Niektorí politici klamú, až sa práši, ale voliči to akosi nechcú vidieť. Prečo voľby na kresťanskom Slovensku dopadnú tak nekresťansky? Isteže, faktorov je viac, ale ten základný tkvie v tom, že politici klamú. Ukážkou toho bola jedna z prvých televíznych diskusných relácií  po eurovoľbách s hosťami Miroslavom Beblavým a Alojzom Hlinom. Už skutočnosť, že obaja s ľahkosťou menia strany a vyberajú si tie výťahové, svedčí o slabom hodnotovom zakotvení oboch aktérov. Zvlášť nepochopiteľné je to u Hlinu, ktorý sa postavil do čela konzervatívneho KDH. Nuž ale vo svojej funkcii nerobí nič nekonzistentné s doterajšou politikou KDH. Ibaže voličom to akosi nedochádza… Beblavý i Hlina prezentujú svoje strany ako konzervatívne. SPOLU je nová strana bez minulosti. Ale už ju začína napĺňať. Nie najčistejšie. Do eurovolieb sa spojila so stranou Progresívne Slovensko (PS). Jej zakladateľ Ivan  Štefunko bol istý čas šéfredaktor ľavicového periodika Nové slovo. Je typ neomarxistu a aj program PS tomu zodpovedá. Beblavý tvrdí, že nenašli nijaký významný prvok, ktorý by im bránil spolupracovať.

  • PREKÁŽOK NIET

V roku 1998 ani KDH nenašlo nijakú prekážku, ktorá by hnutiu bránila spojiť sa do vládnej koalície so Stranou demokratickej ľavice. A to napriek tomu, že verbálne predstavitelia KDH útočili na komunistov, no len na tých, čo nešli s nimi. Už v roku 1994 sa SDĽ postarala o povalenie Mečiarovej vlády a netajila sa  ambíciou dostať sa k moci skôr, než sa budú privatizovať koliby a salaše. V roku 1994 spojenectvo ľavičiarov a pravičiarov trvalo len pol roka. No v roku 1998 si pozície dobre poistili. A Slovensko sa dodnes nevie spamätať z ich bačovania. Vpustiť do systému súkromné zdravotné poisťovne bola iniciatíva Romana Kováča, ministra zdravotníctva vo vláde Mikuláša Dzurindu. Kam sa zdravotníctvo posunulo, vie každý, kto potrebuje jeho služby. Ale poisťovne prosperujú. Tak ako dôchodcovské správcovské spoločnosti. A tento nemorálny systém súkromného podnikania z povinných odvodov občanov štátu nevie nikto zastaviť!  Beblavý  na začiatku relácie predstavil stranu Spolu jednoznačne ako proeurópsku. A ktorá strana, čo sa zúčastnila na voľbách do Európskeho parlamentu, nebola proeurópska?  Ani jedna, lenže konzervatívne strany majú iné očakávania od európskej politiky než liberálna ľavica. A práve  ponímanie európskej politiky v súčasnosti charakterizuje politické strany. Aj keď ideologicky sú PS a Spolu na dvoch brehoch, hodnotovo sa hlásia k rovnakému fundamentu. Dokonca ani Hlina nemá problém s Istanbulským dohovorom…

AKO ICH ROZLÍŠIŤ?

Ako teda aktuálne rozlišovať strany? Na ľavicu a pravicu? Na konzervatívcov a liberálov? Vôbec nie. Poznáme ich podľa toho, akú politiku praktizujú. PS a Spolu sú za európsku federáciu,  podporujú Istanbulský dohovor, teda sú za gender ideológiu, manželstvá homosexuálov, adopcie detí homosexuálnymi pármi, podporujú migráciu,  Hlina sa pridáva a netrpezlivo hovorí, nech to už rýchlo skončí. Čo? Smer. Klamstiev je v politike týchto nedočkavcov viac než dosť. Útočia na vládne strany a obviňujú ich z toho, že fungujú ako biznis krídla, pritom takmer všetky dnešné opozičné strany majú lídrov z prostredia biznisu! Či je to Sulík, Matovič, Kollár alebo Hlina. Nehovoriac o Andrejovi Kiskovi. Navyše, nie sú prepojení len s biznisom, ale aj s médiami, ako vyšlo najavo v prípade financovania denníka Sme a strany Spolu alebo o prepojení Esetu s Denníkom N a Progresívnym Slovenskom. Volič by mal vedieť, koho volí.

Eva ZELENAYOVÁ ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK

                                                                                                                     

Zdroj