Washington 18. júla 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Mohammad abu Ghosh)

Niet pochýb, že dejiny Rímskej ríše sú dejinami vojen, ovládania cudzích území s rozličnými jazykmi, náboženstvom a kultúrou, a viery, že spojenie so silným susedom ochraňuje pred vonkajším ohrozením. Preto sa forma vlády Ríma v priebehu storočí menila: z kráľovstva na republiku a nakoniec na cisárstvo
Ilustračné foto

V priebehu existencie cisárstva existovala univerzalistická myšlienka jedinej a jednotnej ríše, ktorá žije dodnes: imperium sine fine. Tj. ríša bez hraníc. USA a EÚ sa správajú podľa uvedenej myšlienky. EÚ a Rada Európy dokonca používajú od roku 2000 motto z nej vychádzajúce: in varietate concordia. Správne preložené: Zjednotení v rozmanitosti.
V medicíne, biológii a práve, aby som menoval tri, sú aj dnes uplatňované latinské odborné výrazy. Pôvod románskych jazykov Európy (taliančina, francúzština, španielčina, portugalčina, rumunčina a ďalšie), podobne ako mnoho prevzatých slov vyskytujúcich sa v germánskych a slovanských jazykoch majú svoj pôvod v latinčine. Európske právo a štátoveda, obzvlášť občianske právo, majú korene v starom rímskom práve. Ľudskosť – humanitas, dôstojnosť človeka – Dignitas humana, sú rímskeho pôvodu. Akvadukty, bazilika (z gréckeho kráľovského stĺporadia), betón (v Pompejach, Koloseu pod.), Ohybné sklo (ktorého existenciu zaznamenal filozof Plinius), pošta (ako systém výmeny informácií), cestné siete (po prevzatí od Etruskov), ústredné kúrenie (podľa gréckeho vynálezu), výťahy (po invencii Archimedesa), ale aj kvalitná starostlivosť v prevencii infekčných chorôb, leprosária, to všetko nám zanechali Rimania. Už preto sa ponúka porovnanie Rímskej ríše s Európskou úniou.
V príspevku, ktorý je časťou obsiahlejšej úvahy o budúcnosti EÚ na základe otázky Aké zmeny sa musia urobiť, aby civilizácia a Európa boli životaschopné a všestranne rovnomerne prosperovali? sa zameriam na niekoľko aspektov, začínajúc koncom Ríše bez hraníc.
Niet pochýb, že mnoho súčasníkov rímskej ríše, jej koniec ani nezaznamenalo. To indikuje fakt, že aj uznávaní historici sa na konkrétnom okamihu konca museli dohodnúť. Existuje totiž nespočetné množstvo teórií o páde Ríma. Tie, ktoré dávajú väčší zmysel, obsahujú priame a nepriame vplyvy. K priamym vplyvom sa radí trvale zlé vládnutie čo sa týka hospodárstva, úpadok cností a s ním spojený úpadok bojového ducha, časté pohraničnej vojny, migrácia a akútne finančné krízy. Expanzia ríše bola dlhú dobu pre Rimanov zárobková – podobne ako expanzia kapitalizmu pre USA, alebo rozširovanie EÚ pre jej zakladajúcich členov.
Pax Romana – rímsky mier sa stal 200 ročným obdobím stability a pokoja. Napriek tomu ríša prestala ekonomicky prosperovať. Objavili sa tzv. cisári peňazokazci. V súčasnej dobe ich predstavujú FED a ECB. Po skončení Pax Romana, počas vládnutia Marca Aurelia, ubudlo kvôli epidémii veľké množstvo Rimanov, porazení Germáni dostali právo usadiť sa v ríši s povinnosťou dodávať regrútov, ničenie peňazí pokračovalo. Ríšou sa šírili vzbury, bujnel banditizmus, odpadávali provincie (Británia, Galia, Hispánia). Vrcholom bolo zajatie cisára Valeriána Peržanmi a skokový pokles vzdelanosti a gramotnosti. Svätý Ciprián napísal: Svet je teraz ošúchaný vekom … jari majú v sebe málo sviežosti a jeseňe menej plodnosti … na poli ubúda a nedostáva sa poľnohospodárov, na mori námorníkov, v kasárňach vojakov, poctivosti na trhovisku, spravodlivosti na súde … zručnosti v práci, prísnosti v mravoch … to je rozsudok, ktorý bol vynesený nad Svetom.
V rozsudku nad svetom je obsiahnuté ignorovanie aforizmu z roku 1597, napísanom v diele Meditationes Sacrae, od Sira Francisa Bacona: ipsa scientia potestas est. Poznanie, znamená moc. To vedel už predtým Imam Ali: 146 príslovie v diele Nahj Al-Balagha to dokazuje. Ako aj autor Knihy prísloví. V 24:5 stojí: Ako múdry človek je silný, človek vediaci silu zväčšuje. Aforizmus, nabáda k uvedomeniu si historickej pravdy: in omnia paratus. Pripravený (i) na všetko! Je to okrem iného motto US 18th Infantry regimentu. Malo by byť mottom pre EÚ a každého z nás. Prečo?
