Radovan Javorčík, archívna snímka. Foto: TASR Michal Svítok

Brusel 28. marca (TAS) – Pätnásť rokov členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii je 15 rokov najlepšieho obdobia slovenského národa, myslí si veľvyslanec SR pri NATO Radovan Javorčík. Uviedol to pre TASR v rozhovore, ktorý vznikol pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do Aliancie (29. marca 2004).

Veľvyslanec skonštatoval, že Slovensko sa stalo súčasťou najvyspelejšej skupiny národov a štátov, kde pokrok, demokracia, ľudské práva a právny štát sú jednoznačné hodnoty. Dodal, že bez tohto zakotvenia by SR určite nebola tak vysoko v rebríčku OECD a ani v hodnotení ďalších ratingových spoločností.

Upozornil, že NATO a EÚ „sú súčasťou jednej mince, pretože bez hodnotového ukotvenia v demokratických princípoch, ktoré máme, by sa Slovensko nemohlo stať členom týchto organizácií“.

„Aliancia má vo svojej preambule jednoznačne pomenované, že členské krajiny a spojenci nielenže uznávajú, ale aj podporujú ďalší rozvoj demokracie a starajú sa o kultúrne dedičstvo svojich národov. Aliancia nie je len o slávnom článku päť, o kolektívnej obrane, ale aj o preambule, ktorá hovorí o tom, kde sme zakotvení,“ vysvetlil.

Na upozornenie TASR, že dnes sú na Slovensku politici a politické sily, ktoré spochybňujú potrebu členstva svojej krajiny v NATO, veľvyslanec pripomenul, že SR si už krátko po svojom vzniku zadefinovala, že spojí svoju bezpečnosť s členstvom v NATO a Európskej únii.

„Od začiatku roku 1993 bolo jasné, že chceme byť okolo povestného stola – jednými z tých, čo sedia za stolom -, a nie súčasťou jedálneho lístka, ktorý je prejednávaný,“ zhodnotil situáciu.

To je podľa neho „najväčšia danosť“ členstva v Aliancii: že Slovensko je pri rokovaniach o veciach, ktoré sú mu najbližšie. Či už je to energetická bezpečnosť, situácia na Ukrajine, alebo riešenie situácie v Afganistane. Ak sa rokuje o kontrole zbrojenia, aj v NATO sa o tom debatuje.

„Ak by sme neboli v NATO, určite by sme ako krajina nemali takú váhu v našich rokovaniach v OBSE, OSN a tiež v EÚ. Členstvo v EÚ a NATO je pridaná hodnota, ktorú by sme inde nenašli,“ skonštatoval Javorčík.

To platí o to viac, že Slovensko je v NATO rovnocenným partnerom s ostatnými spojencami, lebo v Aliancii platí pravidlo konsenzu. „V praxi to znamená, že za rokovacím stolom každá krajina – či je to Island, ktorý nemá armádu, alebo Luxembursko s malou armádou, či stredne veľká krajina ako Slovensko – má rovnaký hlas ako Spojené štáty, ktoré majú najväčšie ozbrojené sily v Aliancii a sú aj najväčším prispievateľom do spoločného rozpočtu,“ uviedol Javorčík.

Zároveň však spresnil, že úloha Slovenskej republiky v NATO je primeraná jej veľkosti, lebo nemôže napríklad prispievať do námorných operácií, keďže nemá námorné sily.

O to viac je však podľa neho oceňovaná schopnosť Slovenska reagovať na konkrétne požiadavky. Týka sa to najmä výcviku alebo vysielania slovenských expertov do misií a operácií NATO. Slováci veľmi rýchlo zareagovali na požiadavku ísť cvičiť irackých kolegov na opravu vojenskej techniky a na odmínovanie. Vyslali výcvikové tímy do Afganistanu, ktoré cvičia miestnu armádu, aby bola sebestačná a samostatná pri boji s teroristickými skupinami.

„Naša cena v Aliancii nie je vo veľkosti a v kvantite, ale v kvalite, ktorú ponúkame. A tam nezaostávame za žiadnou z veľkých krajín,“ upozornil Javorčík. Túto otvorenosť podľa neho dokazuje aj skutočnosť, že Slovensko sa počas svojej 15-ročnej histórie v NATO – a dokonca ešte aj v období prístupového procesu – zúčastnilo na všetkých operáciách a aktivitách, ktoré boli odsúhlasené Alianciou.

Bola to účasť na misii KFOR v Kosove, na implementačných a stabilizačných misiách IFOR a SFOR v Bosne a Hercegovine, na prebiehajúcej misii ISAF v Afganistane a momentálne aj na výcvikovej misii v Iraku. Dokonca jednotka desiatich vojenských policajtov podporila námornú operáciu Európskej únie Sophia v Stredomorí na nemeckej korvete.

„Vysoko je cenený náš príspevok v Pobaltí, kde reagujeme na súčasnú bezpečnostnú situáciu v tejto oblasti a svojím 152-členným kontingentom podporujeme obranu Lotyšska. Ak bude potrebné, zvážime aj ďalšie pôsobiská,“ dodal veľvyslanec.

Celkovo podľa jeho slov platí, že Slovensko počas 15 rokov v NATO „odrotovalo“ zhruba 15.000 vojakov na rôznych misiách v zahraničí.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR