Slovensko 6. decembra 2016 (HSP/Foto: Facebook)

Na sociálnej sieti Facebook vznikla iniciatíva Odzvoňme Istanbulskému dohovoru, ktorej cieľom je poukázať na skutočnosť, že v téme boja proti násiliu sa pretláča aj rodová ideológia.

Kampan Odzvoňme Istanbulskému dohovoruKampan Odzvoňme Istanbulskému dohovoru

Aktuálne publikované video poukazuje na viaceré problematické časti, ktorá sa v Istanbulskom dohovore nachádzajú. Prvým z nich je rodová ideológia na školách, keďže dohovor sa snaží do oficiálnych študijných plánov začleniť aj informácie týkajúce sa problematiky nestereotypných rodových rolí. Práve proti vnášaniu rodovej ideológie do škôl sa na Slovensku postavilo 346 odborníkov z radov lekárov, učiteľov, psychiatrov, psychológov, biológov či sociológov, ktorí otvorene protestujú proti rodovému scitlivovaniu detí.

Istanbulský dohovor zároveň siaha na práva rodičov, ktorí majú právo vychovávať svoje deti podľa svojho náboženského a filozofického presvedčenia. Toto právo im na Slovensku garantuje Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Druhým problémovým bodom Istanbulského dohovoru je, že nechráni všetky obete násilia. Nechráni napríklad ak šéfka týra svoju zamestnankyňu či otec syna, prípadne opačne.

Ďalším sporným bodom sú kompetencie úradníkov nadnárodného GREVIA, ktorí budú kontrolovať a usmerňovať či správne definuje pojem rod.

Dohovor tiež obsahuje právne nejasnosti, ktoré sa týkajú výkladu a implementácie jeho častí do našich zákonov. Výklad nebude v kompetencií nami zvolených poslancov parlamentu, ale v kompetencii dosadených úradníkov. Príkladom je článok dohovoru, ktorý určuje odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo stereotypných roliach žien a mužov. Problémom však je, že dohovor už nešpecifikuje, ktoré zvyky a tradície sú považované za nesprávne. To už bude v kompetencii občanmi nevolených úradníkov.

Dôležitým faktorom je aj skutočnosť, že hoci ho niektoré krajiny dohovor ratifikovali, je neúčinný, pretože neznížil násilie páchané na ženách. Príkladom je Turecko, ktoré aj napriek prijatiu Istanbulského dohovoru prijíma zákony namierené proti právam žien.

Ďalšou dôležitou informáciou je, že dohovor ratifikovalo len 13 krajín z 28 aktuálnych členov EÚ.

Kto bude z Istanbulského dohovoru profitovať?

Video poukazuje aj na organizácie, ktoré budú z prijatia Istanbulského dohovoru profitovať. Ide napríklad o organizácie, ktoré presadzujú tzv. práva LGBT skupín, právo na potrat či rodovú ideológiu – Možnosť voľby, Fenestra, Pomoc rodine, Hana, MyMamy, Nadácia otvorenej spoločnosti, Slovensko-český ženský fond, EsFem, Iniciatíva Inakosť či Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.

Paradoxom však je, že organizácie, ktoré sa už roky zaoberajú pomáhaním obetiam násilia bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu, môžu o dotácie prísť, respektíve už prišli. Príkladom je organizácia Áno pre život a Spišská katolícka charita, ktoré podpísali petíciu proti ratifikácii Istanbulského dohovoru. Následne im výberová komisia, ktorú zriaďuje úrad vlády, dotácie zamietla. Nórske fondy, ktoré poskytujú finančné prostriedky na pomoc týraným ženám, sú totiž nastavené tak, že neumožňujú poskytnúť financie tým organizáciám, ktoré odmietajú prvky Istanbulského dohovoru.

Stanovisko europoslancov

Voči ratifikácii Istanbulského dohovoru sa otvorene postavili aj poslanci Európskej únie Anna Záborská a Branislav Škripek.

Europoslankyňa Záborská uviedla, že práve téma násilia páchania na ženách nepatrí do pôsobnosti Európskej únie. Zákony členských štátov totiž riešia problematiku násilia voči každej osobe, nielen voči ženám. Podľa jej slov by Istanbulský dohovor vniesol nový pojem rod, ktorý by otvoril možnosti presadzovania politík založených na identite.

Europoslanec Škripek tiež varuje, že téma násilia páchaného na ženách je zneužívaná na presadzovanie rodovej ideológie (viac TU). „Istanbulský dohovor by do našej legislatívy vniesol umelo vytvorené pojmy gendrovej ideológie, ktoré tu zatiaľ nemáme a rozhodne nám nechýbajú. Pojmy, ktoré sa navyše menia a rozširujú, ako napríklad stále rastúci počet genderových identít.  Ďalej rieši rodové vzdelávanie v centrách voľného času či v športových kluboch, teda aj v neformálnom vzdelávaní, kde by sa musel zmeniť obsah aj terminológia,“ vysvetlil europoslanec a dodal, že „ďalším problematickým bodom je komisia tzv. “nezávislých odborníkov”, ktorá má dohliadať na fungovanie a dodržiavanie ID. Má však tak nejasné kompetencie, že môžu byť veľmi rýchlo zneužité. Áno, a toto sa všetko rieši pod rúškom boja proti násiliu na ženách! Dovolím si povedať, že táto téma, ako je násilie na ženách, je zneužívaná na presadzovanie rodovej ideológiem.“