Kozmos existuje. Prečo? Podľa astrofyziky sa mal sám zničiť hneď po vzniku

Svet 12. marca 2018 (HSP/roman-bednar/Foto: TASR/AP-NASA/ESA/Hubble Heritage Team/A. Nota, Westerlund 2 Science Team via AP)

Hoci  antihmota už viac ako jedno storočie zamestnáva veľmi intenzívne mozgy vedcov-fyzikov, tak len malo ľudí vie, čo antihmota je a ešte menej ich vie to, že zohrala významnú úlohu pri vzniku kozmu

Ilustračné foto

Paradoxným spôsobom práve ona mala byť  kratučko po tom, ako kozmos vznikol, príčinou jeho okamžitého zániku. Podľa výpočtov astrofyzikov mal zmiznúť do poslednej častičky v obrovskom nepredstaviteľnom blesku z čistej energie.

Ale prečo sa tak malo stať? Prečo niečo, čo vzniklo, malo už v nasledujúcom okamihu zničiť samo seba?

Kvantová teória, ktorá vládne v modernej fyzike (a ktorú Einstein až do konca života neakceptoval) interpretuje vznik kozmu z Big Bangu tak, že všetky fyzikálne objekty povstali z „ničoho“ ako symetrické páry a mali formu častičiek a antičastičiek.

O antihmote teoretizoval ako prvý v roku 1898 fyzik Arthur Schuster.

Ale čo je tá antihmota?

Čo sa jej týka po kvalitatívnej stránke, tak sa absolútne v ničom nelíši od obyčajnej hmoty tak, ako ju všetci poznáme. Odlišuje sa od nej v jedinom aspekte – v elektrickom náboji.

Vezmime si napríklad náš hmotný elektrón. Vo svete antihmoty je jeho „dvojičkou“ pozitrón. Ten nie je ale nič iné ako náš elektrón, ktorý ma opačnú polaritu. Nenesie záporný elektrický náboj, ale náboj kladný. Ak by sa stretol s elektrónom, tak sa okamžite navzájom zničia a rozžiaria do okolia.

Fyzika dostala obrovský problém, ktorý dodnes nevyriešila: Prečo existuje niečo, čo existovať podľa zákonov fyziky nesmie? Prečo existuje náš kozmos?

Kedže ale kozmos existuje, tak pri Big Bangu muselo „niečo“ spôsobiť asymetriu medzi vzniknutými časticami a antičasticami. Musel vzniknúť z nejakého neznámeho dôvodu nepatrný prebytok častíc, ktorý ostal existovať aj potom, keď sa obrovský počet častíc a antičastíc vzájomne zničil a z malého prebytku častíc potom začal kozmos evolvovať.

Podľa posledných výpočtov astrofyzikov z každej miliardy častíc a antičastíc, ktoré sa po vzniku kozmu navzájom zničili, ostala len jedna jediná častica. A následne zo všetkých týchto častíc, ktoré prežili vzájomné ničenie, potom vznikalo to, čo je dnes náš kozmos.

Vedci usilovne a neúnavne skúmajú, kde je to „niečo“ (alebo čo je to „niečo“), čo spôsobilo spomínanú asymetriu, ktorá je zodpovedná za to, že existuje kozmos a že existujeme aj my.

Sú ale aj vedci, ktorí hlásajú inú teóriu o vzniku kozmu. Podľa nej „niečo“ po Big Bangu zabránilo tomu, aby sa všetky častice a antičastice, ktoré z neho vyšli, hneď navzájom zničili a toto „niečo“ aj bolo schopné ich od seba oddeliť a všetky antičastice „poslalo“ do nesmiernych diaľav.

Niekde preto musí – veľmi ďaleko od nás – existovať aj antihmota a zmienení vedci ju usilovne hľadajú. Sú dokonca presvedčení, že musí preto existovať aj kozmos z antihmoty.

ZDROJ >>

Komentujte :)