Požiadal Mogheriniovú, aby informovala skupinu šiestich veľmocí o tom, že je potrebné zvolať schôdzku ohľadne amerických sankcií.

Skupinu šiestich veľmocí, známu aj ako P5+1, tvoria piati stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN – USA, Rusko, Čína, Británia a Francúzsko – spolu s Nemeckom. Irán uzavrel jadrovú dohodu vlani. V rámci nej musí obmedziť svoje jadrové aktivity výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií.

Zákon umožňujúci predĺženie sankcií voči Iránu na ďalších desať rokov vstúpil v USA do platnosti 15. decembra. Dosluhujúci prezident Barack Obama legislatívu schválenú oboma komorami Kongresu nepodpísal, avšak tá napokon začala platiť aj bez jeho súhlasu.

Uvedený zákon bol prijatý už v roku 1996 a odvtedy bola jeho platnosť opakovane predlžovaná. Obamova administratíva ubezpečila, že jeho opätovné predĺženie nebude mať vplyv na aktuálne zmierňovanie sankcií voči Teheránu, ktoré sa uskutočňuje na základe vlaňajšej jadrovej dohody medzi Iránom a svetovými mocnosťami.

Podľa drvivej väčšiny kongresmanov a senátorov je obnovená rámcová legislatíva užitočným nástrojom na vyvíjanie politického tlaku na Irán. Má zaistiť, aby Teherán plnil svoje záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody, a zároveň čeliť znepokojujúcim aktivitám Iránu v regióne Blízkeho východu.

Iránski predstavitelia vopred varovali, že predĺženie platnosti zákona o sankciách budú považovať za porušenie jadrovej dohody a budú naň reagovať bližšie nešpecifikovanými krokmi. Obamova administratíva však trvá na tom, že islamská republika sa nemá čoho obávať, pokiaľ bude aj naďalej plniť podmienky jadrovej dohody. Šéf americkej diplomacie John Kerry v súvislosti s predĺžením zákona schválil ďalšiu sériu výnimiek, ktoré umožňujú pokračovanie doterajšieho režimu uvoľňovania sankcií voči Iránu. Informoval o tom aj svojho iránskeho rezortného kolegu Mohammada Džaváda Zarífa.