Bratislava 30. marca 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)
 
Veľký piatok, druhý deň Veľkonočného trojdnia, je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb.

Ilustračné foto

Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa konajú krížové cesty. Krížové cesty ako pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista sa konajú aj v mnohých kostoloch.
Popoludňajšie obrady Veľkého piatka pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. Ľudia prichádzajú počas dňa pokloniť sa i k symbolickému Božiemu hrobu.
Aj v gréckokatolíckej cirkvi je veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno (asi o 8.00 h) sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní (o 16.00 h) býva v tento deň Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.
Podobné obrady budú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá Paschu – Veľkú noc slávi tento rok o týždeň neskôr. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Stáva sa, že sviatky slávia v rovnakom termíne spolu so západnými kresťanmi. Termín Paschy –Veľkej noci sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.
Za veľmi významný sviatok považujú Veľký piatok aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku. V kostoloch po celom Slovensku sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.
 
Príspevok Kresťania v piatok spomínajú na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista zobrazený najskôr Hlavné správy.