Bratislava 21. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Vláda si dala záväzok nechať každý jeden projekt z verejných zdrojov nad 40 miliónov eur vyhodnotiť tímu Hodnoty za peniaze na ministerstve financií, podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) v prípade IT projektov dokonca presadil zníženie tejto hranice na 10 miliónov eur. V diskusii na TABLET.TV to povedal minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Na snímke minister financií Peter KažimírNa snímke minister financií Peter Kažimír

„Zavádzame nový projekt. Ale nevynašli sme koleso, Veľká Británia už druhú dekádu využíva tento projekt na revíziu výdavkov. V našej krajine nikdy neboli elity, ktoré boli ochotné robiť reformnú prácu v oblasti výdavkov rozpočtu. O tom sa veľmi dobre hovorí, ale ťažko sa to robí,“ poznamenal Kažimír. Cieľom Hodnoty za peniaze je budovanie analytických kapacít a následné hodnotenie efektivity vynakladania verejných výdavkov.

V auguste tohto roku Hodnotu za peniaze v TABLET.TV pozitívne hodnotil aj podpredseda SaS Jozef Mihál, označil ju však za pilotný projekt, ktorý sa týka len časti verejných financií.

Podľa Kažimíra bude Hodnota za peniaze aj v budúcom roku pokračovať v hodnoteniach rezortov. „Sme vo fáze zavádzania značky na trh, musíme si získať dôveru verejnosti, ale aj medzi partnermi, ktorých chceme takejto inšpekcii vystaviť,“ povedal. Už tento rok sú však podľa neho vidieť výsledky, príkladom môže byť rezort zdravotníctva. „Minister Drucker súhlasil s tým, že si trúfa ušetriť 180 miliónov eur. Tieto peniaze by však nemali zmiznúť z rezortu zdravotníctva, ale mali by sa lepšie minúť,“ poukázal Kažimír.

„V prvej fáze sme sa sústredili na rezort zdravotníctva, kde sme dosiahli konsenzuálnu dohodu, v oblasti dopravy sme dosiahli menší konsenzus. Podľa našich odborníkov bolo možné dosiahnuť väčšie úspory,“ poznamenal. „To neznamená, že sme skončili. Podobne v oblasti informačných technológií, kde je nedostatok dát, budeme pokračovať. A v budúcom roku začíname v rezorte práce, školstva a na životnom prostredí,“ dodal minister financií.

„Nie som romantický typ, ktorý rád používa prívlastky,“ reagoval Kažimír na otázku, ako by charakterizoval filozofiu rozpočtu na budúci rok. „Ale ak by sme mali hovoriť o procese prípravy aj o produkte, teda pláne, ako čo najlepšie používať verejné zdroje tak, aby podporovali ekonomický rast, tvorbu nových pracovných miest, aby ľudia pocítili dobrý rok na vyšších platoch, za ktoré si budú môcť kúpiť viac tovarov a služieb, a tak dať ďalším ľuďom prácu, tak by som ho nazval udržateľným,“ konštatoval.

Hoci Smer-SD pôvodne počítal so skorším dátumom dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu, koalícia sa pri koncipovaní programového vyhlásenia vlády zhodla na roku 2020.

Napokon by tento cieľ mohlo Slovensko dosiahnuť už v roku 2019. Podľa Kažimíra však nejde o samoúčelné preteky s cieľom dosiahnuť métu čo najskôr, ale spôsob, ako udržateľným spôsobom realizujeme záväzky členskej krajiny eurozóny.

„Aj proces, aj výsledok je dôkazom o tom, že sme na pevnej ceste k vyrovnanému hospodáreniu, cieľu, ktorý Slovensko ešte nikdy vo svojej histórii nedosiahlo. To, na čo sme zvyknutí v každej rodine, že minieme toľko, koľko zarobíme, sa na úrovni štátu ešte nikdy nepodarilo,“ povedal šéf rezortu financií.

„Nastavenie cieľov, ktoré dnes vidíte v rozpočte, teda deficit 1,3 percenta pre budúci rok, skoro polpercentný v roku 2018 a mierne prebytkový v roku 2019, to sú čísla, ktoré vypočítali technokrati, nie politici. A keď budeme tieto ciele plniť, sme presne na tej ceste, ktorú nám stanovujú európske pravidlá,“ uviedol Kažimír.

„Potvrdením, že je to pravda, je hodnotenie Európskej komisie, ktorá vyhodnocuje rozpočet každej jednej krajiny eurozóny. Dostalo sa nám tej cti dostať sa z hľadiska plnenia pravidiel už po tretí raz medzi najlepšie rozpočty v eurozóne, do rodiny krajín ako Nemecko, Holandsko, Luxembursko a po prvý raz aj Estónsko. Je to veľmi dobrá spoločnosť, je to signál pre investorov, medzinárodné finančné trhy aj pre našich bankárov. Je to dôkaz o kredibilite,“ vyhlásil.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, známejší ako zákon o dlhovej brzde, bol podľa Kažimíra dôležitým opatrením v čase krízy, ale aj politickej nestability na Slovensku v čase pádu vlády Ivety Radičovej. Dnes je iná situácia a v prípade, že na tom vznikne koalično–opozičný konsenzus, by bolo možné pravidlá uvoľniť. Podľa Kažimíra by to mohlo pomôcť najmä budúcim vládam financovať investičné projekty v čase, keď už nebude možné čerpať eurofondy v kvantite porovnateľnej s dnešnou.

