WASHINGTON – Spojené štáty dnes vypovedali 35 ruských diplomatov a uzavreli dve ruské pracoviská v štátoch New York a Maryland. Informovali o tom svetové tlačové agentúry, podľa ktorých ide o odvetu za hackerské útoky proti americkým politickým inštitúciám i jednotlivcom.

Barack Obama vyhlásil voči Rusku ďalšie sankcie kvôli týmto kybernetickým útokom, ktoré boli podľa amerických spravodajských služieb zacielené aj na ovplyvnenie prezidentských volieb. Rusi dostali 72 hodín na to, aby opustili USA. Podľa denníka The New York Times ide o pracovníkov ruských tajných služieb, medzi ktorými sú aj štyria riadiaci činitelia, ktorí zrejme priamo viedli útoky na počítače americkej Demokratickej strany.

Americké úrady zároveň zablokovali ruskému personálu prístup do dvoch komplexov vlastnených ruskou vládou v New Yorku a v štáte Maryland. Nové americké sankcie mieria na civilnú tajnú službu FSB a vojenskú rozviedku GRU, štvoricu vedúcich pracovníkov GRU a tri spoločnosti, ktoré tejto rozviedke poskytujú hmotnú podporu. Podľa Obamu americké úrady zároveň zverejnia technické informácie o hackerských akciách riadených oboma ruskými tajnými službami.

USA zverejnili podrobnosti o údajných ruských hackerských útokoch

Používanie falošnej identity či rozosielanie podvodných e-mailov snažiacich sa z potenciálnych obetí vylákať heslá a ďalšie citlivé údaje patrilo k praktikám ruských hackerov, ktorí sa pokúšali ovplyvniť priebeh amerických prezidentských volieb. Vyplýva to z analýzy zverejnenej vo štvrtok americkými bezpečnostnými úradmi, ktorá je vôbec prvou podobnou oficiálnou správou.

Spoločná analýza Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) a Ministerstva vnútornej bezpečnosti (DHS) podľa agentúry AP uvádza, že ruská civilná aj vojenská rozviedka uskutočňovala „kybernetické operácie zacielené na americkú vládu a obyvateľov“. V niektorých prípadoch sa podľa amerických úradov hackeri ukrývali za falošnými identitami, aby obete nedokázali zistiť pôvodcu útokov.

Používali tiež typické praktiky takzvaného phishingu, napríklad rozosielanie podvodných e-mailových správ tváriacich sa ako oficiálna komunikácia, s ktorých pomocou lákali z ľudí heslá k ich používateľským účtom či iná tajné dáta. Najmenej jeden človek otvoril podľa analýzy prílohu, ktorá do jeho počítača nahrala škodlivý program určený k zberu dát.

Americké tajné služby už na jeseň dospeli k záveru, že sa Rusko snažilo ovplyvniť voľby v prospech republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa. Budúci prezident považuje ich závery za nepresvedčivé a tvrdia, že pôvodca útokov nedá spoľahlivo zistiť. Rusko opakovane popiera, že by bolo do útokov zapojené.

Lavrov navrhol v reakcii na USA vyhostiť 35 amerických diplomatov, no Putin to odmieta

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v reakcii na protiruské sankcie Spojených štátov dnes navrhol prezidentovi Vladimirovi Putinovi vyhostenie 35 amerických diplomatov a takisto uzatvorenie dvoch budov využívaných Američanmi v Moskve. Informovala o tom agentúra TASS.

Lavrov v televíznom prejave uviedol, konkrétne Putinovi navrhol vyhostenie 31 zamestnancov americkej ambasády v Moskve a štyroch diplomatov z generálneho konzulátu USA v Petrohrade. Ďalej nebudú môcť americkí diplomati využívať rekreačné zariadenie na predmestí Moskvy a skladisko južne od ruskej metropoly.

Televízna stanica CNN s odvolaním sa na americké činiteľa už skôr informovala, že ruské úrady takisto rozhodli o uzavretí angloamerickej školy v Moskve. Uzavretú školu navštevujú deti zamestnancov americkej, britskej a kanadskej ambasády a tiež ďalších anglicky hovoriacich cudzincov žijúcich v metropole.

