Bratislava 6. decembra 2016 (HSP/slovenskeslovo/Foto:TASR/AP-Kay Nietfeld)

Dovolím si začať citátom z vystúpenia Mária Draghiho, guvernéra ECB,  z 28/11/2016 pred ECON výborom Európskeho parlamentu: „ Je ťažké predikovať presné ekonomické dôsledky vystúpenia Veľkej Británie z EÚ

Zaiste budú závisieť od načasovania, pokroku a konečného výsledku prichádzajúcich negociácií. Teda, je dôležité mať jasno, aký bude  priebeh negociačného procesu čo najskôr, aby sme redukovali neurčitosť“.

Na snímke prezident Európskej centrálnej banky Mario DraghiNa snímke prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi

Snažil som sa porovnať túto úvahu so silou úvah o kvantitatívnej teórii peňazí a význame tejto teórie v ekonomike, ktoré mal J. M. Keynes vo svojom významnom diele Pojednanie o monetárnej reforme. Dielo publikoval  v roku 1923, a to pri reforme meny Veľkej Británie. Toto dielo malo za následok vznik nového teoretického rámca, v ktorom sa mali analyzovať, ako sám píše, problémy dňa. Išlo o formulovanie politiky vlády v oblasti monetárnej politiky, smerujúcej k riešeniu vtedajších problémov. Vyriešil zásadné enigmy o vzťahoch množstva peňazí, rýchlosti obehu peňazí, úrovni cien a reálneho HDP. M. Draghi zanechal takú stopu v ekonomckej teórii ako vodná blcha na stojatej vode. Dnes, keď  naviac  Švédi rušia peniaze netreba preskúmať zákony kolobehu peňazí a to práve aj v úzkej spojitosti s odchodom Anglicka? Ale to je náročné. Nemôžem nepripomenúť guvernéra SNB prof. I. Karvaša a jeho významné dielo, v ktorom venuje bankám a peniazom viac ako 130 strán. Dnes nemáme také nároky na bankárov?

Začal som s vážnou témou. Avšak priznávam sa, ze mňa neokúzľuje ako ideál spôsob života tých, čo si myslia, že normálnym stavom dnešného človeka je boj o prežitie (bezdomovci), že uštedrovať porážky ostatným, strkať, či lakťami sa prebíjať a či šliapať po cudzích nohách – čo tovrí priam kostru súčasného spôsobu spoločenského života – je ten najžiadúcejší údel pre ľudský rod. Nie je to iba odporný príznak terajšej fázy rozvoja spoločnosti?

Kto sa dnes dokázal zahľadieť do života ľudstva tak hlboko ako napr. P. Dirac, M. Kopernik, K. Marx, či A. Smith a jeho dielo Bohatstvo národov,  a vybudovať  modely trvalej hodnoty, ktorými sa má spoločnosť dnes riadiť. Kto dnes dáva zložitému sociálnemu pohybu dneška zmysel? Kočner? Prečo tak kvitnú zvláštne skupinové záujmy? Nie je na smiech parola reprezentantov revolúcie z roku 1989, že voľný trh zaistí väčšinu z toho, čo si občan v živote praje? Chceli všetko iba deregulovať. Desivá teória. Pradivný pokrok.To nechcel ani otec ekonómie A. Smith v roku 1774. Nevedeli, že aj v ekonomike musí byť poriadok. Posledné dni voľného trhu dávno odbili a vládnu monopoly a anonymné nadnárodné spoločnosti. Presadzuje sa rafinovaná, ale „brilantná“ teória špekulantov nahrabať. Kto si uvedomil križovatku ciest rozvoja spoločnosti v roku 1989? Chýbalo im hlbšie preniknutie do tajov ekonomickej vedy a odhalenie správnych odpovedí na nazrelé otázky dňa. Ľudí si podriadila nadvláda dvoch vládcov – bohatstvo a rozkoš (celebrity). Zmysel pre precíznosť a dokonalosť, na čom budovali  J. Mill či J. M. Keynes, upadla do zabudnutia. Sila moci vzdelania sa videla v zrode VŠ v každom okresnom meste a nie v hĺbke poznania chodu spoločnosti, v pochopení a objasnení ako funguje spoločnosť 21. storočia.. Heslom asi bolo zmocniť sa vlády, nie ovládnuť myšlienky ekonomickej vedy. Zabudli, že Einstein posunul svet poznatkami. Rastúca koncentrácia hospodárskej moci, prehlbujúca a predlžujúca sa kríza a depresia je obrazom dneška. Na Slovensku narástla nezamestnanosť. Priemyselná rezervná armáda? Či prehlbujúca sa bieda proletariátu? Akoby povedal K. Marx. Veľkého A. Marshala sa spýtali: „Ako sa darí Vašej pani manželke“? Odpoveď: „V porovnaní s čím“? A vzniklo preslávené marginalisitické myslenie, ktoré hlásalo zlepšenie ľudského údelu. Práve v porovnaní s predchádzajúcou dobou. Nemáme aj dnes porovnávať? Myslel som si, že príroda vykonáva tlak na súkromné podnikanie tým, že obmedzuje dĺžku života pôvodných zakladateľov podnikov a naviac skracuje ešte neodbytnejšie tú časť ich životov, kedy sa ich nadanie stráca. A banka JPMorgan nezničila iba N. Teslu. Aj dnes riadi. Pukliny v základoch kapitalizmu.

