Hrabko: Marian Kočner tvrdil, že na Kollára má aj iné veci, ako zverejnil

Bratislava 20. októbra 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR- Pavel Neubauer)
 
Kontroverzný podnikateľ Marian K., ktorý v minulosti obviňoval Borisa Kollára z kontaktov s mafiánmi, tvrdil, že má proti nemu aj veci, ktoré zatiaľ nezverejnil. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko

Na snímke Marián Kočner

“Ja poznám Mariana K. z kauzy Gamatex. Jediný raz od roku 1998, kedy mi zavolal, to bolo na margo tejto vašej relácie,“ konštatoval Hrabko. „Vtedy sme tu debatovali o fotkách Borisa Kollára s jeho mafiánskymi kamarátmi a on mi telefonoval, že môže dokázať aj iné veci ohľadom Borisa Kollára ako tie, čo dovtedy povedal,“ dodal na margo diskusie, ktoré prebehla na TABLET.TV dva roky dozadu.
Na margo domových prehliadok, ktoré pre podozrenia z násilnej trestnej činnosti aktuálne realizovala vo viacerých objektoch patriacich podnikateľovi NAKA, Hrabko povedal, že mohli, ale nevyhnutne nemuseli súvisieť s vraždou Jána Kuciaka a jeho partnerky. „Môže to byť aj iná násilná trestná činnosť,“ upozornil.
Zo samotného faktu, že prehliadky na základe podozrenia z násilnej trestnej činnosti prebehli, však podľa neho vyplýva, že vyšetrovatelia našli dostatok argumentov na to, aby im sudca prehliadky povolil. „Vyplýva z toho, že vyšetrovatelia niečo na Mariana K. majú a dokázali o tom presvedčiť sudcu,“ doplnil Hrabko.
„Čo všetko v jeho domácnostiach a nebytových priestoroch policajti zobrali, neviem, treba počkať na tlačovú besedu. Uvidíme, čo sa potvrdí a čo nie, ale podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti Mariana K. pribúdajú, takže ostáva veriť, že sa všetko spravodlivo vyšetrí. Bude zaujímavé vedieť, čo odniesli z trezoru.”
Osobne si však nemyslí, že by podnikateľ skutočne citlivé materiály držal doma. „Závažné veci sa doma nenechávajú, má aj kopec zahraničných firiem. Ja sa nedopúšťam trestnej činnosti, ale môj novinársky archív doma nemám,“ poznamenal Hrabko.
V diskusii reagoval aj na informáciu premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD), podľa ktorej sa slovenské ministerstvo zahraničných vecí stalo terčom kybernetického útoku. „Kyberútoky vidíme po celom svete. Nevidím dôvod, prečo by Slovensko malo byť výnimkou. Neviem v tejto chvíli prečítať dôvod, prečo bola táto informácia zverejnená. Domnievam sa, že takých útokov je oveľa viac ako to, čo sa zverejní,“ poznamenal Hrabko.
Pripomenul, že v minulosti sa takto napríklad podarilo preniknúť do počítačov Národného bezpečnostného úradu. „Domnievam sa, že toto nie je prvý útok na štátne inštitúcie po „nbusr123“. To nedáva žiadnu logiku. Dnes sú najväčším tovarom informácie,“ povedal Hrabko.
Na otázku, či sa premiér jednoducho neobával, že informácie o útoku aj tak niekto vynesie do médií a tak ich radšej vopred zverejnil sám, Hrabko reagoval, že je to možné. „Únik informácií je možný vždy a všade a musíte hľadať stále nové mechanizmy, ako tomu zabrániť. Ktorýkoľvek zamestnanec ministerstva, ktorý o tom vedel, to mohol posunúť von,“ odhaduje Hrabko.
„Ale myslím si, že premiér vie oveľa viac, ako povedal. Ak povedal, že ide o sofistikovanú nadnárodnú špionážnu organizáciu, tak určite majú minimálne tušenie, ak nie istotu, čo ide a kto to robí. Iná vec je dokázať to alebo dokonca páchateľa chytiť,“ dodal.
V Českej republike stáli za minuloročným útokom ruskí hackeri. „Podozrenie tam je, ale nechcem ukazovať prstom na Rusko,“ reagoval Hrabko.
Parlament definitívne schválil novelu zákona o politických stranách z dielne SNS. Určuje stranám, ktoré chcú kandidovať do Národnej rady SR či europarlamentu, limity na počet členov a upravuje aj ich fungovanie. Novela má tiež zabrániť kupovaniu strán a upraviť nakladanie s finančnými darmi. Novinkou je aj to, že názov politickej strany alebo jej skratka nesmú obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany. Strany tiež majú mať po novom riadne sídlo a nie “iba schránku“.
