Mar del Plata 14.decembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Argentina Navy via AP)
 
V kauze stratenej argentínskej ponorky San Juan, ktorá za nejasných okolností havarovala 15. novembra, vyplávali na povrch nové zaujímavé fakty o možných implikáciách zákulisného boja o rozdelenie zón vplyvu v Antarktíde. Hlavným konkurentom Argentíny v južnom Atlantiku je tradične Veľká Británia, ktorá si upevnila svoje pozície po vyhranej vojne o Malvíny (Falklandy) v roku 1982. V geostrategickej hre však zreteľne prebleskuje izraelská stopa, ktorá svedčí o tom, že medzi záujemcami o deľbu prírodných zdrojov v Antarktíde sa objavil nový blízkovýchodný účastník.

Na snímke ponorka San Juan

Svedčí o tom okrem iného masívne skupovanie pôdy v južnej Patagónii, v pozadí ktorého figuruje britský miliardár židovského pôvodu Joe Lewis. Ide o siedmeho najbohatšieho britského oligarchu s majetkom 5,6 mld. USD, čo ho v zozname Forbes zaraďuje na 248. miesto najbohatších ľudí planéty. Joe Lewis zbohatol na špekulatívnych finančných machináciách s offshore aktívami Tavistock Group pôsobiacou v daňovom raji na Bahamských ostrovoch, cez ktoré realizuje transakcie v 11 krajinách vrátane Argentíny
V súčasnosti skupuje Joe Lewis obrovské plochy zeme na juhu Argentíny (Patagónia) a v susednom Chile, predovšetkým v Ohňovej zemi (Tierra del Fuego), odkiaľ je najvýhodnejší prístup k Antarktíde a k britským zámorským územiam v južnom Atlantiku (Falklandské ostrovy, Južná Georgia, Južné Sandwichove ostrovy). Najzaujímavejšou okolnosťou však je, že na zakúpených pozemkoch sa nenápadne objavili kasárenske ubytovacie objekty pre príslušníkov izraelskej armády. Prvýkrát sa podobná prax objavila počas argentínsko-britskej vojny o Malvíny/Falklandy v roku 1982, kedy sa v letných táboroch v rámci „dovolenky“ prestriedalo v dvojtýždňových turnusoch 8 – 10 tisíc príslušníkov CAHAL-u (IDF – „Izraelské ozbrojené sily“). V lokalite jazera Escondido bola navyše vybudovaná súkromná pristávacia dráha dlhá 2 km, ktorá môže prijímať tak civilné, ako aj vojenské lietadlá. Príznačné je, že predmetná oblasť je na snímkoch Google Earth zámerne rozmazaná podobne ako je tomu v prípade iných citlivých objektov NATO. V rovnakej oblasti, ale už na území Chile je dislokovaná izraelská ponorková základňa. Uvedené okolnosti predstavujú nie bezvýznamný faktor pri skúmaní možných príčin záhadnej havárie argentínskej ponorky San Juan počas jej presunu z Ushuaie (Tierra del Fuego) do jej domovského prístavu v Mar-del-Plata. Jej plavba okolo Hornovho mysu totiž kopírovala pobrežie Ohňovej zeme, kde sú umiestnené vojenské kasárne izraelskej armády. Dá sa oprávnene predpokladať, že jednou z úloh argentínskych ozbrojených síl je aj priebežné monitorovanie aktivít vojenského charakteru na súkromných pozemkoch britsko-židovského miliardára. Každopádne argentínske média príliš nedôverujú oficiálnym verziám havárie San Juana (elektrický skrat na palube a následná implózia, resp. výbuch zastaralých palubných torpéd americkej proveniencie Mark 37). Prikláňajú sa skôr k tomu, že ponorku zničila buď mína alebo nepriateľské torpédo.
Podozrenie sa opiera o akustické zachytenie výbuchu na úrovni 100 kg ekvivalentu TNT, čo potvrdila aj Prípravná komisia Organizácie dohody o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Pod tlakom verejnosti nakoniec argentínska vláda priznala, že ponorka San Juan bola na tajnej misii, ktorú v zmysle dohody z roku 1982 Buenos Aires vopred notifikoval Londýnu. Veľká Británia totiž v praxi vykonáva vojenský monitoring vzdušného priestoru južnej Argentíny a priľahlých sektorov Antarktídy. V súčasnosti sa britské výzvedné plavidlo HMS Protector spolu s ruskými a americkými plavidlami taktiež formálne podieľa na pátraní po argentínskej ponorke San Juan.
Pri analyzovaní pozadia tragédie nemožno opomenúť ani niektoré nemenej spletité udalosti z nedávnej minulosti. Prakticky súčasne s tým ako Joe Lewis začal investovať v uvedenom regióne, neočakávane vzrástla aktivita separatistickej organizácie „Resistencia Ancestral Mapuche“, ktorú pre zmenu financuje komplic Joea Lewisa na finančných trhoch George Soros. Paralelne s tým USA prekvapivo oznámili nové odhalenia vo vyšetrovaní teroristického útoku na židovské kultúrne centrum AMIA v Buenos Aires, ktorý sa udial v roku 1994.
Minulý týždeň americká FBI zverejnila výsledky analýzy DNA, podľa ktorej sa vraj medzi obeťami teroristického útoku nenachádzali žiadne telesné pozostatky teroristov. Bezprostredne po útoku na AMIA totiž izraelský prokurátor obvinil zo spáchania činu šiítsky Hizballáh sponzorovaný Sýriou a Iránom. Izraelskí vyšetrovatelia pritom podozrievali aj argentínsku exprezidentku Cristinu Kirchnerovú (2007-2015), vtedajšiu poslankyňu za provinciu Santa-Cruz, že sa tajne dohodla s Iránom na výhodnej cene iránskej ropy dodávanej do Argentíny výmenou za to, že Buenos Aires stiahne zo zoznamu Interpolu mená osôb podozrivých zo spáchania protiizraelského teroristického útoku. Argentínska opozícia rovnaké obvinenie účelovo zneužíva voči Cristine Kirchenrovej od prezidentských volieb v roku 2015, a v súčasnosti sa pokúša na základe tejto špekulácie iniciovať jej trestné stíhanie.
Pritom sa však prakticky vôbec nespomína predošlý teroristický čin z roku 1992, ktorý sa odohral v podniku Condors, kde sa realizoval tajný program argentínsko-egyptsko-irackej spolupráce pri vývoji balistickej rakety stredného doletu Condor II schopnej dopraviť jadrovú hlavicu do vzdialenosti vyše 1000 km, čo by postačovalo na prekonanie vzdialenosti z Patagónie na Falklandy, respektíve z Bagdadu do Tel Avivu. Rovnako tak sú rúškom tajomstva zahalené prípady „nešťastných“ úmrtí syna niekdajšieho argentínskeho prezidenta sýrsko-arménskeho pôvodu Carlosa Menema (1989-1999), ako aj najstaršieho syna niekdajšieho sýrskeho prezidenta Hafíza al-Asada (1971-2000). V týchto prípadoch západné médiá privreli oči nad zjavnou stopou „Mossadu“, o to viac však rozpútali protiiránsku hystériu, ktorá v Argentíne pretrváva až dodnes. To prirodzene veľmi vyhovuje Izraelu, ktorý si prostredníctvom britského miliardára vytvára na juhu Argentíny svoju faktickú vojenskú kolóniu.
Podľa ruského analytika Iľju Novického je zatiaľ problematické dopátrať sa presnejších informácií, načo sú Izraelu vojenské objekty v južnej Patagónii. Je otázne, či ide iba o extravaganciu „vyšinutého miliardára“, alebo o súčasť ďalekosiahlejších plánov na ovládnutie potenciálnych prírodných zdrojov antarktického kontinentu, vstupnou bránou ku ktorým sú Ohňová zem a britské ostrovné dŕžavy v južnom Atlantiku. Francúzsky politológ Thierry Meyssan dokonca nevylučuje ani možnosť, že Izrael si diskrétne pripravuje priestor na eventuálne založenie „nového Izraela“ v južnej Argentíne pre prípad naplnenia katastrofického scenára na Blízkom východe. V kontexte výbuchu protiizraelských nálad v súvislosti s americkým uznaním Jeruzalema za izraelské hlavné mesto by rozsiahle Lewisove pozemky mohli teoreticky slúžiť ako náhradné útočište pre potenciálnych židovských exulantov z Palestíny. Nešlo by pritom o úplne originálnu myšlienku. Podľa niektorých zdrojov totiž už niekdajší český obuvnícky veľkopodnikateľ Ján Baťa (mladší brat zakladateľa firmy Tomáša Baťu) údajne Hitlerovi navrhoval, že v záujme rozšírenia životného priestoru (Lebensraum) pre nemecký národ by bolo ideálne postupné presťahovanie českého národa z českej kotliny do južnej Argentíny (Patagónie), čím by sa uvoľnil priestor pre Nemcov v strednej Európe. Ján Baťa si od svojho plánu sľuboval, že sa mu takto podarí vyťažiť obchodné lode, ktoré vozili z Argentíny zvieraciu kožu na výrobu topánok, avšak do južnej Ameriky sa plavili nedostatočne vyťažené. V Patagónii malo byť podľa predstáv Jána Baťu založené nové Československo (Bataland), vďaka čomu by sa predišlo potenciálnemu nútenému vysídleniu českého etnika na Sibír po predpokladanom víťazstve Hitlera v druhej svetovej vojne.
Gabriel Gačko
 
Príspevok Izrael v Argentíne: britsko-izraelská stopa v záhadnom zmiznutí ponorky San Juan zobrazený najskôr Hlavné správy.