Brusel 8. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Európska komisia (EK) oceňuje snahy slovenských orgánov o zjednodušenie a zefektívnenie verejných nákupov. Uvádza sa to v pracovnom dokumente exekutívy Európskej únie (EÚ) na rok 2019 a v stredu v Bruseli zástupcovia EK toto stanovisko osobne tlmočili aj predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslavovi Hlivákovi

Na snímke predseda Úradu verejného obstarávania Miroslav Hlivák

“Slovenské orgány sa usilujú o zjednodušenie a zvýšenie efektívnosti verejných nákupov. V nadväznosti na zmeny zákona o verejnom obstarávaní boli spolu s úplným zavedením elektronických postupov vypracované nové usmernenia týkajúce sa kontrolných postupov,” uvádza sa v úvode dokumentu EK zameranom na Slovensko.

Šéf ÚVO pre TASR uviedol, že rokoval so zástupcami generálnych riaditeľstiev EK pre regionálny rozvoj a hospodársky rast. Spoločne zhodnotili, čo sa podarilo ÚVO dosiahnuť od jeho nástupu do funkcie, prebrali obsah reformy verejného obstarávania aj s prvkami, ako sú profesionalizácia verejného obstarávania, elektronizácia procesu verejných nákupov, legislatívne zmeny účinné od 1. januára 2019, ale aj budovanie dobrého mena úradu doma aj v zahraničí.

Hlivák v Bruseli zdôraznil aj to, že sa zmenila činnosť úradu vo vzťahu ku kontrolám zákaziek financovaných z európskych štrukturálnych fondov, a poukázal na to, že ÚVO plní politiky EÚ v oblasti “zeleného” a sociálneho verejného obstarávania aj v oblasti inovácií.

“Slovensko bude mať jednu z posledných príležitostí čerpať eurofondy,” upozornil na dôležitý aspekt činnosti úradu. Dodal, že si treba klásť otázku, ako čo najlepšie využiť európske zdroje na zvýšenie kvality života na Slovensku, najmä keď momentálne nastavenie čerpania eurofondov neprináša požadované výsledky. “Jedným z problémov je aj viacstupňová kontrola verejného obstarávania, ktorá má tiež vplyv na čerpanie eurofondov,” priznal Hlivák.

Podľa jeho slov trojstupňová kontrola čerpania eurofondov je “pozostatkom minulosti” z fungovania úradu pred jeho vedením, keď ÚVO nemal v Bruseli dobré meno. Vysvetlil, že pod jeho vedením boli urobené značné legislatívne aj nelegislatívne zmeny v procese verejného obstarávania, pričom za najväčší úspech považuje, že sa za menej ako dva roky podarilo úradu skrátiť čas kontrol z vyše 140 dní na súčasných 74 dní, a toto “zefektívňovanie” stále pokračuje.

“To, že úrad funguje efektívnejšie a že reforma verejného obstarávania prináša výsledky, je oceňované všetkými subjektmi, ktoré do toho vstupujú,” opísal situáciu Hlivák. Spresnil, že pozitívne to vnímajú v samosprávnych krajoch a v regiónoch, ktoré vyhlasujú verejné súťaže, a tiež podnikatelia, ktorí sa na súťaži zúčastňujú. Na dôvažok, tento proces má aj podporu zo strany Európskej komisie.
Hlivák priznal, že aj počas stredajších rokovaní v Bruseli zaznelo, aby jeho úrad v tomto tempe pokračoval, a čo je veľmi dôležité, exekutíva EÚ už nemá výhrady voči tomu, aby v novom programovom období (2021 – 2027) bol práve ÚVO tou národnou autoritou, ktorá bude mať na starosti kontrolu eurofondových zákaziek.

ÚVO už podľa neho nie je na “čiernom zozname” EK ako v minulosti, naopak, je tu pochvala a odporúčanie pokračovať na ceste, ktorou sa úrad uberá a ktorá vedie k zrýchleniu a zefektívneniu čerpania eurofondov. Hlivák priznal, že ho teší takýto postoj Bruselu, a dodal, že eurokomisia oceňuje, že sa jeho úrad “komunikačne otvoril”, že poskytuje dáta o trvaní kontrol, že bola prijatá novela zákona o verejnom obstarávaní a že sa ÚVO hlási ku všetkým politikám verejných nákupov, ktoré EK presadzuje.

“Na stretnutí nám bolo potvrdené, že úrad sa stal partnerom pre Európsku komisiu. ÚVO je už pre Brusel relevantným, dôveryhodným a akceptovaným partnerom,” vysvetlil Hlivák a zopakoval, že EK nemá výhrady voči tomu, aby v budúcom programovom období na proces “zoštíhlenia” trojstupňovej kontroly čerpania eurofondov dohliadala jedna národná autorita – a tou by mal byť Úrad pre verejné obstarávanie.

Zdroj