„Celý priebeh prípravy novely bol nešťastný. Bola predložená v úplne inom znení, ako parlament teraz schválil. Samotný predkladateľ predkladal dva pozmeňujúce návrhy o niekoľkých bodoch,“ poznamenal Hrabko.
„Samozrejme, nikto nemôže protestovať proti transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami, ale sú tam aj veci, ktoré podľa mňa zákon obsahovať nemá, lebo sú ľahko obíditeľné. Ako príklad môžem zopakovať slová Borisa Kollára, ktorý povedal na margo zákazu mena štatutára v názve strane, že tak sa budú volať Sme rodina – kollárovci a je vymaľované. A ono naozaj vymaľované je,“ poznamenal Hrabko s tým, že zákon dokonca umožňuje aj to, aby v názve strany ostalo meno Boris Kollár, len nemôže byť vo vedení strany.
„Nie je žiadnym tajomstvom, aj keď SNS to vyslovene odmieta, že je to celé namierené proti Igorovi Matovičovi a OĽaNO,“ tvrdí Hrabko, podľa ktorého SNS dlhodobo kritizovala skutočnosť, že OĽaNO poberá od štátu financie na chod strany, ktorá má iba niekoľko členov.
„Sú tam veci, ktoré sa podľa mňa dotýkajú ústavy a medzinárodných dokumentov, a to je napríklad príkaz daný Najvyššiemu súdu, aby v prípade, že rozpúšťa stranu, zverejnil aj menoslov ľudí, ktorí by potom nemohli byť ani vo vedení nejakej inej strany. Na obdobie povedzme piatich rokov. Ale to, že nemôžu byť vo vedení strany, neznamená, že nemôžu kandidovať,“ upozornil.
Hoci viaceré opozičné strany avizovali, že v súvislosti s touto novelou uvažujú o podaní na Ústavný súd SR, Hrabko to neočakáva. „Myslím si, že to avizovali, ale nakoniec to nechajú tak,“ odhadol.
Na margo pripravovaných zmien v procese voľby a menovania ústavných sudcov Hrabko poznamenal, že problémom je účelovosť prístupu parlamentných strán, ktoré sa snažia maximalizovať svoje šance pri neskoršom presadzovaní konkrétnych kandidátov. „Problém je v parlamentných stranách. Nejde o vec, o Ústavný súd SR a jeho funkčnosť, ale o stranícky zápas,“ vyhlásil.
V parlamente je v súčasnosti návrh novely ústavy z dielne rezortu spravodlivosti, opozičné strany SaS, OĽaNO, Sme rodina a SPOLU k nemu avizujú pozmeňujúci návrh a s vlastnou ústavnou novelou chce prísť aj Smer-SD. Sociálni demokrati navrhujú čiastočne alebo úplne vylúčiť z procesu výberu prezidenta Andreja Kisku výmenou za to, že bude parlament voliť sudcov ústavnou väčšinou.
„Jedna vec je 90 hlasmi schváliť novelu ústavy a druhá 90 hlasmi zvoliť sudcov Ústavného súdu SR. Vieme, ako to bolo v minulosti, vieme, že ÚS už raz pracoval iba so štyrmi sudcami,“ reagoval Hrabko, podľa ktorého nie je jednoduché nájsť pre kandidáta až 90 hlasov.
Ak však parlament nezvolí a prezident nevymenuje do februára 2019 deviatich nových sudcov, na Slovensku nastane stav ústavnej krízy. Ústavný súd bude mať len štyroch sudcov z trinástich a nebude schopný rozhodovať v pléne.
„Ak nepríde k nejakej dobrej, normálnej dohode, dá sa pozmeniť ústava, ktorá je teraz otvorená, tým, že sa predĺži funkčné obdobie sudcov až dovtedy, kým nebudú vymenovaní noví. Tak to funguje v prípade šéfa NKÚ, ktorý tri roky nadsluhoval, ale ten úrad bol funkčný,“ navrhuje Hrabko. „A zhoda medzi mimovládnymi stranami a koalíciou by mohla vzniknúť aspoň na tom, že by spresnila kompetencia prezidenta. Že by sa definitívne zakotvila prezidentovi povinnosť vymenovať jedného z dvoch kandidátov zvolených parlamentom,“ zhrnul.
V tejto chvíli už totiž podľa Hrabka prebieha stranícky zápas o to, kto menovite bude ústavným sudcom. „Parlamentné strany si urobili z ústavného súdu korisť a o tú sa ruvú. Keby išlo o to, nájsť vecné riešenie problému, tak to by sa dalo nájsť,“ uzavrel.
 
Príspevok Hrabko: Marian Kočner tvrdil, že na Kollára má aj iné veci, ako zverejnil zobrazený najskôr Hlavné správy.

ZDROJ >>

Komentujte :)