Bratislava 17. augusta 2017 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Koaličná vláda unisono tvrdí, že nemá žiadnu alternatívu a preto je „odsúdená“ na vládnutie v tejto formácii. Takže kríza sem, či tam, ide sa ďalej, lebo  nestabilita, prípadne predčasné voľby by vraj „zahatali SR stať sa jadrom EÚ“,  tak znie odpoveď premiéra všetkým, ktorí sa nádejajú na zmenu k lepšiemu. Je to len čiastočná pravda, lebo táto vláda nemá alternatívu v politickom systéme strán, ktoré by ju vystriedali ,,aby pokračovali v tom, kde súčasná vláda tápe v neustálych škandáloch a podozreniach z korupcie pri rozdeľovaní balíka vyše pol miliardy z fondov EÚ.
Na snímke zľava predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS), premiér SR Robert Fico (Smer-SD) a podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár (Most-Híd)

Partokracia tzv. štandardných strán celej EÚ sa zmieta nielen v obrovskej korupcii a podvodoch ako aj v beznádejnej bezpečnostnej a azylovej politike, ktorá sa ešte len vystupňuje po parlamentných voľbách v Nemecku, lebo obaja hlavní kandidáti na pozíciu  kancelára nemajú v straníckom parlamentnom systéme žiadnu reálnu alternatívu.  Preto aj tam sa čoraz častejšie ozývajú hlasy verejnosti pre etablovanie priamej demokracie tzv. švajčiarskeho typu do politického systému, aby sa preťali nepriaznivé väzby veľkých korporácií a finančného kapitálu na riadenie štátu, ktoré vyúsťujú do nedemokratického systému s prvkami nebezpečného fašizmu.
Podobnosť súčasného vývoja v EÚ s predvojnovým vývojom nie je náhoda, ale dobre riadený proces silných globálnych hráčov, ktorí ovplyvňujú svetovú politiku vo svete. Súčasná tzv. migračná kríza je jeden z prvkov, ktoré majú narušiť bezpečnostnú ako aj ekonomickú a sociálnu stabilitu v EÚ s cieľom podrobiť si národné štáty pod jednu strechu, aby sa mohli vládať z jedného centra – jadra EÚ, do ktorého nás naša vláda ženie, i keď nevieme akú cenu predstavuje toto „jadro EÚ“. Vláda zamlčuje túto cenu pred verejnosťou, lebo životná úroveň tomu vôbec nenasvedčuje, práve naopak, tlačí ju dolu, keď sa chystá vydať obrovské sumy na armádu, ktorá je v kliešťach NATO a záhadne vykĺzla z kritiky Bruselu k ilegálnej migrácii, čoho výsledkom bude potupná zrada členstva vo V4. Tu nejde o SR, ale o osobné ambície kľúčových politikov slovenskej vlády, ktorí takto bojujú o vysoké pozície v štruktúrach EÚ. Minister Lajčák je toho príkladom, lebo je nominantom sorosovskej gorily,  premiér a spol. nezostanú bokom od štedrosti za účasť SR v „jadre EÚ“, čo  neznamená nič iné, len slepé vykonávanie nariadení Bruselu a Nemecka predovšetkým v „spravodlivom prerozdeľovaní“ migrantov“, čo je zásadná doktrína politiky vedenia EÚ pod taktovku jej hlavných hráčov.
Všetko sa ukáže už po voľbách v Nemecku, lebo alternatíva v podobe priamej demokracie tam musí ešte len nastúpiť svoju cestu, aby potlačila beznádejnú politiku tzv. zastupiteľskej demokracie, kde poslanci zastupujú predovšetkým seba, svoje vlastné a skupinové záujmy.
Obrovský balík vyše pol miliardy eur je dostatočný dôvod na to, aby sa žiadna vládna kríza nekonala a vláda k jej spokojnosti dovládne v riadnom termíne. Nepomôže ani trucovanie národniarov, ktorí chcú bojovať za „lepšie sociálne podmienky občanov SR“, lebo toto nie je ústredným programom tejto vlády ako aj ich všetkých predchodcov od roku 1990. Nepomôže ani vystriedanie inými stranami, ktoré sa tiež hlásia „k bezhraničnej láske ku Slovensku“, ale myslia len na svoj vačok. Tu pomôže len zmena politického  systému, kde sa bude vykonávať vôľa väčšiny, ktorú budú zastupovať priamo volení občania  verejnosti, pričom základnou podmienkou musí byť výhradne kvalifikácia, vysoká odbornosť a apolitická minulosť. Je teda čas na skutočnú alternatívu.
Juraj Kiesel