Bratislava 15. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Až 40 percent ľudí považuje kvalitu demokracie na Slovensku za skôr zlú až mizernú. Naopak, spokojných so stavom demokracie je iba približne štvrtina Slovákov (26 percent).

Výsledky prieskumu verejnej mienky o vnímaní demokracieVýsledky prieskumu verejnej mienky o vnímaní demokracie

Za posledných päť rokov sa úroveň demokracie zhoršila podľa 43 percent ľudí, naopak, smerovanie k lepšiemu v prípade demokracie vníma 18 percent Slovákov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vnímaní demokracie na Slovensku, ktorý na zadanie inštitútu INEKO vykonala agentúra Focus.

Výsledky prieskumu verejnej mienky o vnímaní demokracie:

Názory na kvalitu demokracie

“Najmenej spokojní sú voliči strán ĽSNS, OĽaNO-NOVA, SaS ako aj nevoliči. Naopak pozitívne hodnotia stav a vývoj demokracie najmä voliči strán Smeru-SD a SNS,” informoval o zisteniach prieskumu, v ktorom na prelome októbra a novembra odpovedalo 1020 respondentov, riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Ako dodal, kritiku stavu demokracie respondenti vysvetľovali najmä tým, že politici nepracujú vo verejnom záujme, ale v záujme vlastnom alebo spriaznených podnikateľov. “Za problém považujú tiež netrestanie nehospodárneho nakladania s majetkom a peniazmi štátu, ako aj to, že si ľudia nie sú rovní pred zákonom a vymožiteľnosť práva je slabá,” uviedol.

Poukázal na to, že nespokojnosť so zneužívaním moci ženie mnohých k extrémizmu. “Zhruba každý štvrtý občan Slovenska vidí alternatívu súčasného stavu demokracie už aj v zrušení parlamentného systému a nastolení diktatúry. K socialistickému zriadeniu spred roka 1989 by sa vrátilo až 28 percent ľudí, a až 35 percent pripúšťa vystúpenie Slovenska z Európskej únie,” informoval riaditeľ INEKO.

Martin Slosiarik z agentúry FOCUS spresnil, že zo zozbieraných dát vyplynulo, že približne 16 percent by súhlasilo zároveň s vystúpením z EÚ i prechodom z parlamentného systému na totalitný režim. “Súhlasil by s tým každý štvrtý respondent v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Najčastejšie takéto riešenie podporujú ľudia s nízkym príjmom i vzdelaním,” spresnil Slosiarik. Upozornil na to, že hoci sa podobné zmýšľanie najčastejšie vyskytlo v odpovediach voličov ĽSNS a Sme rodina, nemožno tento postoj pripísať iba voličom tzv. antisystémových strán. “Podobne sa totiž vyjadrilo 11 až 19 percent voličov iných, i tých štandardných politických subjektov,” uviedol.

Hoci ľudí odmietajúcich demokraciu či EÚ je podľa prieskumu stále značná menšina, vysokú nespokojnosť so stavom demokracie a relatívne vysoký podiel ľudí odmietajúcich demokraciu a integráciu do EÚ považuje INEKO za varovný signál, ktorému treba venovať väčšiu pozornosť. “Ide totiž o živnú pôdu pre ďalšie posilnenie extrémistov a populistov na politickej scéne,” upozornil Goliaš.

V tejto súvislosti predstavil i názor respondentov na to, ako posilniť demokraciu a zároveň zvýšiť v spoločnosti pozitívne vnímanie jej stavu. “Až dve tretiny respondentov vidí jej zdokonalenie vo väčšej angažovanosti slušných ľudí pri spravovaní verejných záležitostí. Zhruba rovnaký podiel si želá posilniť nezávislosť a odbornosť policajných vyšetrovateľov, prokuratúry, súdnictva, kontrolných a regulačných orgánov, aby sa znížilo riziko zneužitia moci,” uviedol Goliaš.

Názory na zmenu kvality demokracie za posledných 5 rokov