Bratislava 21. apríla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Lukáš Grinaj)

Kritickú mrazivú noc zo štvrtka (20.4.) nadnes ovocinári zvládli. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová

Ilustračné foto

“Uplynulú noc zo štvrtka na piatok pracovali v sadoch stovky ovocinárov. Ovocinárska únia Slovenska, ktorá je členom SPPK, má hlásenia od viacerých pestovateľov. Všeobecne sa dá povedať, že ovocinári očakávali v noci podstatne nižšie teploty. Napríklad, vo Veselom pri Piešťanoch namerali v noci pri zemi mínus 3,4 stupňa Celzia, na iných miestach bolo dokonca okolo mínus 2 stupne Celzia. Hraničná teplota, pri ktorej už dochádza k poškodeniu na pletivách, je mínus jeden stupeň Celzia,” spresnila.

Ovocinári podľa nej nasadili počas avizovanej kritickej noci všetku dostupnú techniku a materiál, ktorými zohrievali sady. Vzduch zohrievali parafínovými sviecami, ktoré zo Španielska a Maďarska pre všetkých ovocinárov na Slovensku doviezlo 11 kamiónov.

Pestovatelia podľa Holéciovej pálili slamu, využívali kvapôčkovú protimrazovú závlahu. Zohriať vzduch pomohlo aj vykosenie trávy pri kmeňoch stromov, pretože teplý vzduch z pôdy mohol ľahšie stúpať hore a trávnik tak nepôsobil ako izolácia. V niektorých sadoch vyrábali umelú hmlu prostredníctvom novinky – tzv. vyvíjača hmly. Ovocinári hodnotia práce počas noci ako náročné, ale úrodu zatiaľ ochránili.

“Niektorí podnikatelia škody budú mať. Po dnešnej noci však nemôžeme hovoriť o žiadnych katastrofálnych stratách, aké sme zaznamenali pred rokom. Nič sa však pre nás ešte nekončí, pred nami sú ešte ďalšie mrazivé noci,” zhodnotil situáciu predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga. Pestovatelia tak ostávajú v sadoch aj počas ďalších nocí. Zároveň počítajú so zvýšenými nákladmi na prebierku budúcich plodov a aj prevádzkovými nákladmi.

Pestovatelia ročne vybudujú okolo 20 hektárov protimrazovej závlahy. Vybaviť jeden hektár sadov takouto špeciálnou závlahou je pre ovocinárov nákladná investícia, stojí okolo 12.000 eur. V jej rozširovaní však budú naďalej pokračovať. Skúsenosti totiž potvrdzujú, že bez účinnej protimrazovej ochrany sa kvalitná a dobrá úroda.

Pšenici, jačmeňu, repke a kukurici v okrese Levice mráz doteraz neuškodil

Počasie v týchto dňoch zasiatu pšenicu, jačmeň, repku a kukuricu trojice spoločností Tekovia, Agro Baka a Agro Deák – Redo, spolupracujúcich v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby – pestovaní obilnín a olejnín v katastrálnom území obcí Tekovské Lužany, Málaš a Keť v okrese Levice, doteraz do veľkej miery neovplyvnilo.

Ako TASR informovala konateľka spoločností Tekovia a Agro Deák – Redo Renáta Dobrovolná, počasie a mrazy v posledných dňoch pšenicu a jačmeň veľmi neovplyvnili, keďže majú silnejší koreňový systém. “S repkou ozimnou je to podobné, aj keď sme sa z dôvodu tuhej zimy obávali, že bude vymrznutá. Mali sme však šťastie, že sme na nej mali tenkú snehovú pokrývku, ktorá ich od silných mrazov ochránila. Preto sme ani na repkách zatiaľ nevideli dotyky mrazu,” vyjadrila sa Dobrovolná.

