Kazachstan je pripravený hostiť rokovania o urovnaní konfliktu v Donbase

New York 20. januára 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR/AP- Brendan Smialowski/Pool Photo via AP)

Kazachstan je pripravený zorganizovať vo svojej metropole Astana ukrajinské mierové rozhovory, ak s tým budú súhlasiť obe strany konfliktu. Oznámil to v  noci na sobotu v New Yorku veľvyslanec Kazachstanu pri OSN Kajrat Umarov
Na snímke kazašský prezident Nursultan Nazarbajev

Rokovania o urovnaní konfliktu v Donbase na východe Ukrajiny v súčasnosti prebiehajú v bieloruskom hlavnom meste Minsk. Podľa Umarova sa myšlienka výberu iného miesta pre rokovania objavila “preto, lebo proces v Minsku sa zastavil”.
Otázka presunu dejiska rokovaní bola nastolená počas stretnutia medzi kazašským prezidentom Nursultanom Nazarbajevom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom začiatkom tohto týždňa vo Washingtone, povedal Umarov pre agentúru TASS.
Veľvyslanec však zdôraznil, že pripravenosť Astany hostiť rozhovory nie je v žiadnom prípade pokusom narušiť rokovania v Minsku.
Bielorusko však v piatok zavrhlo návrh na zmenu dejiska rokovaní o spôsoboch urovnania konfliktu na východe Ukrajiny.
Bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej vo svojom vyhlásení ubezpečil, že Bielorusko “sa nenaháňa za vavrínmi mierotvorcu, na rozdiel od poniektorých iných”, čím mal na mysli návrh Kazachstanu ohľadom hľadania nového dejiska mierových rokovaní o Donbase.
Minister však upozornil, že pokiaľ ide o Donbas, je to “konflikt v našej rodine, v našom regióne, a my sme životne zainteresovaní na jeho vyriešení”.
Makej podotkol, že Bielorusko “sa nevnucovalo” ako miesto pre konanie rokovaní o Ukrajine. Vysvetlil, že “to lídri krajín tzv. normandskej štvorky oslovili bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, aby u seba prijal účastníkov stretnutí o urovnaní ukrajinského konfliktu”.
Šéf bieloruskej diplomacie upozornil, že vyriešenie konfliktu na východe Ukrajiny “sotva závisí” od dejiska rokovaní.
Dodal, že ich možno presunúť “hoci aj na Antarktídu, ak bude istota, že budú úspešné”.
Zdôraznil však, že pre nadobudnutie takejto istoty je nutné, aby sa všetky strany zatiahnuté do tohto konfliktu, ako aj štáty stojace “akoby bokom, ale veľmi zainteresované”, úprimne snažili zastaviť krviprelievanie.
Bieloruský diplomat pripomenul, že Bielorusko nie je účastníkom rokovaní v rámci tzv. minského procesu. Dodal však, že prezident Lukašenko nie raz navrhoval rôzne varianty riešenia tejto krízy – vrátane pripravenosti bieloruskej strany poskytnúť svoje mierové jednotky na zabezpečenie kontroly na rusko-ukrajinských hraniciach.
O zmene dejiska konania rokovaní o Donbase z Minska do inej lokality tento týždeň vo washingtonskom Bielom dome hovorili prezidenti USA a Kazachstanu Donald Trump a Nursultan Nazarbajev. S návrhom, ako vyhlásil Nazarbajev, prišiel Trump.
Agentúra AP pripomenula, že v súlade s mierovými dohodami uzavretými v Minsku v roku 2015 by mala Ukrajina separatistickým regiónom v Donbase poskytnúť rozsiahlu autonómiu a udeliť amnestiu tamojším vzbúrencom. Väčšina ukrajinských politických strán však túto myšlienku odmietla ako zradu národných záujmov.
Ukrajinský parlament vo štvrtok schválil návrh zákona o “opätovnom začlenení” odštiepeneckých regiónov, ktorý predpokladá aj využitie vojenskej sily, aby sa dostali späť pod kontrolu Ukrajiny. Zákon neobsahuje nijaký odkaz na minskú dohodu.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí deklarovalo, že spomínaný zákon o reintegrácii Donbasu možno považovať za prípravu na novú vojnu.
Výsledkom súčasného ukrajinského “zákonodarstva” je podľa neho “úplné ignorovanie minských dohôd, ktoré sú všeobecne uznávané a nemajú alternatívny základ pre urovnanie konfliktu na Ukrajine”.
Zákon vôbec nie je o reintegrácii, práve naopak, jeho cieľom je rozdeliť Ukrajinu ešte viac a odcudziť občanov žijúcich v Donbase, konštatovalo ruské ministerstvo.
Taktiež poznamenalo, že prijatie zákona sa prekvapivo časovo zhoduje s oznámením o pripravenosti Spojených štátov dodávať Ukrajine smrtiace zbrane.

ZDROJ >>

Komentujte :)