Irán prechádza do útoku. USA sú zaskočené, Rusko čaká, ako sa situácia vyvinie

Blízky východ 19. októbra 2017 (HSP/Foto: wikipedia, TASR/AP-Kamran Jebreili, File)

Včera publikoval na portáli yerkramas zaujímavú analýzu Alexej Romanov, ruský odborník pre vývoj na Blízkom východe.
Ak si Američania mysleli, že bude Irán mlčky prechádzať všetky útoky či už Trumpa, Kongresu, alebo amerických politikov na svoju adresu a nebude reagovať na vyhrážky USA kvôli dohode o jadrovom programe s Iránom, tak včera sa Washington veľmi prekvapil. Irán už odmieta akceptovať americké a izraelské aktivity v Sýrii a Iraku. Američania stratili na Blízkom východe svoje pozície a za päť posledných rokov sa politický rating a vojenská sila USA výrazne znížili. Takisto sa Irán už nenachádza v izolácii a to sa takmer okamžite odrazilo aj v jeho geopolitických ambíciách.
Iránske jednotky dobrovoľníkov v dňoch 15. a 16. 10. 2017 podporili útok irackých vojsk a šiítskych dobrovoľníkov z oddielov  Hasd al-Sha’abi voči Kurdom. Tí to totiž s vyhlásením svojej nezávislosti na území Iraku naozaj prehnali (Kurdi odmietli iracké ultimátum, aby referendum odvolali). V čele útoku spojených iránsko-iracko-šiítskych jednotiek na Kirkúk voči kurdskej Pešmerge stál legendárny iránsky generál Sulejmani.
Iránsky veliteľ špeciálnych armádnych síl Kasem Sulejmání

Bagdad vystríhal Kurdov ešte na sklonku septembra 2017, že nedopustí vytvorenie irackého Kurdistanu pod vedením Masúda Barzániho. Takisto aj Damask a Ankara sú proti kurdskej nezávislosti a žiadali, aby sa všetky krajiny sústredili na boj proti ISIS.
Kurdi, podporovaní Američanmi a Izraelom, sa však rozhodli situáciu vyhrotiť. Referendum o samostatnosti irackého Kurdistanu sa uskutočnilo a Kurdi odmietli iracké politické požiadavky. Dňa 14. 10. 2017 nasledovalo iracké ultimátum Kurdom a po uplynutí ultimáta aj útok voči kurdskej Pešmerge.
Kurdskí predstavitelia v Erbile boli presvedčení, že Irak sa len vyhráža a k útoku nedôjde, pretože iracká armáda je oslabená vojnou s ISIS. Čoskoro však zažili Kurdi prekvapenie. Na severe Sýrie sa aktivizovali Turci, ktorí pozorne sledujú aj aktivity Kurdov v Iraku. Do bojov proti Kurdom sa takmer okamžite v Sýrii zapojili aj proturecké milície a Turci nebudú váhať v prípade potreby preniknúť aj na iracké územie.
Bagdad oznámil, že vytlačí Kurdov z ropných polí v blízkosti Kirkúku a svoje sľuby aj splnil. Iracká armáda vytlačila Kurdov z Kirkúku a iracké vojská získali pod svoju kontrolu letisko, vojenskú základňu, a všetky strategické body v meste a najmä bohaté ropné polia. Kurdi, ktorí dúfali že obsadia ropné polia v Kirkúku (tieto ropné polia by cez Kurdov ovládli Američania), tie predstavujú takmer 40% zásob všetkej irackej ropy, utrpeli porážku.
Američania s kurdským referendom v tom čase a v tej podobe, ako ho presadzoval Barzáni nesúhlasili, nabádali k opatrnosti. Dôvodom bola skutočnosť, že Američania chápu svoje možnosti a vedia že nedokážu  úspešne aktivizovať svoju zástupnú armádu zloženú z Kurdov na dvoch frontoch tak, aby úspešne pôsobila voči koalícii Rusko-Sýria-Turecko-Iran-Irak.

Kurdi, ktorých okrem USA podporuje aj Izrael nie sú v takej bojovej kondícii, aby sa na nich mohli Američania spoľahnúť. Po likvidácii ISIS tak Kurdi a proamerickí Sýrčania ostanú osamotení voči mohutnej koalícii Rusko-Irán-Turecko-Sýria-Irak. Pritom v Iraku v súčasnosti veľkú časť politických elít tvoria sympatizanti amerického bábkového režimu, tí však napriek všetkým snahám nedokázali zabrániť aktivizácii sa Iránu v irackom prostredí a ich vplyv sa pomaly ale iste oslabuje.
Momentálne Američania nedokážu viesť naraz hybridnú vojnu aj na sýrskom a irackom fronte so svojou kurdskou zástupnou armádou. Z toho pramení aj nervozita vo Washingtone, ktorá sa už pretavila do amerických vyhrážok v Kongrese o zastavení americkej vojenskej a finančnej pomoci Iraku v prípade, ak Irak nezastaví svoje bojové akcie voči Kurdom.
Kurdi sa podľa viacerých expertov prerátali, keď verili, že iracká armáda je silne oslabená bojmi proti ISIS pri Mosúle a neverili veľmi tomu, že do konfliktu v Iraku sa zapojí aj Irán. Ukázalo sa, že americké obavy sa naplnili a kurdské referendum i bojové akcie v Kirkúku otriasli zároveň aj  americkým postavením.  O  čoraz väčších problémoch USA svedčí aj to, že Barzáni odmietol poslúchnuť Američanov a uvedené referendum neodvolal. Keď už Američania neovládajú ani predstaviteľov svojej zástupnej kurdskej armády, tak ide naozaj o povážlivú situáciu.
Na druhej strane prekvapil aj Irán, nikto z Američanov a Izraelcov neočakával, že sa Irán tak rýchlo zaktivizuje. Irán však odmieta vytvorenie ďalšieho priestoru pre konflikt na Blízkom východe, tentoraz v znamení kurdského separatizmu. Irán otvorene odmieta strpieť vytváranie amerických a izraelských centier rozviedky v Iraku a takisto so znepokojením vníma americko-kurdské aktivity v Sýrii.
V Sýrii sa sýrski Kurdi, takisto podporovaní Američanmi snažia momentálne získať pod svoju kontrolu bohaté ropné a plynové polia východne od Eufratu. Na východnom brehu Eufratu už pôsobia sýrske vládne jednotky, podporované ruským letectvom. Irán takisto musí kontrolovať svoju silnú kurdskú menšinu, ktorá by mohla destabilizovať situáciu priamo v Iráne.
Na archívnej snímke Masúd Barzání
Rozhodný postup irackej armády a jej iránskych i šiítskych spojencov  v Kirkúku prehĺbil rozpory medzi dvoma základnými organizáciami Kurdov. Ide o Demokratickú stranu Kurdinstanu a Patriotický zväz Kurdistanu. Patriotický zväz Kurdistanu je úzko prepojený s Iránom, Demokratická strana Kurdistanu je súčasťou proamerického bloku. Útok voči Pešmerge v Kirkúku bol namierený proti Barzánimu a proamerickým Kurdom. Situácia pre Kurdov a Američanov sa tak stáva v Iraku veľmi nepríjemnou.  Čoraz dôležitejším mocenským faktorom sa stávajú irackí šiíti, ktorí sú tradične protiamericky ladení a úzko prepojení s Iránom.
Vzťahy medzi šiítmi s väzbami na Irán a irackou vládou v Bagdade takisto nie sú vždy práve najideálnejšie, spája ich však spoločný boj proti Kurdom. Momentálne môžu šiíti postaviť do bojových operácii takmer 150 tisíc vojakov, ich bojová úroveň je podstatne vyššia ako úroveň irackej armády i bojová úroveň Kurdov. Elitné šiítske jednotky podľa odborníkov dosahujú úroveň porovnateľnú s iránskymi Republikánskymi gardami.
Pri vojenskom útoku proti Kurdom dňa 16.10.2017 získali iracké jednotky a ich spojenci pod svoju kontrolu celú oblasť Kirkúku a zahnali Pešmergu na ústup, ktorý sa u Kurdov čoskoro zmenil sa čoskoro zmenil na bezhlavý útek.
Proamerických Kurdov zaskočila aj skutočnosť, že Patriotický zväz Kurdistanu stiahol svoje jednotky z Kurdistanu a Pešmerga ostala v boji proti irackým vojskám a ich iránskym i šiítskym spojencom osamotená. Iránci uviedli zaujímavé dosiaľ bližšie nepotvrdené informácie, podľa ktorých sa v Kirkúku odohrali krátko pred iránsko-irackým útokom aj prestrelky medzi znepriatelenými kurdskými frakciami. Oficiálny Bagdad vyjadruje zatiaľ svoju spokojnosť a už vyberá nového guvernéra Kirkúku.
Bojové operácie sa nesú v znameni  čoraz mohutnejšieho presunu obyvateľstva, časť obyvateľov Kirkúku už opustila svoje domovy a odchádza na územie pod kontrolou Kurdov. Takisto sa vyhrocujú vzťahy medzi irackými Arabmi a Kurdami, v meste okrem Kurdov pôsobila ešte pred útokom iránsko-irackých vojsk skupina irackých policajtov, ktorá participovala na evakuáciach Kurdov z Kirkúku.
Momentálne rezonuje dôležitá otázka. Pôjdu po vyhnaní Kurdov z Kirkúku iránsko-iracké jednotky a šiíti do útoku voči Erbilu, ktorý je hlavným mestom irackého Kurdistanu?  Z vojenského pohľadu by išlo o logický krok, pretože nie je dobré zostať v polceste. Ak však bude pokračovať útok aj na Erbil, z oblasti budú musieť utiecť členovia izraelskej a americkej rozviedky, čo vážne ohrozí činnosť a možnosti USA i Izraela v oblasti.
Takisto hrozí možnosť, že šiítske zoskupenia zaútočia z oblasti Mosúlu na sýrskych Kurdov na území Sýrie a takisto zaútočia aj voči kurdským  sunnitským spojencom (proamerická zástupná armáda, zložená z rôznych frakcii “umiernenej opozície”). V minulosti totiž už k takejto spolupráci sýrskych vládnych vojsk s irackými jednotkami a irackými šiítmi prichádzalo pomerne často. Ak by prišlo k tomuto vývoju situácie, sýrske územie na východ od Eufratu s bohatými ropnými a plynovými poliami by sa veľmi rýchlo dostalo pod kontrolu Damasku.
Podľa informácii ruskej a iránskej tajnej služby ešte dňa 16.10.2017 sa uskutočnilo v Erbile stretnutie kurdských poľných veliteľov, verných Barzánimu a amerických poradcov z Washingtonu. Kurdi a Američania sa snažili rýchlo vypracovať vhodný plán na riešenie problémov, v ktorých sa proamerickí Barzániho Kurdi i Američania ocitli, vďaka razantnému postupu Iránu.
Barzániho pozícia sa v posledných hodinách ešte viac zhoršila, pretože Američania nedokážu zabrániť úteku kurdských jednotiek z bojovej línie. Kurdi evidentne nechcú bojovať, keď sa front rúca. Irán a Irak začali voči Kurdom tlačiť aj kvôli tomu, že na území severného Iraku pôsobia členovia Robotníckej strany Kurdistanu, ktorú Irak aj Turecko považuje za teroristickú organizáciu. Bagdad obvinil Barzániho z podpory terorizmu a zo snáh okupovať územia na ktorom žije arabské obyvateľstvo a Turkomani.
Kurdi, ktorí stratili Kirkúk zatiaľ výrazne prehrávajú, podľa viacerých analytikov porážka pri Kirkúku môže viesť aj k ďalšiemu oslabovaniu kurdských politických ambiícii a dokonca v krajnom prípade aj k ohrozeniu kurdskej autonómie. Šiítii a Iránci sa neobjavili v Iraku len tak z ničoho-nič  a iracká vláda, ktorá sa takisto šiítov a Iránu obáva má značne zviazané ruky a možnosti manévrovania