Podľa jej ďalších slov, čo sa týka zasiatej kukurice, tá je buď ešte v zemi, alebo doteraz nie je celkom dosiata. “V prípadne, že nejaká kukurica ešte pred dnešným mrazom už zo zeme vyšla, tá sa doteraz javila, že mrazom odolávala. Dnešný mráz však ešte neviem vyhodnotiť,” dodala.

Spoločnosti celkovo obhospodarujú pôdu o rozlohe približne 1500 hektárov. “Repku ozimnú pestujeme zhruba na 260 hektároch, pšenicu ozimnú na približne 430 hektároch, jačmeň jarný sa pestuje na rozlohe približne 180 hektárov a jačmeň ozimný na rozlohe 140 hektárov. So slnečnicou to ešte uvidíme, keďže ju ešte nemáme dosiatu. Plánujeme ju však zasiať na rozlohe od 270 do 280 hektárov.

Kukuricu pestujeme na 200 hektároch. Produkciu by som však dopredu nerada predpokladala, pretože výkyvy počasia, ktoré sa nás v poslednej dobe dotýkajú, môžu ovplyvniť produkciu jednotlivých komodít. Verím však, že pre nás farmárov bude počasie a príroda naklonená a výsledky budú čo najlepšie,” ukončila konateľka spoločností.

Aktuálne nízke teploty podľa poľnohospodárov ovplyvňujú zvieratá i rastliny

ktuálne nízke teploty a ich výkyvy ovplyvňujú nielen rastlinnú, ale aj živočíšnu výrobu v poľnohospodárstve. Najviac sa môžu prejaviť v ovocinárstve, keďže stromy už zakvitli. Pre TASR to uviedli Pavel Keľo a Patrik Keľo zo spoločnosti Keľo a synovia vo Veľkých Teriakovciach v okrese Rimavská Sobota.

Podľa slov agronóma Pavla Keľa je z plodín, ktoré pestuje ich spoločnosť, najcitlivejšia na teplotu repka olejná. „Na rozdiel od západného Slovenska ju však ešte nemáme v kvete. Preto na ňu tento mráz nepôsobil až tak katastroficky, skôr stresujúco a môže znížiť výnosy,“ vysvetlil s tým, že špecifikom tohtoročnej jari je i dlhé obdobie sucha. „To znamená, že rastliny sú v strese už posledné dva týždne, keď boli týmto suchom poznačené. Do toho prišlo ochladenie, takže sa spojili dva negatívne činitele,“ dodal.

Podobné nízke teploty sa však podľa jeho slov objavili aj v minulom roku a v istých regiónoch Slovenska vtedy museli poľnohospodári prikročiť až k vyorávkam niektorých teplomilných plodín. „Vychádzali sme teda aj z tohto poznania a sejbu teplomilných rastlín, ako je sója či kukurica, sme tento rok odsunuli. Zatiaľ čo niektorí naši susedia ich už majú vysadené, my začneme siať až začiatkom budúceho týždňa,“ poznamenal.

Chladné počasie však pôsobí negatívne aj na hospodárske zvieratá. „Pred dvomi týždňami bolo cez deň vyše 20 stupňov Celzia a teraz v noci je len mínus 5 stupňov. Takéto skutočne nárazové výkyvy teplôt spôsobujú, že hlavne pre mláďatá, ktoré sú už vonku na paši, je to vážny stres,“ doplnil Patrik Keľo, podľa ktorého budú takéto výkyvy vplyvom klimatických zmien v budúcnosti zrejme častejšie a v poľnohospodárstve bude treba s nimi rátať.

Ako doplnil, nízkymi teplotami sú najviac ovplyvnené mäsové ovce. „Pokiaľ je stabilizované počasie, tak v tomto období už môžu jahňatá, ktoré sa práve teraz kotia, bez problémov fungovať vonku s matkou. Keď je však takáto zima, jahňa musí časť potravy využiť na vytvorenie tepla na ohriatie svojho organizmu,“ zakončil.