Kto viac hrabal, nahromadil viac bohatstva a aj spoločenského uznania. Nazývam to diletantským pojatím ekonomických vied. Intelektuálni trpaslíci nevidia hrozivú moc dnešných foriem kapitálu. Prečo hovoríme o modernom kapitalizme a nie aj o modernom spotrebiteľovi. Asi by zle vypadal bezdomovec ako moderný spotrebiteľ; aj on je spotrebiteľ. Trestáme trestné činy z nedbalosti a trestné činy z úmyslu, žiaľ, akceptujeme (rozkrádanie).

Nie je sporu o tom, že ekonomika nie sú iba ceny, zisky, renty, obligácie a náklady. Prispievajú do nej aj mravy, módafilozofia. Môžu ju buď podporovať a či strhávať späť. Prečo klameme investujúcu verejnosť? Koľkí už doplatili? Musím pripomenúť požiadavku Keynesa – vláda sa má zmieriť s deficitomv čase poklesu výkonnosti ekonomiky. Keďže už dlho máme deficit, teda výkon ekonomiky klesá? A známy ekonóm T. G. Buchholz hovorí: „Zabedneným hlavám na finančných ministerstvách trvá príliš dlho, kým im takáto vec dôjde“. A Slováci žijú na dlh už desaťročia a majú sa z toho tešiť, ako o tom  hovoria politici. Tešia sa z jediného číla HDP. Ale, že jeho štruktúra a vzťahy hovoria o jeho biede to ich nezaujíma.  Veľké sľuby, prekypujúce rozpočty a byrokratické štruktúry sú našim „potešením“. Len nemáme recepty na optimalizáciu fungovania ekonomiky, hoc vedeckých názvov predmetov na VŠ s použitím pojmu optimalizácia je dosť. Služba spoločnosti a disciplína sa nenosí (možno pani M. Kráľovičová, ktorá nežiadala honorár). Vymýšľajú sa však „bohuľúbivé“ dôvody pre to, aby nerobili to, čo verejná mienka pre nich vo svojej drvivej väčšine žiada. My si však vymýšľame „vodu“ na hasenie hospodárskych požiarov v okresoch, kde vláda rozdáva peniaze a nezamestnanosť je vysoká. Obtiažna argumentácie ekonómov nie je žiadúca. Ona spravidla rieši enigmu, ktorej riešenie si vyžaduje logiku. Dnes ekonómiu nahradil NASDAQ, obyčajný index. Posledná utópia, v ktorú stále veria finanční analytici.

Článok pôvodne vyšiel na stránke Slovenske slovo.