Američania, ktorí dlhodobo podporovali Barzániho sú zaskočení tým, ako rýchlo strácajú svoj vplyv v severnom Iraku a momentálne sústreďujú svoju pozornosť na to, aby svoj vplyv v oblasti udržali.
Vo Washingtone však silne rastie hystéria a Američania sa preto začali irackej vláde vyhrážať zastavením vojenskej a finančnej podpory, ak Irak nezastaví svoje aktivity voči Kurdom v oblasti Kirkúku. Obraz získa pre Američanov  ešte temnejšie kontúry, ak vezmeme do úvahy problémy Američanov v Rakke, ktorú Američania a ich proamerická kurdská armáda v Sýrii nedokážu obsadiť.
Najväčší problém pre Američanov však spočíva v tom, že prím v protikurdskej ofenzíve  hrá Irán a ním kontrolovaní šiíti.  Možnosti oficiálnej vlády v Bagdade sú značne obmedzené, pretože iracká armáda sa doteraz nespamätala zo strát, ktoré utrpela v bojoch proti ISIS počas dlhotrvajúcej vojny v Iraku. Proamerické elity v Bagdade majú čoraz väčší problém uplatňovať svoje predstavy.
Okrem toho Bagdad dúfa, že hlavný konflikt bude pokračovať medzi Iránom/šiítmi a Kurdami a iracké vládne sily neutrpia veľké straty. Veľa bude závisieť aj od toho, ako sa vykryštalizuje konflikt medzi Iránom a USA. Oficiálny Bagdad však dnes nemá veľa možností ako ovplyvniť situáciu v Kirkúku.
Zatiaľ boje v Kirkúku trvali približne jeden deň. Iránsky generál Sulejmani naplánoval bojovú operáciu s pomocou iránskych dobrovoľníkov a šiítov, ktorá zmietla kurdskú obranu a zdá sa, že aj kurdské perspektívy. To že sa rozpadol kurdský blok a Barzáni utrpel porážku je  určite silným úderom, ktorý otriasol USA. Američania strácajú svoj vplyv v Sýrii a takisto aj v Iraku, naopak Irán posilňuje svoje pozície na úkor USA a Izraela.
Podľa  mnohých analytikov sa Washingtonu podarilo naivnou a ťažkopádnou politikou posilniť pozície Iránu. Objavili sa však už aj úvahy, že Barzáni tajne zradil Američanov a  tým, že kurdské referendum o nezávislosti destabilizovalo situáciu v oblasti v tom najnevýhodnejšom čase pre Američeanov, vlastne predložil Američanov na striebornom podnose koalícii Ruska, Iránu a Turecka.
Bude určite veľmi zaujímavé sledovať, ako sa vyvinú najbližšie udalosti v Sýrii a Iraku.
Alexej Romanov

ZDROJ >>

Komentujte :)