Brusel/Štrasburg 13. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Darko Bandic)

Európania musia do roku 2025 vybudovať jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Európu, ktorá musí zostať založená na troch hlavných zásadách: sloboda, rovnosť šancí a právny štát. Uviedol to predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker vo svojej dnešnej správe o stave Únie
Juncker poslancom Európskeho parlamentu v Štrasburgu pripomenul, že v jeho očiach je Európa “viac ako len jednotný trh, viac ako peniaze, viac ako euro”. EÚ bola podľa jeho slov vždy o hodnotách – a takou by mala zostať aj v budúcnosti.
Na snímke predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker

V rámci svojho prejavu určil päť priorít, ktorým by sa Únia mala v najbližšom čase venovať. V prvom rade treba posilniť európsku obchodnú agendu, po druhé treba vybudovať silnejší a konkurencieschopnejší priemysel, po tretie EÚ musí zostať lídrom v rámci boja proti zmene klímy. Štvrtou prioritou je lepšie chrániť Európanov v digitálnej ére a tou piatou je naučiť sa zvládať migráciu.
S odkazom na nadchádzajúcu digitálnu éru Juncker zdôraznil, že EÚ by mala vytvoriť Európsku agentúru pre kybernetickú bezpečnosť: na ochranu pred digitálnymi hrozbami, voči ktorým nie je Únia dobre pripravená. Upozornil, že ide o nevyhnutný krok, lebo len v roku 2016 bolo v priestore EÚ každý deň zaznamenaných okolo 4000 počítačových útokov.
V závere svojho prejavu Juncker skonštatoval, že Únia sa nemôže rozvíjať bez dodržiavania troch hlavných princípov, ktorými sú sloboda, rovnosť šancí a právny štát.
EÚ označil za “úniu slobody”, ktorá sa vymanila spod útlaku a diktatúry, ktoré najviac spoznali krajiny strednej a východnej Európy. Dodal, že aj dnes si Európania musia uvedomiť, že sloboda vyjadriť svoj názor ako občan či ako novinár nespadla z neba a stále ju treba chrániť.
EÚ tiež musí podľa neho zostať “úniou rovnosti”, čo znamená rovnosť medzi členmi, veľkými a malými, východnými a západnými, severnými a južnými. “Európa musí dýchať oboma pľúcami. Inak sa náš kontinent zadusí,” odkázal na potrebu jednoty medzi západom a východom.
Dodal, že v “únii rovnoprávnych” nemôžu existovať občania druhej triedy, čo platí napríklad v prípade neočkovaných detí v Rumunsku alebo Taliansku, zomierajúcich na choroby, ktoré by mali byť v Európe už dávno odstránené. Platí to aj v zamestnaní, kde nesmú existovať pracovníci druhej triedy a všetci pracovníci by mali získať rovnakú mzdu za rovnakú prácu na tom istom mieste, čo je zmyslom navrhnutej smernice o vysielaní pracovníkov.
Takisto tu platí, že nemôžu existovať ani spotrebitelia druhej triedy, a eurokomisia nechce tolerovať, že v niektorých častiach Európy sa ľuďom predávajú potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách, hoci balenie a označovanie sú rovnaké.
“Slováci si nezaslúžia menej rýb v rybích prstoch, Maďari menej mäsa v jedle a Česi menej kakaa v čokoláde,” spresnil Juncker. Podľa neho treba vybaviť vnútroštátne orgány silnejšími právomocami, aby zabránili akýmkoľvek nezákonným praktikám tohto druhu.
Tretí princíp – právny štát – sa podľa Junckera začal meniť zo sily zákona na zákon silných. “Zásada právneho štátu znamená, že právo a spravodlivosť sú potvrdené nezávislým súdnictvom,” uviedol a dodal, že prijímanie a rešpektovanie rozsudkov Súdneho dvora EÚ znamená byť súčasťou únie založenej na princípoch právneho štátu.
Upozornil, že ak členské štáty ponechali konečnú právomoc Súdnemu dvoru EÚ, jeho rozsudky musia byť rešpektované všetkými. Oslabiť alebo podkopať nezávislosť vnútroštátnych súdov znamená zbaviť občanov ich základného práva, skonštatoval Juncker, avšak bez toho, aby konkretizoval, ktoré členské krajiny sa dopúšťajú týchto krokov.