Presne na to sa psychopati spoliehajú. Je bez svedomia. Nemá ho v genetickej výbave. Takí ľudia nie sú schopní cítiť záujem či lásku voči iným živým bytostiam. Prekvapivo tvoria až štyri percentá populácie. Často bývajú veľmi charizmatickí, sexi, zábavní a na pohľad šarmantní, čo im umožňuje zvádzať svoje okolie.

Diabolské hry je druhá kniha s detektívkou Kim Stonovou

Autorka majstrovsky stvárnila podstatu skutočného psychopata. „Nech je to akokoľvek nepríjemné a znepokojujúce, žijú medzi nami ľudia, ktorí nie sú schopní cítiť ľútosť,“ tvrdí Angela Marsonsová. „Našťastie pre nás však existujú aj takí ako Kim Stonová, čo sa im postavia do cesty.“

Zdroj: Ikar

Keď nájdu zohavené a na smrť dobodané telo násilného zločinca, povolajú na miesto činu detektívku Kim Stonovú a jej tím, aby prípad čo najrýchlejšie vyriešili. Pri vyšetrovaní tohto brutálneho činu čoskoro zistia, že nejde o obyčajnú vraždu, ale o čosi oveľa vážnejšie a oveľa zlovestnejšie. Prípad naberá na obrátkach, doslova každý deň sa vynárajú nové, mimoriadne znepokojujúce fakty.

Podivuhodná hra sa začína a Kim musí čeliť nemilosrdnému protivníkovi, ktorý sa zabáva vlastnými zvrátenými pokusmi. Zdá sa, že nebezpečný psychopat ju vytrvalo sleduje a pozná všetky jej slabé miesta, a tak každý jej krok môže byť posledný. Začína tušiť, že niečo bude v neporiadku aj s ľuďmi, o ktorých by to nepredpokladala. Lenže zatiaľ nemá v rukách žiadne dôkazy…

Vypočujte si AUDIO úryvok. Z knihy číta Boris Farkaš

Prvé dva trilery Angely Marsonsovej s ústrednou postavou detektívky Kim Stonovej Tichý výkrik a Diabolské hry zaznamenali fenomenálny úspech: predalo sa z nich vyše milióna výtlačkov. Obidva romány sa dlhodobo držia na popredných priečkach medzinárodných rebríčkov bestsellerov. Angela je jednou z najčítanejších autoriek kriminálnych románov súčasnosti.

HNonline.sk vám prináša úryvok z novinky Diabolské hry:

1. kapitola Black Country – marec 2015

Ešte tri minúty. Bola to najväčšia ranná razia, akú kedy zažili. Pracovali na tom prípade mesiace a teraz boli Kim Stonová aj jej tím konečne pripravení. Sociálni pracovníci stáli krížom cez ulicu a čakali na signál, aby mohli vojsť dnu. Dve malé dievčatká sa dnes nevyspia. Ešte dve minúty. Schytila vysielačku. „Ste všetci na svojich miestach?“ „Čakáme na tvoje pokyny, šéfka,“ odvetil Hawkins. Jeho tím parkoval o dve ulice ďalej a zabezpečoval zadnú časť pozemku. „Sme pripravení vyraziť,“ zahlásil Hammond z auta, ktoré stálo za Kiminým. S veľkým kľúčom im mal zabezpečiť rýchly a hlučný vstup. Ešte minúta. Kimina ruka čakala nad kľučkou.

Svaly mala napäté, nával adrenalínu svedčil o blížiacom sa nebezpečenstve. Jej telo sa rozhodovalo medzi bojom a útekom. Akoby útek niekedy prichádzal do úvahy. Otočila sa smerom k svojmu partnerovi Bryantovi, ktorý mal v rukách tú najdôležitejšiu vec – súdny príkaz. „Bryant, si pripravený?“ Prikývol. Kim počkala, kým sa ručička na hodinkách neposunula na dvanástku. „Do toho!“ skríkla do vysielačky. Osem párov policajných čižiem zadunelo na chodníku a smerovalo ku vchodovým dverám. Kim tam dorazila ako prvá.

Hammond sa zahnal baranidlom a ona odstúpila bokom. Lacná drevená konštrukcia dverí rýchlo podľahla tonám kinetickej energie. Presne podľa dohody vybehol Bryant so strážnikom rovno hore schodmi do hlavnej spálne doručiť súdny príkaz. „Brown, Griff, vezmite si halu a kuchyňu. Rozoberte to tu až do základov, ak bude treba. Dawson, Rudge, Hammond, vy pôjdete so mnou.“ Domom sa začalo okamžite ozývať hlasné otváranie skriniek a vyťahovanie zásuviek. Nad hlavou jej zavŕzgala podlaha, potom hystericky zvrieskol ženský hlas.

Kim všetko ignorovala a dala signál dvom sociálnym pracovníkom, aby vošli do budovy. Zastala pred dverami do pivnice. Kľučka bola zaistená visiacim zámkom. „Hammond, štiepacie kliešte,“ zvolala. Dôstojník začal hneď konať a šikovne preštikol kov. Dawson vošiel pred ňou a rukou hľadal vypínač na stene. Kamenné schody osvetlil lúč svetla z chodby. Dawson vykročil smerom dolu a baterkou pritom svietil Kim pod nohy.

Vzduch bol ťažký od stuchnutého dymu a vlhkosti. Hammond sa presunul k rohu, nad ktorým bolo umiestnené bodové svetlo. Zapol ho. Smerovalo na štvorcovú gymnastickú podložku, ktorá dominovala stredu izby. Tesne vedľa nej sa nachádzala trojnožka. V rohu oproti stála skriňa. Kim ju otvorila a našla v nej množstvo oblečenia, okrem iného aj školskú uniformu a plavky. Na podlahe v skrini ležali hračky: plávacie koleso, nafukovacia lopta, bábiky. Kim potlačila nutkanie na vracanie. „Rudge, odfoť to,“ prikázala.

Hammond začal klopať na všetky steny, či nenájde nejaké tajné úkryty. V najvzdialenejšom rohu stál vo výklenku stôl s počítačom. Nad ním viseli tri poličky. Najvrchnejšia polička bola plná časopisov. Úzke bočné strany nenaznačovali nič o ich obsahu, no Kim vedela, čo v nich bolo. V prostrednej poličke bola zbierka digitálnych fotoaparátov, minidiskov a náradia na čistenie. Na spodnej poličke narátala Kim sedemnásť dévedečiek.

Dawson zobral do ruky prvé z nich s nápisom Daisy ide plávať a vložil ho do počítača. Vysokovýkonný prístroj sa okamžite prebral k životu. Na obrazovke sa objavila osemročná Daisy v žltých plavkách. Plávacie koleso obopínalo jej útly pás. Tenkými rukami si zvierala hornú časť tela, no aj napriek tomu sa neprestávala triasť. Dojatie zovrelo Kim hrdlo. Chcela odvrátiť zrak, ale nemala silu. Predstavovala si, že by mohla zabrániť tomu, čo sa malo stať. Nemohla však, pretože sa to už stalo. „Č-čo teraz, oci?“ ozval sa Daisin chvejúci sa hlas.

Všetci prerušili svoju činnosť. Pivnica stíchla. Skúsení dôstojníci paralyzovaní hlasom dievčatka nevydali zo seba ani hláska. „Iba sa zahráme takú hru, zlatko,“ odvetil otec a objavil sa v zornom uhle kamery. Kim prehltla a napokon prelomila ticho. „Vypni to, Dawson,“ zašepkala. Všetci vedeli, čo bude nasledovať. „Bastard,“ zamrmlal Dawson. Pri výmene média sa mu triasli prsty. Hammond zízal do rohu, Rudge si pomaly čistil šošovky na fotoaparáte. Kim sa spamätala. „Vážení, postaráme sa, aby ten kus hovna zaplatil za to, čo urobil. To vám sľubujem.“

Dawson vytiahol spis, aby zaznamenal každý dôkaz. Mal pred sebou dlhú noc. Kim začula na poschodí hluk. Hystericky tam vrieskal ženský hlas. „Šéfka, mohla by si sem prísť?“ zvolal Griff. Kim sa naposledy obzrela okolo seba. „Rozložte to tu na kúsky, chlapci.“ Dôstojníka stretla navrchu pivničných schodov. „Čo je?“ „Manželka žiada odpovede.“ Kim svižne vykročila k predným dverám, kde stála žena okolo štyridsaťpäťky, s vychudnutým telom zahaleným do župana.

Sociálni pracovníci posadili jej dve chvejúce sa dcéry do Fiata Pandy. Wendy Dunnová zacítila Kim za svojím chrbtom a otočila sa. Na bledej tvári jej žiarili červené oči. „Kam berú moje deti?“ Kim potláčala nutkanie udrieť ju. „Preč od vášho chorého, perverzného manžela.“ Žena zvierala župan okolo hrdla. Hlavou pritom krútila zo strany na stranu. „Nevedela som o tom. Prisahám, že som o tom nevedela. Chcem svoje deti. Nevedela som o tom.“

Kim naklonila hlavu. „Naozaj? Manželky zvyčajne odmietajú uveriť, až kým nevidia dôkaz. Ešte ste nijaký nevideli, však, pani Dunnová?“ Jej pohľad blúdil všade dookola, iba nie smerom ku Kim. „Prisahám, že som o tom nevedela.“ Kim sa naklonila dopredu, obrázok Daisy mala pritom stále pred očami. „Ste klamárska suka. Vedeli ste to. Ste ich matka a dovolili ste, aby im spôsobil traumu na celý život. Dúfam, že nebudete mať ani chvíľu pokoja až do konca svojho mizerného života.“ Bryant sa objavil vedľa nej. „Šéfka…“

Kim odvrátila zrak od chvejúcej sa ženy a otočila sa. Pozrela sa ponad Bryantovo plece priamo do očí muža, ktorý mal na svedomí skutočnosť, že dve dievčatká už nikdy nebudú vnímať svet taký, aký je. Všetko ostatné v dome akoby prestalo existovať a na pár sekúnd tam boli iba oni dvaja. Jej pohľad bol ostrý a prísny. Sledovala ochabnutú pokožku, ktorá mu visela z čeľustí ako topiaci sa vosk.

Dýchal rýchlo a ťažko. Pre jeho dvestopäťdesiat kíl živej váhy znamenal každý pohyb obrovskú námahu. „Nemôžete si… doriti… len tak prísť… a robiť, čo… sa vám zachce, dočerta.“ Vykročila k nemu. Každá jej bunka sa bránila vstúpiť do jeho blízkosti. „Mám súdny príkaz, podľa ktorého môžeme.“ Muž potriasol hlavou. „Von… z môjho domu… skôr než zavolám svojho… právnika.“ Odopla si putá zo zadného vrecka. „Leonard Dunn, zatýkam vás pre podozrenie z násilného útoku na dieťa do trinástich rokov formou penetrácie, sexuálne napadnutie dieťaťa do trinásť rokov a vynútenú sexuálnu činnosť s dieťaťom do trinásť rokov.“

Pohľadom sa mu zabodla do očí. Videla v nich iba paniku. Otvorila putá a Bryant uchopil Dunnove predlaktia. „Nemusíte nič hovoriť. Ak však pri výsluchu nespomeniete niečo, čo neskôr využijete na súde, môže to ohroziť vašu obhajobu. Čokoľvek, čo poviete, sa môže uviesť ako dôkaz.“ Zamkla putá a dávala si pozor, aby sa nedotkla jeho chlpatého, bledého mäsa. Odtisla od seba jeho ruky a pozrela sa na svojho partnera. „Bryant, odveď mi tohto nechutného, chorého bastarda z očí, skôr než urobím niečo, čo budeme obaja ľutovať.“

Pripravujeme v spolupráci s internetovým kníhkupectvom BUX.sk.

Zdroj: Bux.sk