Oslo 10. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Fernando Vergara, File)

Nobelovu cenu za mier 2016  si dnes v Osle prevzal 65-ročný kolumbijský prezident Juan Manuel Santos

Kolumbijský prezident Juan Manuel SantosKolumbijský prezident Juan Manuel Santos

Samotný laureát sa v nórskej metropole nechal počuť, že ocenenie dotované sumou osem miliónov švédskych korún (v prepočte viac ako 824.000 eur)  vníma ako “dar z nebies”. S ním spojené finančné prostriedky chce venovať obetiam viac ako polstoročie trvajúcej občianskej vojny vo svojej vlasti.

Podľa Santosa Nobelova cena za mier znamenala povzbudenie nielen pre neho osobne, ale aj pre jeho vyjednávačov a osobitne pre kolumbijský ľud. Prezident zároveň poznamenal, že mier s kolumbijskými povstalcami bol pred niekoľkými rokmi nerealizovateľným snom, a teraz je realitou.

Nórsky Nobelov výbor, ktorý 7. októbra zverejnil meno laureáta tohto prestížneho ocenenia, zdôvodnil tohtoročný výber konštatovaním, že sa najvyšší kolumbijský predstaviteľ zaslúžil o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v jeho krajine, ozbrojeného konfliktu, ktorý si vyžiadal najmenej 220.000 ľudských životov a vyhnal z domovov takmer šesť miliónov ľudí.

Nobelov výbor zároveň vo vyhlásení uviedol, že ocenenie je potrebné chápať aj ako prejav pocty Kolumbijčanom, ktorí sa napriek veľkým útrapám nevzdali nádejí na spravodlivý mier, a takisto všetkým aktérom mierového procesu. Pocta je v neposlednom rade venovaná množstvu obetí občianskej vojny, podčiarkol Nobelov výbor.

“Prezident Santos inicioval rokovania, ktoré vyvrcholili uzavretím mierovej dohody medzi kolumbijskou vládou a povstalcami z FARC (Revolučných ozbrojených síl Kolumbie), a dôsledne sa snažil posúvať mierový proces vpred. Dobre vedel, že dohoda bola kontroverzná, pomáhal však pri zaistení toho, aby kolumbijskí voliči mohli vyjadriť svoj názor na mierovú dohodu v referende. Výsledok hlasovania ale nebol taký, aký prezident Santos chcel: tesná väčšina z viac ako 13 miliónov Kolumbijčanov, ktorí odovzdali svoje hlasovacie lístky, povedala dohode nie. Tento výsledok vytvoril veľkú neistotu, pokiaľ ide o budúcnosť Kolumbie. Existuje reálne nebezpečenstvo, že mierový proces bude zastavený a opäť prepukne občianska vojna. Preto je oveľa dôležitejšie, aby obe strany na čele s prezidentom Santosom a vodcom povstalcov z FARC Rodrigom Londoňom naďalej dodržiavali prímerie. Skutočnosť, že väčšina voličov nepodporila dohodu, však nevyhnutne neznamená, že mierový proces je mŕtvy,” pripomenul Nobelov výbor.

Ako je známe, kolumbijský Kongres schválil na sklonku novembra bez ďalšieho referenda nový text dohody.

Nobelova cena za mier sa udeľuje “osobe alebo organizácii, ktorá vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, pre zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporiadanie a propagáciu mierových kongresov”.

Na rozdiel od ostatných Nobelových toto ocenenie neudeľuje Švédska akadémia vied, ale nórskym parlamentom vymenovaný Nobelov výbor. Je súčasne jedinou Nobelovou cenou, ktorej laureáta neoznamujú v Štokholme, ale v Osle, kde cenu aj odovzdávajú.

Vlaňajšiu Nobelovu cenu za mier udelili kvartetu pre národný dialóg v Tunisku za  príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie po jazmínovej revolúcii v roku 2011.