Bratislava 26. októbra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
 
Bratislava má svoje meno už takmer sto rokov. Vďačí zaň i za postavenie hlavného mesta Slovenska županovi Samuelovi Zochovi. Tesne po vyhlásení Československa totiž vôbec nebolo jasné, či sa aj Bratislava stane súčasťou nového štátu. V rozhovore pre TASR to povedal riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice Slovenskej Ivan Mrva

Na snímke pohľad na Bratislavský hrad

„Po vyhlásení Československa sa objavili snahy, aby Bratislava nebola jeho súčasťou a aby sa stala územím so samostatným mandátom. Bratislavskí Nemci chceli naopak túto enklávu pripojiť k Rakúsku. Vedenie mesta pozvalo na obranu Bratislavy polovojenské jednotky demoralizovaných námorníkov, ktoré vyvolávali v meste chaos. Obyvatelia sa ich báli a tak prijali s úľavou, keď 1. januára 1919 obsadilo mesto československé vojsko,” konštatoval Mrva.
V decembri sa stal bratislavským županom práve Zoch, ktorý pôsobil ako evanjelický kňaz v Modre a bol jedným z autorov Deklarácie slovenského národa, ktorá znamenala pripojenie sa Slovákov k spoločnému štátu s Čechmi. „Bola to nominácia ministra pre Slovensko Vavra Šrobára. Považoval ho za vhodného človeka. Bol rozhľadený a ako evanjelický kňaz v blízkej Modre mal dobrý prehľad o miestnych pomeroch. Bol zmierlivý a chápal v prípade Bratislavy nutnosť kompromisov a citlivého prístupu. Po nástupe vydal vyhlásenie smerom k maďarskému a nemeckému obyvateľstvu, že bude rešpektovať ich jazykové a národnostné požiadavky,” vysvetlil Mrva s tým, že úlohou designovaného župana bola stabilizácia situácie.
„V meste bol nedostatok všetkého, od palív až po potraviny. Chcel Bratislavu stabilizovať nielen hospodársky, ale aj politicky, no situácia sa nevyvíjala dobre. Bratislavu pripravoval na to, aby v nej mohlo sídliť Šrobárovo ministerstvo. Tento aparát prišiel 4. februára 1919 zo Žiliny. Po jeho príchode však vypukol generálny štrajk, zameraný protičeskoslovensky. Na veľkej demonštrácií došlo aj k streľbe, počas ktorej zahynulo osem demonštrantov,” upozornil Mrva.
Na začiatku roku 1919 stále nebolo jasné, aký bude status Bratislavy a najmä neboli jasne vytýčené štátne hranice. „Petržalku držali maďarské vojská a nevedelo sa, či pripadne novému štátu alebo ostane v maďarských rukách. V marci 1919 vyhlásili na celom území Slovenska, a aj v Bratislave výnimočný stav. To súviselo i s revolúciou v Maďarsku a snahou o jej vojenské rozšírenie aj na územie Slovenska. Práve výnimočný stav však prispel k upokojeniu situácie v Bratislave a potrebnej stabilizácií pomerov,” vysvetlil historik.
Zoch sa vo svojej pozícií dlho neohrial. Už v auguste 1919 abdikoval na protest proti personálnym zásahom z Prahy, odkiaľ mu dosadzovali ľudí do úradov bez jeho vedomia. Podľa Mrvu však práve Zoch spravil Bratislavu Bratislavou. „Po jeho nástupe sa už úradne nemohli používať staršie názvy mesta ako Prešporok, Pressburg alebo Pozsony. Musela sa uvádzať Bratislava. Ďalej zanechal po sebe Bratislavu ako hlavné mesto. To bol jeho cieľ a tvrdil, že s týmto štatútom len získa. Stane sa slovenským centrom aj so zachovaním práv iných národov. Zoch mal viacero takýchto vyhlásení.
Začal poslovenčovať župný aparát i administratívu a dobre zvládol politicky najťažšie mesiace, keď ešte nebolo jasné, či Bratislava zostane súčasťou Československa,” dodal Mrva.
Samuelovi Zochovi, ako prvému slovenskému bratislavskému županovi v medzivojnovom Československu, odhalia v pondelok 29. októbra bustu pred bývalým Župným domom v centre Bratislavy.
 
Príspevok Ivan Mrva: Za svoje meno i to, že je hlavným mestom, vďačí Bratislava Samuelovi Zochovi zobrazený najskôr Hlavné správy.