Bratislava/Eisenstadt 7. júna 2018 (HSP/Martinus-Katolícke noviny Eisenstadtskej diecézy/Foto:TV LUX)
 
V znamení dnes znova aktuálneho budovania mostov medzi „východnou“ a „západnou“ Európou vyznamenal rakúsky diecézny biskup Eisenstadtu Mons. Ägidius J. Zsifkovics slovenského farára z Čuňova v pohraničnom trojuholníku troch krajín Slovenska-Rakúska-Maďarska, Mariána Červeného, Strieborným rádom sv. Martina.

Farár Marián Červený

Erich Leitenberger, hovorca Biskupskej konferencie a bývalý šéfredaktor Kathpressu, pri odovzdaní rádu pri príležitosti 40. výročia vysviacky farára, pripomenul biskupovi Zsifkovicsovi, že M. Červený sa v panónskej oblasti s rôznymi kresťanskými tradíciami už roky usiluje o budovanie európskych kontaktov. Pred rokmi nadviazal kontakty aj s kardinálom Franzom Königom, zakladateľom nadácie „Pro Oriente“, spolu-inicioval „púť troch krajín“ do známeho dolnorakúskeho mariánskeho pútnického miesta Frauenkirchen a mnohými stretnutiami ponad hranice umožnil aj cesty na pašiové hry v St. Margarethen. Takéto kontakty realizuje Červený aj ako farár.
Biskup Zsifkovics: „Čuňovo je tak povediac ‚Európa v malom‘, čo treba chrániť  a napomáhať. Je zrejme málo farností, kde veriaci hovoria toľkými jazykmi ako tu: slovensky, chorvátsky, maďarsky a nemecky.“
Biskup Zsifkovics vyznamenal Rádom sv. Martina aj cirkevného hudobníka Ivana Maasza, rodáka z Čuňova, ktorý pôsobí v oblasti 50 rokov. Poďakoval sa mu za účinkovanie na púťach Chorvátov do Györu alebo na „púti troch krajín“ do Frauenkirchenu, ale aj za udržiavanie chorvátskeho jazyka a kultúry.
Čuňovo patrí ako Rusovce a Jarovce – ku skupine dedín, ktoré sú dnes pripojené k Bratislave, a ktoré až v r. 1947 po uzavretí Parížskej mierovej dohody Maďarsko odovzdalo Československu. Mnohé jazyky sa vysvetľujú tým, že sú až dodnes živými svedkami osídlenia Chorvátov v celej vtedy maďarskej oblasti (aj v Dolnom Rakúsku a na južnej Morave) a majú korene v 16. storočí. Veľké časti oblasti boli po vpáde osmanských armád v r. 1529 a 1532, po epidémiách a hospodárskych krízach spustnuté. Šľachtické rodiny Batthyany, Erdödy, Nadasdy, ktoré tu mali veľké pozemky sa preto rozhodli vyzvať svojich ľudí k presídleniu do západného Uhorska. Chorváti si priniesli aj svoju starú slovanskú cirkevnú kultúru, ktorá časom zmizla. V období baroka rozkvitla v tejto oblasti nielen chorvátska národná literatúra, ale aj ľudová zbožnosť Chorvátov bola posilnená novými pútnickými kostolmi ako Frauenkirchen (chorvátsky: Svetica za Jezerom).
Farár Marián Červený patrí medzi známe kňazské osobnosti Slovenska. Veľký význam mali jeho stretnutia s kardinálom Franzom Königom prostredníctvom krajana farára Mons. Františka Škodu. Škoda vykonal pioniersku prácu, keď bol kardinál König prezidentom vtedajšieho Pápežského sekretariátu pre neveriacich. Farár Červený si získal náklonnosť kardinála, lebo si privlastnil jeho presvedčenie, že od Jalty vládnuce rozdelenie európskeho kontinentu treba prekonať kontinuálnou a citlivou „politikou malých krokov“. Červený bol často hosťom u kardinála a kontaktami so špičkovými osobnosťami politického a kultúrneho života Slovenska sa mu darilo iniciovať udalosti, pri ktorých viedenský arcibiskup mohol vystupovať v slovenskej verejnosti ako „muž dialógu“. Tomuto „mužovi dialógu“ bola venovaná aj dizertácia M. Červeného.
Vyvrcholením aktivít dialógu kardinála Königa na Slovensku iniciovaných farárom Červeným bol 13. október 1998. V Primaciálnom paláci v Bratislave sa konal pri príležitosti 40. výročia menovania Franza Königa za kardinála slávnostný koncert „40 ruží pre kardinála Königa“. Farár Červený vtedy pripomenul, že kardinál König rok predtým – 25. novembra 1997 – v Primaciálnom paláci ukázal, ako „vedie cesta do Európy skrze strednú Európu“– mnohé roky predtým, než boli štáty východnej Európy prijaté do EÚ. 
 
Príspevok Kňaz ako pionier strednej Európy zobrazený najskôr Hlavné správy.