Simona zomrela v šiestom mesiaci tehotenstva. Kvôli nej sa chcel po minulej sezóne vrátiť domov. Vedel totiž, že má zdravotné problémy, ktoré ju trápili od detstva. Kvôli krvácaniu do mozgu ju museli operovať, ale patálie sa vrátili. Vedel, že počas tehotenstva môže byť v nebezpečí. A stalo sa. Ani doktori už nedokázali zabrániť nešťastiu.

Jeho bývalá manželka upadla najskôr do bezvedomia a po týždni v umelom spánku skolabovala. Doktori museli urobiť rýchlo cisársky rez, aby zachránili aspoň detičky. Súcitil s ním aj chomutovský kouč Vladimír Růžička. „To, čo sa Jurajovi stalo, je niečo hrozné. Už keď sme sa vlani na jar lúčili, obaja sme mali slzy v očiach. Vážim si, ako výborne hrá a je to pre mňa dôležitý hráč,“ skonštatoval tréner pre idnes.cz.

Ani životná rana nezlomila Juraja a 202 centimetrový obor si užíval aj štvrťfinále s Třincom. Dokonca jeden zo zápasov rozhodol v predĺžení a hneď poslal pozdrav aj do nebíčka. „Viem, prečo to robím, moja pani sa zhora pozerá a teší ju to,“ povedal.

Pomôcť sa mu snaží aj spoluhráč Dávid Skokan. „Trápiť sa bude do konca života, pretože manželku mal rád a rozumeli si. Neskutočne k sebe pasovali,“ zdôraznil. No aby úplne nepodľahol depresii, rozhodol sa vrátiť do Chomutova. „O deti sa starajú jeho rodičia i rodičia Simony. Keď má voľno, chodí za nimi. Mrzí ho, že ich stále nevidí, ale vie, že zarábať musí. Kariéra hokejistu je totiž krátka a svoje ratolesti musí zabezpečiť,“ hovorí Dávid.

Chomutovský kouč si nášho hráča vyhliadol pred piatimi rokmi v Brne. Obľúbil si ho, hoci viacerí neprajníci tvrdili, že je vysoký a neohrabaný, presne ako kedysi o Zdenovi Chárovi. Juraj sa však vypracoval a dotiahol to až do repre i Slovana Bratislava v KHL. „Je to fajn chlap. Pôsobí možno špecificky, pretože je uzavretý, ale je férový a skromný. Nepovyšuje sa nad nikoho. Na ľade pritom budí rešpekt, má tvrdú strelu a nebojí sa ani ju blokovať,“ dodáva Skokan.

Čítajte viac

Bude vás zaujímať