Kliešte sa už zobudili, útočia

Väčšina prípadov kliešťovej encefalitídy, vírusového ochorenia, ktoré spôsobuje zápal mozgu a mozgových blán, súvisí s prisatým nakazeným kliešťom. „V ohnisku nákazy sú však omnoho častejšie ako dospelé samičky kliešťa menšie nymfy, ktoré na tele ľahko prehliadneme – predovšetkým vo vlasoch, v intímnej oblasti, v podpazuší, kde je horšia vizuálna kontrola. Starší ľudia bez okuliarov si ich ľahko popletú so znamienkom,“ hovorí doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., člen Európskej pracovnej skupiny pre kliešťovú encefalitídu. „Neodhalená larva môže sať krv celkom dva dni, než odpadne, dospelý kliešť dokonca dva týždne. Je však dobré pripomenúť, že k prenosu vírusu dochádza už po dvoch hodinách od prisatia infikovanej samičky alebo nymfy.“

K nákaze môže dôjsť aj tzv. alimentárnou cestou. Minulý rok sa na východe Slovenska v rámci lokálnej epidémie nakazili tri desiatky ľudí po konzumácii nepasterizovaného ovčieho syra zo salaša, hoci je zaujímavé, že neskôr Štátna veterinárna a potravinová správa SR nepotvrdila prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy ani v jednej z 370 vyšetrených vzoriek ovčieho a kozieho mlieka.

Česko je roky číslo jeden

Najhoršia situácia v súvislosti s výskytom kliešťovej encefalitídy v rámci EÚ je už dlhodobo v susednom Česku. V počte hlásených prípadov a s relatívne nízkou preočkovanosťou sú dlhodobo na prvom mieste v Európe. „Tento rok bude situácia opäť dosť závisieť od počasia. V zime sme zaznamenali mrazivé teploty, ale na druhej strane bola prítomná snehová vrstva, ktorá vytvára určitú izoláciu. Dlhšie topenie snehu zabezpečilo vyššiu vlhkosť pôdy, čo majú kliešte rady. Je dôležité si uvedomiť, že nepoznáme všetky prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy a o výskyte nového sa neraz dozvieme až z prípadu nákazy u pacienta. Infekčné kliešte totiž roznášajú zvieratá a vtáky aj na veľké vzdialenosti,“ dodáva doc. Maďar, lekár slovenského pôvodu z Centra očkovania a cestovnej medicíny Avenier v Ostrave.

Na Slovensku sa kliešte najčastejšie zdržiavajú v dubovo-hrabových lesoch do nadmorskej výšky šesťsto až osemsto metrov, no v posledných rokoch sa začali objavovať aj vyššie, v horských oblastiach, aj vo výške tisíc metrov. Ojedinele dokonca až 1 400 metrov nad morom. Obľubujú lesné chodníky, okraje lesa a čistinky, pretože tam chodieva zver. K oblastiam s najväčším výskytom nakazených kliešťov patrí oblasť pozdĺž Váhu. Práve v tejto oblasti býva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu.

Stále bližšie k človeku

Vo zvýšenom riziku sú poľnohospodári, lesníci a poľovníci. Okrem toho patria k ohrozeným skupinám rybári, hubári, poľovníci, zberači lesných plodov, turisti, chalupári, chovatelia zvierat, dovolenkári v kempoch, absolventi vojenského výcviku. Výskyt infekcií však nie je len odrazom priaznivých podmienok pre výskyt kliešťov, ale závisí aj od toho, aké sú podmienky pre pobyt človeka v prírode. Ak je dobrá hubárska sezóna, automaticky stúpa aj počet nakazených. Rastislav Maďar: „Mnohí neveria, že sú rizikovou skupinou. V riziku nákazy sú však aj tí, čo svoj životný štýl a miesta pohybu v prírode roky nezmenili. Infikované kliešte sa totiž dostávajú stále bližšie k človeku.“

