Čo bolo zlomovým momentom pre vaše rozhodnutie ukončiť kariéru?
– Bol to proces, s touto myšlienkou som sa pohrával dlhšie. Neprišlo to náhle. Od začiatku sezóny to nebolo dobré, no dúfal som, že sa to časom zlepší. Lenže po pol roku som tomu prestal veriť a začal zvažovať, že radšej skončím.

Vlani ste absolvovali operáciu artérie v ľavej nohe. Súviseli problémy s tým alebo vás trápila kondička?
– S nohou bolo zo zdravotnej stránky všetko v poriadku. Nevedel som sa však dostať do kondície napriek tomu, že som robil všetko, čo som mohol. Trénoval som, chodil som na sústredenia… Nevedel som si to vysvetliť. Zákonite prichádzala frustrácia a už to šlo len a len dole.

Ani po čase svoje rozhodnutie neľutujete?
– Rozhodne nie. Dlho som nad tým rozmýšľal a zvažoval všetky možnosti vrátane toho, aký život ma čaká po cyklistike. Cítim sa lepšie, ako som si myslel.

Čo vám cyklistika dala a čo vzala?
– Vďaka nej som veľa cestoval, videl iné krajiny, naučil sa cudzie jazyky a spoznal nových ľudí. Tento šport človeka istým spôsobom vyformuje a dá mu vlastnosti, ktoré by inde nenadobudol. Samozrejme, bolo to na úkor času s kamarátmi či rodinou. Celkovo mi dala mi určite viac, ako vzala.


Velits patril medzi najúspešnejších našich cyklistov.
FOTO: Plus JEDEN DEŇ/Emil Vaško

Spomínali ste, že sa tešíte na drobnosti ako lyžovanie, ktoré ste pre obavy zo zranení nemohli robiť. Prvý sneh už napadol, kedy sa vyberiete na kopec?
– Desať rokov som nestál na lyžiach a vlastne ani žiadne nemám, takže najskôr si musím nejaké zohnať. (smiech) Určite sa túto zimu niekam vyberiem, lyžovanie je jeden zo športov, ktoré som mal veľmi rád.

Dosiahli ste viaceré pozoruhodné výsledky. Ste trojnásobný majster sveta v tímovej časovke, majster sveta do 23 rokov, ovládli ste preteky Okolo Ománu, vyhrali individuálnu časovku na Vuelte 2010, ale najmä ste na nej skončili druhý v celkovej klasifikácii. Bol práve to váš vrchol?
– Neviem vypichnúť jeden konkrétny moment. Mal som to šťastie, že tých výsledkov bolo viac. Triumf v Stuttgarte 2007, keď som vyhral MS do 23 rokov, bol zlomový v mojej kariére. Vďaka nemu som sa dostal do najväčšej cyklistiky. Vuelta bola tiež výnimočná. Najviac som sa tešil práve vtedy, keď som tieto chvíle mohol zdieľať s rodinou – či už s bratom Martinom, alebo rodičmi, ktorí ma prišli povzbudiť.

Na Vuelte 2010 ste pôvodne skončili tretí, na druhú priečku vás posunul doping súpera. Ako to vníma cyklista, keď sa také niečo stane?
– Stále to cítim tak, že som bol tretí, pretože na pódiu mi patril práve ten stupienok. Pre mňa sa to uzavrelo ešte v tom roku, keď odhalili, že Ezequiel Mosquera bol pozitívny. Úprimne, až taký rozdiel by to nebol, či by som stál naľavo, alebo napravo od víťaza, aj tak by som ním nebol ja. Ak by som bol najprv štvrtý a prišiel kvôli nemu o pódium, to by ma skutočne hnevalo.

Predpokladám, že vám v „civilnom živote“ nebudú chýbať ani kontroly dopingových komisárov. Koľkokrát za rok vás zvykli navštíviť, zažili ste aj niečo pamätné?
– Cyklisti majú povinnosť ísť štyrikrát za rok k lekárovi nechať si vziať krv. Komisári nás navštívili tak desaťkrát za sezónu. Zakaždým sme hlásili, kde nás v určitú hodinu z celého dňa zastihnú aj bez telefonátu. Nastavovali sme si to teda na ráno na miesto, kde sme spali. Keď vám niekto zvoní o siedmej ráno na bránu, už viete, čo vás čaká. Časom si na to zvyknete. Takto sa musím hlásiť ešte do konca roka.

V profesionálnom pelotóne sa po vašom prielome rozrástla slovenská enkláva. Kedy ste si prvýkrát všimli potenciál Petra Sagana?
– V mládežníckych kategóriách sme spolu nikdy nejazdili, predsa len je medzi nami päťročný vekový rozdiel. Slovensko je však malé, takže sme vedeli, že je tu nejaký junior, ktorý vyhráva všetko možné. Potom podpísal zmluvu s Liquigasom a vstúpil do najvyššej cyklistiky. Keď sme sa s ním aj s bratom prvýkrát stretli, tešili sme sa, že je ďalší Slovák v Pro Tour. Hneď sme našli spoločnú reč. Už prvou sezónou ukázal, že má veľký potenciál. Odvtedy je jeho kariéra z roka na rok lepšia.

Kde sú podľa vás jeho limity?
– Výsledky, ktoré už dosiahol v tak mladom veku, sú neskutočné, podobných pretekárov bolo minimum. Otázne je, či bude mať motiváciu, či sa mu nevyčerpá telo, na to odpovie až budúcnosť. Naozaj nik netuší, kam sa ešte môže posunúť.


Peter Sagan momentálne medzi cestnými cyklistami hľadá konkurenciu len ťažko.
FOTO: Plus JEDEN DEŇ/Tony Štefunko

Ak by pochádzal z Francúzska či Nemecka, bol by prístup sponzorov a verejnosti k jeho osobe iný alebo už presiahol to, že pochádza z malého Slovenska?
– Ak by pochádzal z veľkých krajín, možno by mal silných sponzorov už skôr. V tejto chvíli by tam už nebol žiaden rozdiel. Peter je taký formát, že jeho atraktivita dávno nie je ohraničená 5,5-miliónovým Slovenskom, je zaujímavý celosvetovo.

Aký máte vzťah?
– Poznáme sa veľmi dobre, štartovali sme spolu na viacerých majstrovstvách sveta. Nikdy sme nemali problém ani konflikt. Bavíme sa úplne normálne, je to štandardný vzťah. Nikdy sme nemali voči sebe antipatie, ako sa to občas prezentovalo.

Blíži sa anketa Športovec roka. Komu by ste odovzdali hlas?
– Som veľmi rád, že o tom nemusím rozhodovať, tento rok bol výsledkovo super silný. Peter Sagan, Dominika Cibulková, zjazdové lyžiarky Petra Vlhová s Veronikou Zuzulovou, olympijskí medailisti… No a rozhodnite sa potom!