Odpoveď je jednoduchá, ak použijem metaforu sa škorpiónom. In cauda venenum znamená, že v chvoste je jed. Zjednodušene interpretované: proces smrti je jemný, niekedy dokonca nežný. Len koniec procesu ukáže jeho nebezpečnosť a zlo. Rímska ríša bol veľký geografický priestor pod jedným politickým vedením. Spravovala ho malá a spravodlivá administratíva. Vláda Diokleciána nastolila pokoj a poriadok, rozdelila ríšu na 4 časti, zdvojnásobila počet provincií, oddelila civilnú a vojenskú správu, zreformovala dane a zprofesionalizovala ich výber. Ríša mala cca 30 tisíc správnych úradníkov. To bolo podľa niektorých historických údajov 2x viac ako mala vtedajšia Čína. Pre porovnanie: ČR má dnes cca 70 tisíc štátnych úradníkov, celkový počet všetkých štátnych zamestnancov v ČR sa pohybuje okolo 440 tisíc! Ak cca 55 miliónov Rimanov a ich hospodárstvo, ktoré muselo platiť armádu čítajúcu cca 580 tisíc vojakov plniacich bojové a mierové úlohy (akvadukty, cesty: 1/5 z 500.000 km ciest boli spevnené cesty!) a 30 tisíc úradníkov nemohlo prežiť, tak nie je ťažké si predstaviť osud EÚ. Tá tiež predstavuje veľký geografický priestor, ohromné ​​množstvo úradníkov a konzultantov, nepredstaviteľné vysoké verejné zadlženie štátov a národné armády, ktoré treba živiť. V reči právnikov sa používa fráza indikujúca veľmi pravdepodobný výsledok procesu: id quod plerumque accidit.
Elity EÚ, podobne ako USA a NATO, vedia, že koniec nimi vysnívanej ríše bez hraníc sa blíži. Preto hovoria o mieri a nepriateľovi Rusku, píšu nezrozumiteľne a produkujú úplne neprípustné videa (napríklad NATO o lesných bratoch). Podporujú príslovie, že v krajine slepých je jednooký kráľom (Desiderius Erasmus: in regione caecorum rex est luscus) a odvádzajú pozornosť verejnosti od zmyslu výroku Horacia, v Satires 2/2: 111: igitur qui desiderata pacem, praeparet bellum. Slovensky: Teda nech ten, kto chce mier, chystá sa na vojnu. Už Marcus Annaeus Lucanus varoval: in sa magna ruunt (Pharsalia 1:81). Veľké veci kolabujú kvôli váhe.
Aké riešenia sa ponúkajú v čase, keď základný princíp medzinárodného práva – ius cogens, (agresívne vojna, prehrešky proti ľudskosti, pirátstvo, genocída, otroctvo a týranie, aby som vymenoval niektoré) ignorujú predovšetkým USA a EÚ, a tým nabádajú ďalšie štáty k napodobňovaniu? Keď sa pripravuje vojnová doba, v ktorej právo utícha, ako píše Cicero: inter arma enim silent leges, alebo v eseji Henryho Davida Thoreaua: The clatter of arms drowns out the voice of the law. Mierových riešení je málo. Jedným z toho mála je skutočný dialóg, ešte pred automatickou výmenou bômb. V ňom by sa mala používať aj stará fráza: ita vero. Je to veľmi praktická frázy. Používali ju Rimania, ktorí neodpovedali, ako my dnes: Áno, Nie. Ale dávali prednosť plnej odpovedi s afirmáciou, alebo negáciou otázky. A vedľa nej aj právne princípy občianskeho práva krajín s Rímsko – nemeckou tradíciou: Iura novit curia. Česky, súd pozná právo, je právna zásada, ktorá znamená, že súd nevykonáva dokazovanie v otázkach právnych, ale iba skutkových.
Skutočnosťou je, že stav a morálka EÚ, podobne aj USA, ako kedysi ríša bez hraníc, sa nachádza v podobnej situácii, predstavujúcej koniec Rímskeho impéria v čase divokého sťahovania národov. Cieľ slovanských národov môže preto byť iba jeden: konečne skončiť s historickými hádkami a nejednotou Slovanov, prežiť a svorne zvíťaziť pri zachovaní si identity, pôvodného obyvateľstva a vlastného územia. Po Pax Romana, ktorý mal najbližšie k utópii, Pax Britanica a umierajúcemu Pax Americana, ktoré nás priblížili k peklu a koncu života na Planéte, je nutné urobiť všetko pre vznik novej, hodnotovo vyrovnanej Pax Russica. To by mal byť minimálny program.
Pri jeho formulácii neuškodí si reflektovať význam obsahu textu čínskeho historika Yu Huana z 3. storočia pred n.l., ktorý vedel o Rimanoch z počutia: Pán tejto krajiny nie je trvalý. Keď z neobvyklých udalostí vyplynie katastrofa, nahradia ho a inštalujú namiesto neho iného ctnostného muža ako svojho kráľa a starý kráľ sa neodváži klásť odpor. Cisár a rodina boli v Číne nedotknuteľní. Alebo amerického filozofa Roberta M. Adamsa. Ten vo svojom pojednaní o upadajúcich spoločnostiach napísal: V 5. storočí boli ľudia pripravení opustiť samu civilizáciu, aby tak unikli strašnému daňovému zaťaženiu. Ja dopĺňam: rozsudku, ktorý bol vynesený nad svetom.
Neočakávam, že sa objaví novodobý Skir Odoaker, ktorý poslal posledného rímskeho cisára Romula Augusta, na odpočinok. Slovami, neznámeho kronikára: … uľútostilo sa mu jeho mladosti, nechal ho nažive a dokonca mu kvôli jeho kráse prisľúbil ročnú rentu vo výške 6.000 solidov a poslal ho do Campanie, aby tam slobodne žil u svojich príbuzných. Preto: Pripravený (i) na všetko! S uvedomením si, že optimizmus je prejav sociálnej funkcie zdravej spoločnosti. Príprave napomôže aj nečakane mne doručený Týždeň Histórie, 3/2017. Súhlasu netreba.
Ján Campbell