Kresťania na Slovensku i vo svete slávia jeden z najväčších sviatkov

Bratislava 25. decembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom, slávi v pondelok väčšina kresťanov na Slovensku i vo svete.
Ilustračné foto

Veriaci si pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Tam prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tam, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš.
Veriaci kresťania sa v dnešný sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete. V katolíckych kostoloch sa okrem slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v kostoloch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.
V gréckokatolíckych chrámoch sa počas dňa koná slávnostná sv. liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote. Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou. Po celom Slovensku sa číta Pastiersky list evanjelických biskupov k Vianociam.
Väčšina pravoslávnej cirkvi, ktorá sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vrátane pravoslávnych veriacich na Slovensku a v Čechách, bude sláviť sviatok Narodenia Pána až 6. a 7. januára 2018.
Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínal sa v deň Zjavenia Pána – Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia. Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.
Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti). Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista – ako Slnka na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae), alebo Kristus – Svetlo sveta. Tento dátum – 25. december ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.

ZDROJ >>

Komentujte :)