Ilustračná snímka. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Bratislava 6. februára (TASR) – Súčasná podoba lekárenskej pohotovosti je neefektívna. Viac ako polovica pohotovostných lekární nemá reálne odborné opodstatnenie. Uviedli to predstavitelia Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) počas tlačovej konferencie v stredu, podľa ktorých na to poukazujú aj výsledky prieskumu.

Prieskum bol realizovaný s tým cieľom, aby vyhodnotil efektivitu lekárenskej pohotovostnej služby počas šiestich mesiacov jej fungovania. Lekárnici poukázali na to, že hoci lekárne majú zákonnú povinnosť vykonávať pohotovostnú službu, na rozdiel od ambulantnej či ústavnej pohotovosti ju nemajú zaplatenú.

„Prieskum ukázal, že len päť percent slúžiacich lekární je v blízkosti ambulancie pohotovostnej služby, čo zaťažuje pacientov. Akceptujeme potrebu dostupnosti lekárenskej starostlivosti aj mimo štandardnej prevádzky, avšak bez reálneho finančného krytia a ekonomickej udržateľnosti je táto povinnosť mimoriadne zaťažujúca,“ uviedol prezident SLeK Ondrej Sukeľ, podľa ktorého má byť takáto služba financovaná z verejného zdravotného poistenia.

Prieskum podľa SLeK hovorí tiež o tom, že denne na Slovensku slúži v každom okrese minimálne jedna lekáreň do 22.30 h. Viac ako 90 percent z nich nevybaví v tomto čase ani piatich pacientov. Počas služby však 41 percent lekární nenavštívi ani jeden pacient s lekárskym predpisom vystaveným na ambulantnej pohotovosti.

Sukeľ zdôraznil, že približne 85 percent pracovníkov takejto služby tvoria ženy, ktoré neraz musia pracovať aj do 23.00 h, čo podľa neho môže predstavovať aj potenciálne nebezpečenstvo pre farmaceutky, spojené s kriminalitou.

Podpredseda Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární Jan Žák spresnil, že lekárne registrujú aj finančnú stratu. „Ako poskytovatelia lekárenskej starostlivosti neúčtujeme ani zdravotnej poisťovni a ani pacientovi osobitnú odplatu za pohotovosť, ale len ceny za vydané lieky. Ako však potvrdzujú fakty, okrem zvýšených personálnych nákladov mesačne na úrovni 35.000 eur evidujeme približne stratu 15 percent, ktorú lekárne de facto generujú v čase poskytovania lekárenskej pohotovosti,“ zdôraznil.

„Myslíme si, že je v každom prípade potrebné zefektívniť aj ambulantnú pohotovostnú službu, teda určiť rozumnejším spôsobom body pohotovostnej služby, pretože nemá logiku, keď máme jednu detskú pohotovosť na celú Bratislavu a rovnako jednu detskú pohotovosť v Medzilaborciach alebo v Trebišove. Takisto treba zefektívniť počet slúžiacich lekární, respektíve nastaviť model, aby sa nestriedali takýmto spôsobom a aby aj čas bol inak nastavený. Samozrejme, je potrebné nastaviť aj financovanie, aby lekárne nemali nariadené niečo, čo musia vykrývať z vlastných financií,“ uvažuje Sukeľ.

Šéf komory preto za vhodnejší považuje model, ktorý na Slovensku fungoval do 15. júna 2018. Podľa jeho názoru dával samosprávnym krajom kompetenciu na svojom území posúdiť, kde je aká reálna potreba pohotovostnej služby. „Teda samosprávny kraj dokázal povedať, že v tom-ktorom okrese stačí pohotovostná lekárenská služba možno aj pre susedný okres,“ uviedol. Mieni, že vrátiť by sa Slovensko malo k modelu, keď by samosprávny kraj konzultoval takéto body s miestnou lekárnickou komorou, ktorá dokáže posúdiť potreby regiónu. Rovnako sa nazdáva, že zo súčasných pohotovostných ambulantných bodov by stačilo na pokrytie potrieb územia SR fungovanie len 60 percent z týchto bodov.

Komora slovenských lekárnikov už predložila Ministerstvu zdravotníctva (MZ) SR výsledky analýzy. Šéf SLeK by sa mal s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou (nominantka Smeru-SD) stretnúť ešte počas stredy. Ako dodal, v prípade, že zo strany ministerstva narazia lekárnici na neochotu, sú ochotní podať podnet na Ústavný súd SR. „Myslíme si, že takýto zákon je v zásade protiústavný. O podobnej veci už rozhodoval v roku 2011, keď práve generálny prokurátor napadol ambulantnú pohotovostnú službu,“ uzavrel Sukeľ.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR