„Cynthia Sweeneyová píše ako absolútny profík. Perfektne pohybuje šachovými figúrkami na preplnenej šachovnici,“ dodáva The New York Times.

Každá rodina má problémy

Ale Plumbovci vyčnievajú ešte aj medzi tými najproblematickejšími. Roky napätia hromadiaceho sa pod povrchom vyvrcholia v jeden chladný októbrový deň v New Yorku. Melody, Beatrice a Jack Plumbovci sa zídu, aby si pohovorili so svojím charizmatickým, ale ľahkomyseľným starším bratom Leom, ktorého práve prepustili z protidrogového liečenia.

Leo totiž prednedávnom zdúchol z bratrancovej svadby v aute spolu s príťažlivou devätnásťročnou čašníčkou. Za volant si sadol pod vplyvom drog aj alkoholu. Jeho následná nehoda ohrozí spoločný fond Plumbovcov zvaný Hniezdo, ktorého prostriedky majú súrodencom o niekoľko mesiacov konečne vyplatiť. Hodnota Hniezda nečakane vzrástla a všetci sa už dlho spoliehajú, že tie peniaze im pomôžu vyriešiť problémy, ktoré si sami spôsobili.

Melody, vzorná manželka a matka žijúca na „lepšom“ predmestí, má na krku hypotéku a pred sebou hrozivú vyhliadku školného, ktoré bude musieť platiť dcéram-dvojčatám, až začnú chodiť na vysokú.
Jack, obchodník so starožitnosťami, si tajne vzal pôžičku a zaručil sa za ňu plážovou chatou, ktorú vlastní so svojím manželom Walkerom.
A Bei, kedysi sľubnej autorke krátkych poviedok, sa akosi nedarí dopísať dlho očakávaný román ani nájsť si partnera.

Zachráni Leo súrodencov a tým aj ľudí, ktorých milujú? Alebo budú všetci musieť prehodnotiť starostlivo naplánovanú budúcnosť?
Súrodenci spoja sily a pustia sa do boja so starými spormi aj súčasnými problémami. A práve v tom je sila príbehu Hniezdo, ktorý akoby napísal skúsený profesionálny spisovateľ. Čoskoro sa dozviete, že za Leovu nehodu napokon všetci draho zaplatia v svojom citovom aj materiálnom živote a túžby musia prispôsobiť realite.

Vypočujte si Audio úryvok z knihy. Číta Vlado Kobielsky:

„Majstrovsky napísané,“ pochvaľuje si svetoznáma autorka hitu Jedz, modli sa a miluj, Elizabeth Gilbertová. „Temne komické a nesmierne podmanivé.“

Cynthia DʼAprix Sweeneyová žije v Los Angeles s manželom a dvomi synmi. Po absolvovaní seminárov tvorivého písania na Benningtonskej vysokej škole získala diplom magisterky umenia. Predtým vyše dvadsať rokov žila v New Yorku, pracovala ako copywriterka pre rozličných klientov vrátane American Express či McDonaldʼs a písala eseje pre časopisy New York Times Magazine a Martha Stewart Living. Crème de la crème súčasnej i klasickej svetovej prózy nájdete na www.ODEON.sk.

Zdroj: Ikar

HNonline.sk vám prináša úryvok z novinky Hniezdo:

PROLÓG

Poslední hostia sa prechádzali po terase plážového klubu pod večernou letnou oblohou, ochutnávali jedlá, usrkávali z koktailov a posudzovali, či barmani používajú najkvalitnejšie suroviny. Balansovali s krabími koláčikmi na papierových servítkach a pochvaľovali si, že mali veľké šťastie s počasím, lebo dážď sa zajtra určite vráti. Niektorí si neslušne šepkali o nevestiných priliehavých saténových šatách a odhadovali, či ich hlbokánsky výstrih je výsledkom práce nešikovnej krajčírky, zlého vkusu, alebo nečakaného prírastku telesnej hmotnosti. Zatiaľ čo na seba veľavýznamne žmurkali a trúsili otrepané vtipy o výmene hriankovačov za plienky, Leo Plumb odišiel z bratrancovej svadby s jednou čašníčkou.
Leo sa vyhýbal manželke Victorii, ktorá sa s ním takmer nerozprávala, aj svojej sestre Beatrice, ktorej sa, naopak, ústa nezatvorili – neúnavne omieľala, že by mali všetci spolu stráviť Deň vďakyvzdania. Vďakyvzdanie. Navyše v júli. Leo nestrávil s rodinou ani jeden sviatok už dvadsať rokov – ak sa dobre pamätal, od polovice deväťdesiatych rokov  a teraz sa mu s tým nechcelo začínať.
Povzbudený drogou hľadal prázdny bar pod šírym nebom, o ktorom počul od svadobných hostí, a vtedy zbadal Matildu Rodriguezovú s podnosom plným pohárov šampanského. Prechádzala davom obklopená svätožiarou – čiastočne preto, lebo východný koniec Long Islandu sa kúpal v ružových lúčoch zapadajúceho slnka, a čiastočne vďaka veľmi kvalitnému kokaínu, ktorý pustošil Leovu nervovú sústavu. Bublinky stúpajúce z pohárov, ktoré dopadali na Matildin podnos, vnímal ako vzrušujúcu výzvu, pozvanie určené iba jemu. Husté čierne vlasy mala odhrnuté zo širokej tváre a vzadu zviazané do praktického uzla. Ale najnápadnejšie boli na nej oči čierne ako atrament a plné červené pery. Leo sledoval pôvabné vlnenie jej bokov, zatiaľ čo sa prepletala medzi svadobčanmi. Podnos, teraz už prázdny, držala vysoko nad hlavou ako fakľu. Leo vzal okoloidúcej čašníčke z tácky pohár martini a nasledoval Matildu cez výkyvné oceľové dvere do kuchyne.

MATILDA (devätnásťročná nádejná speváčka a nesmelá čašníčka) mala pocit, že sa jej sníva. Jednu minútu podávala šampanské sedemdesiatim piatim členom širšej rodiny Plumbovcov a ich najlepším priateľom, a nasledujúcu sa valila k Long Island Soundu v Leovom novučičkom požičanom porsche. Rukou mu hladkala predok príliš tesných plátenných nohavíc a bruškom palca nešikovne pracovala na spodnej strane jeho penisu.
Matilda odolala Leovmu prvému pokusu vtiahnuť ju do komory vedľa kuchyne, keď jej prstami objímal zápästia a zasýpal ju otázkami: Kto si? Odkiaľ si prišla? Čo inak robíš? Si modelka? Herečka? Vieš, že si krásna?
Matilda vedela, o čo Leovi ide; na týchto podujatiach jej bežne predkladali neslušné návrhy, no zvyčajne oveľa mladší muži – alebo smiešne starí chlapi, storoční starci – vyzbrojení otrepanými frázami a vytrvalo ju zahŕňali trápnymi lichôtkami. (Volali ju J. Lo, hoci sa na slávnu speváčku vôbec nepodobala, jej rodičia boli Mexičania, nie Portoričania.) Aj v tomto dave plnom pracháčov sa jej Leo zdal neskutočne krásny – tým slovom by v minulosti nikdy neoznačila človeka, ktorého pozornosť si teraz takmer užívala. Možno by si pomyslela, že je sexi, chutný alebo dokonca očarujúci, ale krásny? Chlapci, ktorých poznala, ešte nevyrástli do krásy. Matilda si uvedomila, že zíza Leovi do tváre a uvažuje, aké ďalšie prívlastky by pripojila k slovu krásny. Aj on mal tmavé oči aj vlasy a husté obočie, ale hranatú tvár s výraznými črtami, nie okrúhlu a jemnú ako ona. V televíznom seriáli by určite hral významného človeka, možno chirurga, a ona smrteľne chorú pacientku, ktorá prosí, aby ju vyliečil.
Cez dvere komory počula hudobnú skupinu, vlastne orchester, lebo mal aspoň šestnásť členov, ako hrá zvyčajnú svadobnú zmes melódií. Leo ju chytil za ruky a začal s ňou tancovať v dvojštvrťovom takte. Spieval jej tesne pri uchu príjemným sýtym hlasom. „Až raz budem strašne smutný a svet bude studený, da-da-bum, spomeniem si na teba a na to, ako si dnes večer vyzerala.“
Matilda pokrútila hlavou a so smiechom sa odtiahla. Svojou pozornosťou ju miatol, no súčasne rozochvieval strunu hlboko v nej. Odrážať Leove útoky v komore bolo určite zaujímavejšie ako obaľovať špargľu šunkou prosciutto v kuchyni, kde by teraz mala byť. Keď sa mu hanblivo priznala, že chce byť speváčkou, okamžite zareagoval, že má priateľov v hudobnom vydavateľstve Columbia Records, ktorí ustavične hľadajú nové talenty. Znovu sa k nej priblížil, pričom sa trochu potkol, a keď sa dlaňou oprel o stenu, aby udržal rovnováhu, prebudila sa v nej ostražitosť. Matildine obavy sa však rýchlo rozplynuli, keď sa jej spýtal, či má demonahrávku, ktorú by si mohli vypočuť v jeho aute.
„Ak sa mi to bude páčiť,“ Leo stisol Matildine štíhle prsty svojimi, „rád by som sa do toho hneď pustil. Pomôžem ti ju dostať k správnym ľuďom.“