„Politickým rozhodnutím koalície, je o tom jedna veta v programovom vyhlásení vlády, som poverený rokovať s opozičnými stranami, aby sme získali väčšinu na možné zmeny tohto zákona,“ poznamenal Kažimír. „Zároveň chcem povedať, že sa považujem za spoluautora pôvodného zákona z prelomu rokov 2011 a 2012. Aj moja politická strana hlasovala za tento zákon,“ zdôraznil. Zákon sa podľa neho pripravoval dva roky a bol odpoveďou na situáciu, ktorá je dnes už históriou.

„Na prelome rokov 2011 a 2012 sme sa pripravovali na predčasné voľby v situácii, keď jeden z koaličných partnerov vo vláde Ivety Radičovej zhodil svoju premiérku z útesu a dostal našu krajinu do politických turbulencií,“ pripomenul Kažimír rozhodnutie SaS z jesene 2011.

„Vtedy to nebolo známe, ale koncom roku 2011 Slovensko nebolo schopné ísť na dlhopisové trhy a predávať vlastné cenné papiere. Potrebovali sme vydať signál, že sme schopní urobiť poriadok vo vlastnej krajine. Ak tento zákon porovnávame s inými krajinami, patrí k najtvrdším na svete,“ dodal Kažimír.

Dnes sa podľa neho uvažuje o zmenách, ktoré by pomohli štátu pri predfinancovaní, ale najmä o investičnej výnimke. „Sú tam nejaké technické zmeny, ktoré navrhujeme, súvisia napríklad s predfinancovaním. Štát potrebuje mať vždy ku koncu roka určitú rezervu. Ale hlavná dilema sa týka tzv. investičnej výnimky. Tá je spojená s odpoveďou na otázku, ako budeme financovať našu infraštruktúru v krajine, ktorú je potrebné ďalej rozvíjať potom, čo minieme všetky európske štrukturálne fondy,“ povedal Kažimír. Napríklad v rezorte dopravy sú podľa neho už dnes potenciálne zdroje alokované na existujúce projekty, čo znižuje šance nových projektov uspieť. „Nehovoríme o možných zmenách tohto zákona len pre potreby tejto vlády. Každá politická strana by mala mať ambíciu sadnúť si k vládnej zodpovednosti. A podmienky budú rovnako tvrdšie alebo mäkšie pre každého, kto príde po tejto vláde,“ povedal Kažimír.

„Musíme sa pokúsiť dosiahnuť politický konsenzus, ktorý by mal zahŕňať aj názor opozičných strán. Pozrieť sa pravde do očí a povedať, či zastavíme, spomalíme budovanie infraštruktúry. So všetkým sa dá žiť. Ale nedá sa tvrdiť, že budeme pokračovať v rovnakej dynamike výstavby ako doteraz a zároveň budú platiť všetky zákonné regulácie. A tento zákon je ústavný. Zdravý rozum hovorí, že dnes sme schopní si na 15 rokov požičať za úrok nula, nula, nič. Niekto to môže nazvať pokušenie, iný príležitosť,“ poznamenal Kažimír s tým, že táto myšlienka má šancu len vtedy, ak sa bude rokovať na expertnej úrovni a s minimom politizácie. „Budem k tomu pristupovať v dobrej viere. Nemám čo ponúknuť, nie sme pripravení robiť žiadne politické obchody. Môžem len dúfať v to, že sa stretnem s partnermi, ktorí budú mať otvorenú myseľ,“ uzavrel minister financií.

Rozpočet na budúci rok je podľa Kažimíra „veľmi priateľsky“ naklonený absolútnej väčšine kapitol. „Školstvo je víťazom preto, že medziročne dochádza ku zvýšeniu zdrojov do školstva v tom najširšom slova zmysle o takmer 300 miliónov eur. Nejde to len cez kapitolu školstva, ale aj ďalšie. Vnútro, obrana má časť školstva, ministerstvo práce má časť vzdelávacích aktivít. A ide aj o vedu a o šport,“ reagoval Kažimír na vyjadrenie premiéra, podľa ktorého je školstvo „víťazom rozpočtu“.

„Veľmi dobre je na tom ministerstvo obrany, medziročne je to nárast o viac ako 100 miliónov eur. Prvýkrát sa dostávame na hranicu 1,2 percenta HDP. Naša krajina pritom patrí k tým, kde bol rast HDP za posledných desať rokov veľmi silný,“ poznamenal minister financií.

„V médiách sa objavuje informácia, že porazeným tohto rozpočtu je práve rezort zdravotníctva. To nie je pravda. Nie je pravda, že by medziročne išlo do verejného zdravotníctva menej peňazí. Ak si zoberieme celkový objem peňazí, ktorý ide do verejného zdravotníctva a ktorý sa skladá z objemu odvodov, ktoré platia firmy a zamestnanci, a peňazí, čo platí štát za svojich poistencov, medziročne to rastie,“ povedal.

Úspory, ktoré sa v rezorte našli vďaka projektu Hodnota za peniaze, v ňom podľa Kažimíra ostávajú a je k dispozícii historicky najvyššia suma na investície. „Po prvý raz v histórii bude mať rezort zdravotníctva 70 miliónov eur na investičné výdavky. Zostavuje sa zoznam konkrétnych nemocníc, kde sa pôjde do rekonštrukcií, pracuje sa na príprave výstavby novej nemocnice v Bratislave. Hovorí sa o zásadnej rekonštrukcii v Banskej Bystrici,“ pripomenul minister Kažimír.