Bratislava 6. apríla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Oslobodenie Krymu vojenskou cestou je nereálne. Jedinou cestou je diplomatická cesta, nátlak občianskej spoločnosti, medzinárodných spoločností a nátlak prostredníctvom ekonomických sankcií. Vyhlásil to dnes politický líder krymských Tatárov Mustafa Džemilev na brífingu v Bratislave, ktorý zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci s Partners for Democratic Change (PDCS) a s podporou Nadácie Open Society Fund Praha.

Na snímke vodca krymských Tatárov Mustafa Džemilev

Na otázku TASR, aké by mali byť ďalšie kroky EÚ, uviedol, že očakáva reakciu v troch hlavných oblastiach – v ekonomickej, vojenskej a v otázke zachovania sankcií voči Rusku a ich sprísnenie. Ekonomická situácia Ukrajiny je podľa neho ťažká a stále sa zhoršuje. Uvítali by pomoc v podobe napríklad ekonomických pôžičiek. Druhou oblasťou je vojenská, v rámci ktorej vidí nedostatok bojaschopných mužov. “Je potrebné vyzbrojiť ukrajinskú armádu, aby mohla účinne odraziť ruskú agresiu,” uviedol s tým, že majú záujem iba o zbrane, brániť sa chcú sami.

V otázke zachovania sankcií voči Rusku eviduje v západnej Európe hlasy, že sankcie prinášajú škody ekonomikám západných krajín, čo sám aj pripustil. Myslí si však, že sloboda, mier a bezpečnosť za túto cenu stoja.

Pred viac ako troma rokmi sa konalo na Kryme referendum o pripojení sa k Rusku. Džemilev disponuje údajmi, podľa ktorých sa na referende zúčastnilo 34,2 percenta voličov. “Viete, najprv sa nám snažili nasľubovať veľa vecí, že Rusko je bohatá krajina, ktorá dokáže zlepšiť našu situáciu rýchlejšie ako Ukrajina za 20 rokov. Ruský prezident Vladimír Putin ich zopakoval aj počas nášho 40-minútového telefonického rozhovoru,” uviedol líder. Ten mu podľa vlastných slov odpovedal, že debatovať môžu až vtedy, keď stiahnu svoje vojská z Krymu. “A tým sa teda aj akékoľvek priateľstvo a sľuby skončili,” dodal.

Podľa oficiálnych informácií Krymská republika a Sevastopoľ prijali 11. marca 2014 vyhlásenie o nezávislosti od ústrednej vlády v Kyjeve. Krátko nato, 16. marca, sa uskutočnilo referendum, v ktorom sa za odtrhnutie od Ukrajiny a pripojenie k Rusku vyslovilo 96,7 percenta Krymčanov a 95,6 percenta Sevastopoľčanov. Volebná účasť presiahla 83 percent. Krym sa stal subjektom Ruskej federácie 18. marca, keď Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v Kremli zmluvu o pripojení k Rusku.

Čo sa týka bežného života na Kryme, hospodárstvo urobilo podľa Džemileva krok späť. Pre Krym bol zásadný turizmus, pričom v súčasnosti jedinými turistami sú podľa neho Bielorusi či Rusi. Väčšina potravín, pitnej vody, elektrickej energie sa dovážala z Ukrajiny. V súčasnosti Rusko zabezpečuje nejaké dodávky energie, sú však podľa neho desať- až 15-krát drahšie ako dodávky z Ukrajiny. “Potraviny sa, samozrejme, tiež dodávajú z Ruska, majú značne nižšiu kvalitu a sú drahšie,” konštatoval.

Mustafa Džemilev bol niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu mieru, je laureátom ceny poľskej Solidarity a poslancom Verchovnej rady Ukrajiny. Celý život sa venuje nenásilnému boju krymských Tatárov za právo vrátiť sa na Krym, odkiaľ boli Stalinom deportovaní.

Po anexii Krymu Ruskom v roku 2014 bol Džemilevovi zakázaný vstup na Krym. Pre svoju otvorenú kritiku ruskej politiky voči Ukrajine sa nachádza na zozname hľadaných osôb v Rusku. V súčasnosti žije v Kyjeve.