„Jednoznačne najúspešnejším a najspoľahlivejším preventívnym opatrením je očkovanie. Odporúča sa už od 1 roka veku u všetkých, čo sa pohybujú v prírode rizikových regiónov. Vysokú mieru imunity navodzujú už prvé dve dávky vakcíny s odstupom dvoch týždňov až troch mesiacov,“ upozorňuje doc. Maďar. V tomto období je na ne najvyšší čas. Základné očkovanie pozostáva dohromady z troch dávok – tretia sa očkuje 5 až 12 mesiacov po tej druhej. Aby očkovanie chránilo dlhodobo, je potrebné dávky takzvane posilňovať: optimálne najprv tri roky po ukončení základného očkovania a neskôr každých päť rokov. Vo vyššom veku sa potom intervaly znovu skracujú na tri roky. Tu už stačí len jedna dávka. Očkovať by sa mali prioritne prarodičia, rodičia a až potom deti." Prognóza ochorenia sa totiž zhoršuje so stúpajúcim vekom a pridruženými chronickými diagnózami. U našich rakúskych susedov je preočkovanosť populácie až 80 %.

Ani olej, ani masť – vykývať!

Dôležité je používanie repelentov, vhodného odevu pri pobyte v prírode, dôsledná kontrola tela čo najčastejšie a správny spôsob vytiahnutia kliešťa. Odporúčané oblečenie by malo mať dlhé rukávy a dlhé nohavice zo svetlej hladkej látky. Odporúča sa postriekať šaty repelentom v spreji, ktorý je na to určený. Viackrát sa totiž stalo, že kliešť ukrytý v odeve sa zavŕtal do kože až na druhý deň. Ďalšou dôležitou súčasťou prevencie je kontrola po návrate z prírody. Deti i dospelí by si mali dôkladne prezrieť celé telo, vrátane odevom zakrytých častí a pokožky vlasov, každého kliešťa čo najskôr odstrániť pinzetou kývavým pohybom bez točenia – a ranu dezinfikovať jódovou tinktúrou či silnejším alkoholom. Na kliešťa sa rozhodne neodporúča kvapkať olej ani ho potierať masťou.

Dve fázy kliešťovej encefalitídy

Kliešťová encefalitída prebieha vo dvoch fázach. V tej prvej sa vírus rozširuje z miesta prisatia do lymfatických uzlín a krvou do jednotlivých orgánov. V tom období pacient pociťuje príznaky pripomínajúce chrípku. Potom nastane krátkodobé zlepšenie, ale čoskoro sa ochorenie prejaví v plnej sile. „Vírus začne útočiť na nervový systém a mozog, vzniká zápal mozgu a často aj zápal mozgových blán. U pacientov sa môžu objaviť vysoké teploty, neznesiteľné bolesti hlavy, kŕče či ochrnutie,“ opisuje priebeh ochorenia prof. MUDr. Anna Strehárová, CSc., prednostka Infekčnej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave. Diagnostika kliešťovej encefalitídy sa robí pomocou lumbálnej punkcie, pri ktorej lekári zavedú špeciálnu ihlu do miechového kanála a odoberú mozgovo-miechový mok.

Pri potvrdení kliešťovej encefalitídy nasleduje pobyt na infekčnom oddelení. Keďže na vírus kliešťovej encefalitídy neexistuje špecifický liek, liečia sa len príznaky, ktoré spôsobuje. Obyčajne sa podávajú lieky na tíšenie bolesti hlavy, proti opuchu mozgu a proti horúčke. Hospitalizácia môže trvať aj dva týždne a hrozia trvalé následky. 35 až 58¤% pacientov trpí tzv. postencefalitickým syndrómom (bolesti hlavy, únava, depresia, znížená schopnosť sústredenia a pamäti, porucha rovnováhy, porucha nálady, porucha reči, obrna). Nákazu vo všeobecnosti lepšie znášajú deti, ktoré však takisto trpia poruchami pamäti, pozornosti a epilepsiou.

ZDROJ >>

Čo si o tom myslíte? Komentujte :)

Laser Game