Zdroj