Brusel/Bratislava 11. júla 2018 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Francois Mori)
 
Úvodné rokovania prebiehajúceho summitu NATO v Bruseli rozptýlili obavy z vážnych sporov medzi spojencami a potvrdili túžbu členov Severoatlantickej aliancie po jednote a solidarite. Prezident SR Andrej Kiska to skonštatoval po ukončení prvého kola rokovaní dvojdňového summitu Aliancie.

Na snímke prezident Andrej Kiska

Prezident priznal, že pred summitom boli obavy z toho, aká bude nálada a pracovná atmosféra rokovaní, avšak prvá časť aj napriek signálom o určitých rozporoch medzi spojencami potvrdila túžbu po jednote a solidarite. “Nikto nespochybnil tieto základné slová”, spresnil Kiska.
Vysvetlil, že ďalším posolstvom bolo to, že spojencov spájajú spoločné hodnoty a ak ich dokážeme zdieľať, tak ich dokážeme spoločne aj brániť. Uviedol, že jeden z prvých prejavov mal americký prezident Donald Trump, ktorý zdôraznil, že jeho rodičia pochádzajú z Európy a že urobí všetko pre jednotu Aliancie a pre obranu mieru v Európe a vo svete.
“Trump sa dotkol aj výšky nákladov, ktoré dávajú krajiny na obranu, a vyčítal viacerým členom, že nedostatočne plnia svoje záväzky. Vyjadril prianie, aby tieto výdavky boli vyššie,” opísal situáciu Kiska. Podľa jeho slov sa o tomto návrhu veľa hovorilo a on vo svojom prejave zdôraznil, že je hrdý na to, že prišiel s jasným prísľubom slovenskej vlády o zvyšovaní výdavkov na obranu.
“Keď som pred štyrmi rokmi nastupoval ako prezident, tak náš rozpočet sa hýbal mierne pod jedným percentom (hrubého domáceho produktu – HDP). Od začiatku som opakoval, že sme do Aliancie vstúpili s jasným záväzkom, ktorý musíme aj splniť. Ak sú všetci za jedného, tak aj jeden musí byť za všetkých,” vysvetlil prezident. Spresnil, že viacero spojencov predstavilo podobné záväzky a pre SR to v konkrétnej rovine znamená dve percentá HDP na obranu v roku 2024 a 1,6 percenta HDP v roku 2020.
Kiska upozornil, že samotná debata o vyšších výdavkoch na obranu nestačí, ak obyvatelia nebudú mať pocit bezpečia. Upozornil, že pobaltské krajiny sa oprávnene pýtajú, či ich NATO skutočne ubráni, ak sa Rusko rozhodne pre kroky ako na Ukrajine či v Gruzínsku. “Zdôraznil som, že Aliancia musí jasne ukázať, že dokáže rýchlo a operatívne reagovať premiestňovaním vojsk, ak to dokáže Rusko,” uviedol Kiska.
 
Kiska: Z pohľadu NATO nie je slovenský nákup stíhačiek F-16 vôbec výnimočný
Rozhodnutie vlády SR nakúpiť 14 amerických stíhačiek typu F-16 našlo odozvu aj na prebiehajúcom summite Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Prezident SR Andrej Kiska to uviedol v priebehu rokovaní hláv štátov a vlád členských krajín Aliancie.
Prezident upozornil, že túto skutočnosť spomenul počas svojho úvodného prejavu. Dodal, že z pohľadu Aliancie a aj okolitých štátov takéto nákupy nie sú ničím výnimočné, lebo väčšie krajiny nakupujú väčšie množstvá vojenskej techniky.
“Nie je to udalosť, ktorá by z hľadiska Aliancie znamenala zásadný posun,” opísal situáciu. Dodal, že ako prezident, čiže hlavný veliteľ ozbrojených síl SR, je rád, že sa Slovensko posunulo od časov, keď prevládali argumenty, že nie sú investície do obrany, do štádia, keď plníme svoje záväzky v rámci NATO.
Na otázku, ako vníma samotný výber lietadiel F-16, Kiska vyjadril presvedčenie, že zvolený tím odborníkov vybral jasne a transparentne a zvolil tú najlepšiu možnú variantu z pohľadu našej krajiny. Zároveň dodal, že je dobrým signálom pre našich spojencov, že budeme mať tie najkvalitnejšie stíhačky.
“Som rád, že modernizujeme armádu a že sa odstrihávame od starých ruských stíhačiek. Teraz treba dotiahnuť zmluvu do praxe,” dodal v závere, pričom upozornil, že verejnosť sa musí dozvedieť o tom, ako boli použité verejné prostriedky pri nákupe uvedených bojových lietadiel.
 
Príspevok Kiska o kontroverznom nákupe stíhačiek F-16: “Som rád, že modernizujeme a že sa odstrihávame od starých ruských stíhačiek” zobrazený najskôr Hlavné správy.