KEĎ JU LEO SVIŽNE PREVIEDOL okolo obsluhy parkoviska, Matilda sa obzrela na kuchynské dvere. Tú prácu jej zohnal bratranec Fernando. Určite bude zúriť, až zistí, že sa jednoducho pobrala a odišla. Ale Leo vyslovil čarovné slová Columbia Records a dodal, že tí ľudia ustavične hľadajú nové talenty. Kedy sa jej zase ponúkne taká skvelá príležitosť? Odíde z práce len na chvíľu, aby na tých dôležitých ľudí urobila dobrý dojem.
„Tommy Mottola objavil Mariah Careyovú, keď bola čašníčkou,“ prehodila napoly žartom a napoly v úsilí ospravedlniť svoje správanie.
„Vážne?“ Leo ju strkal k autu a pozorne si prezeral okná plážového klubu nad parkoviskom. Victoria by ho mohla uvidieť z bočnej terasy, kde sa všetci zhromaždili. Pravdepodobne si už všimla jeho neprítomnosť, všade ho hľadá… a zúri ako čert.
Matilda zastala pred dverami auta, vyzula si čierne plátenné pracovné topánky a z ošúchanej igelitovej nákupnej tašky vybrala strieborné sandále s ihličkovými podpätkami.
„Na toto sa naozaj nemusíš prezúvať,“ utrúsil Leo a odolal túžbe objať jej útly pás aj s rizikom, či ich niekto neuvidí.
„Ideme predsa na pohárik, alebo nie?“ spýtala sa Matilda.
Zmienil sa jej o pití? Pohárik neprichádzal do úvahy. V malom rodnom meste všetci poznali nielen Lea, ale aj jeho rodinu, matku a manželku. Leo dopil martini a prázdny pohár hodil do kríkov. „Ak dáma túži po drinku, kúpime dáme drink,“ vyhlásil rozhodne.
Matilda si obula sandále a jemne si omotala úzky kovový remienok okolo členka ľavej a potom pravej nohy. Keď sa znovu narovnala, oči mala v jednej rovine s Leovými. „Neznášam topánky bez podpätkov,“ zdôverila sa mu a stiahla si priliehavú bielu blúzku trochu nižšie. „Cítim sa v nich strašne plochá.“ Leo doslova vtlačil Matildu na predné sedadlo, aby ju za tónovaným sklom bezpečne skryl pred očami zvedavcov.