Rusko nevyhostí 35 amerických diplomatov ako odvetný krok za vyhostenie pracovníkov ruského diplomatického zboru zo Spojených štátov, uviedol dnes ruský prezident Vladimir Putin. Lavrovove návrhy napokon neschválil. „Nebudeme americkým diplomatom spôsobovať žiadne problémy. Nikoho nevyhostíme,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie Putin vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke Kremľa.

Rakúsko chce počas predsedníctva v OBSE zmierniť sankcie voči Rusku

Rakúsko chce podľa šéfa svojej diplomacie Sebastiana Kurza využiť predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré prevezme 1. januára, na to, aby boli zmiernené sankcie EÚ uvalené na Rusko za podporu separatistov na východe Ukrajiny.

„Musíme obnoviť dôveru v Európu a vo veci sankcií prejsť od systému trestov k motivačnému systému,“ povedal Kurz v rozhovore pre najnovšie vydanie nemeckého spravodajského týždenníka Der Spiegel. Po vypuknutí krízy na Ukrajine nastal podľa Kurza návrat k mysleniu z čias studenej vojny, keď proti sebe stáli dva bloky. Vo vzťahu k Rusku preto musí prísť k „obratu“. Kurz navrhuje, aby sa po každom pozitívnom kroku na východe Ukrajiny zrušila časť sankcií.

Podobný názor vyjadril už v lete nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, pripomenul Spiegel. EÚ uvalila sankcie na Rusko po anexii ukrajinského polostrova Krym v marci 2014 a mieni ich zrušiť až keď Moskva začne plniť tzv. minské dohody.

Trump po prvý raz naznačil, že berie obvinenia z ruského zasahovania

Novozvolený americký prezident Donald Trump vyzval v noci nadnes, aby sa USA „pohli ďalej“ po tom, ako Biely dom uvalil na Rusko nové sankčné opatrenia v súvislosti s údajným zasahovaním do novembrových prezidentských volieb pomocou kybernetických útokov na vládne weby a e-maily.

Donald Trump

„Je čas, aby sa naša krajina pohla ďalej – k významnejším a lepším veciam. V záujme krajiny a jej skvelých občanov sa však na budúci týždeň stretnem s lídrami spravodajských služieb ohľadom nových informácií týkajúcich sa tohto prípadu,“ vyhlásil Trump, ktorého cituje rozhlasová stanica Slobodná Európa (RFE/RL).

Trump takto po prvý raz naznačil, že berie obvinenia z ruského zasahovania, ktoré predostreli americké tajné služby, vážnejšie než počas svojej predvolebnej kampane, keď ich odmietal. Podľa RFE/RL tak reaguje na tlak republikánskych lídrov, ktorí sa dovolávajú tvrdšieho postoja Washingtonu voči Moskve v budúcnosti.

Nové americké sankcie voči Rusku sú nepodložené, tvrdí Kremeľ

Nové sankcie uvalené Spojenými štátmi na Rusko sú nepodložené, tvrdí ruská vláda a odmieta tiež obvinenia, ktoré vzniesol americký prezident Barack Obama voči Moskve. „Ako sme už skôr povedali, sme presvedčení o tom, že takéto rozhodnutia, takéto sankcie sú z pohľadu medzinárodného práva neopodstatnené a ilegálne. Odmietame takéto nepodložené obvinenia voči Rusku,“ vyhlásil kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, ktorého cituje agentúra TASS.

Dmitrij Peskov

Moskva podľa jeho slov vyjadrila poľutovanie nad dnešným uvalením daných reštriktívnych opatrení Obamovou administratívou, pričom zvažuje i odvetné kroky. Peskov zároveň označil zahraničnú politiku šéfa Bieleho domu za „nepredvídateľnú“ a „agresívnu“.

„Takéto kroky americkej vlády, ktorá bude v úrade už iba tri týždne, majú za cieľ dve veci: uštedriť ďalšiu ranu rusko-americkým vzťahom, ktoré sú už aj tak dosť chabé, a podkopať zahraničnú politiku prichádzajúcej administratívy novozvoleného prezidenta,“ uzavrel hovorca Kremľa.