MATILDA SEDELA NA PREDNOM SEDADLE a ohromená počúvala svoj dutý, nosový hlas ozývajúci sa z hriešne drahých reproduktorov v Leovom aute. Zo starých reproduktorov značky Dell, ktoré patrili jej sestre, znel celkom inak. Oveľa lepšie ako teraz.
Aj Leo počúval jej spev a rukou udieral do volantu. Svadobná obrúčka sa mu ligotala v svetle stropnej žiarovky. Schôdzka so ženatým mužom bola rozhodne proti Matildiným pravidlám. Videla, že Leo horko-ťažko predstiera záujem o jej hlas a v duchu hľadá lichotivé slová.
„Mám aj lepšie nahrávky. Asi som nahrala nesprávnu verziu,“ vysvetľovala rozpačito Matilda a uši jej horeli od hanby. Leo uprene hľadel von oknom. „Radšej sa vrátim,“ rozhodla sa a siahla na kľučku dverí.
„Nechoď,“ ozval sa Leo a položil jej ruku na stehno. Potlačila v sebe nutkanie odtiahnuť sa a trochu vystrela chrbát. Horúčkovito premýšľala. Čím by si udržala jeho pozornosť? Obsluhovať hostí sa jej nechcelo, ale Fernando ju určite zabije, až zistí, že zmizla v čase podávania večere. Leo jej drzo zízal na prsia. Sklopila zrak a na čiernych nohaviciach si zbadala malý fľak. Nechtom poškriabala škvrnu od balzamového octu; dnes ho namiešala niekoľko litrov. Všetci vnútri teraz zrejme nakladajú na taniere zmes listových šalátov a grilované garnáty, vytláčajú dresing z fliaš na okraje tanierov a vytvárajú na nich z neho vlnkový vzor ako deti, keď kreslia na výkres more. „Rada by som sa pozrela na oceán,“ šepla.
Leo vzal jej ruku a položil si ju do lona tak pomaly, že najprv nechápala, čo sa deje. (Chvíľu si myslela, že ju pobozká ako herec v niektorej z obľúbených matkiných telenoviel). Na túto časť večera, keď od nej ani na sekundu neodtrhol zrak, určite nikdy nezabudne. Nezatvoril oči, nezaklonil hlavu, nevrhol sa na ňu, aby ju vášnivo pobozkal, ani sa nepustil nešikovne rozopínať gombíky na blúzke, len na ňu upieral tvrdý, skúmavý pohľad. Vnímal ju.
Pod rukou cítila Leovu reakciu na svoj dotyk a zaplavilo ju vzrušenie. Zatiaľ čo ju hypnotizoval pohľadom, jemne zatlačila prstami a pomer síl v aute sa nečakane zmenil v jej prospech. „Myslela som si, že sa pôjdeme pozrieť na oceán,“ pripomenula mu, lebo túžila zmiznúť z dohľadu kuchynského personálu. Leo sa uškrnul a začal s autom cúvať. Zips na nohaviciach mu stiahla, skôr ako si stihol zapnúť bezpečnostný pás.

LEOVI STE NEMOHLI VYČÍTAŤ rýchlosť, s akou dosiahol orgazmus. Manželka mu odopierala sex už niekoľko týždňov – odkedy ho prichytila, ako obchytkáva opatrovateľku detí v zadnej chodbe letného sídla ich priateľa. Leo mieril s autom k vode a dúfal, že kombinácia alkoholu, kokaínu a wellbutrínu spomalí jeho reakciu. Keď ho však Matildina ruka odhodlane stisla, vedel, že všetko sa deje príliš rýchlo. Zatvoril oči, len na sekundu, aby sa spamätal a nemusel očarene hľadieť na jej ruku s polámanými modrými nechtami, rytmicky sa pohybujúcu hore-dolu. Leo vôbec nezbadal SUV valiace sa sprava po Ocean Avenue kolmo na ich auto. Príliš neskoro si uvedomil, že škrípanie, ktoré sa ozvalo, nie je Matildin hlas šíriaci sa zo stereosúpravy, ale niečo celkom iné. Nestihli dokonca ani vykríknuť.

Vyšlo v spolupráci s:

Ikar- vydavateľstvo