Casablanca 9. decembra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Mosa’ab Elshamy)
 
Maroko sa ako hostiteľská krajina pripravuje na medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa bude v Marrákeši 10. a 11. decembra podpisovať historická dohoda o migrácii, a zároveň v tábore v marockom prístavnom meste Casablanca stovky migrantov trpia hladom, núdzou a zdraviu škodlivými podmienkami

Migranti zo subsaharskej Afriky sa hrajú stolný futbal v provizórnom tábore Úlád Ziján na futbalovom ihrisku neďaleko rušnej autobusovej stanice v Casablance

Títo subsaharskí Afričania snívajú o odchode do Európy – sú symbolom problémov, ktoré sa svetoví lídri pokúšajú vyriešiť prostredníctvom prvého paktu OSN o migrácii. Dohodu budú dokončovať na konferencii v Marrákeši v pondelok a utorok, pripomenula v nedeľu tlačová agentúra AP.
V provizórnom tábore Úlád Ziján na futbalovom ihrisku neďaleko rušnej autobusovej stanice v Casablance narastá počet migrantov. Nocujú v stanoch alebo chatrčiach postavených z plastov a dreva.
Ich hlavnými problémami sú: nedostatok jedla a tepla, žiadne hygienické opatrenia, rozmnožené vši a infekcie dýchacích ciest.

Abubakar Dialo, 26-ročný migrant zo subsaharskej Afriky, vychádza zo stanu v provizórnom tábore Úlád Ziján

Maroko je stelesnením mnohých dilem, pred ktorými budú stáť krajiny, keď sa stretnú na konferencii v Marrákeši. Maroko je totiž hlavnou “zásobárňou” migrantov prichádzajúcich do Európy, ale je tiež tranzitnou krajinou a magnetom pre ostatných Afričanov utekajúcich pred chudobou a prenasledovaním vo vlasti.
V Marrákeši má byť formálne schválený 34-stranový Globálny rámec OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. Avšak Spojené štáty a viaceré európske krajiny, vrátane Slovenska, už oznámili, že ho nepodpíšu.

Migrant zo subsaharskej Afriky pózuje so svojím príveskom v provizórnom tábore Úlád Ziján

V tábore Úlád Ziján žijú africkí migranti, snažiaci sa dostať do Európy po trase, ktorá vedie cez západnú oblasť Stredozemného mora do Španielska. Pašovanie migrantov prevádzačmi cez východnú oblasť Stredozemného mora totiž spomalili zásahy Talianska a Malty. Mnohí migranti sa už pokúsili aj o cestu na sever k marockej hranici so Španielskom, ale veľmi často ich marocká polícia zatlačí naspäť, niekedy aj násilne.
Medzičasom sa migranti aspoň snažia nájsť si prácu v Casablance, v nádeji, že zarobia dosť peňazí na zaplatenie prevádzačov a znova podniknú pokus.
Niektorí noví migranti v tábore v Casablance už majú za sebou násilné zrážky s marockou pohraničnou strážou, keď sa pokúsili preliezť plot oddeľujúci Maroko od španielskej enklávy Ceuta v severnej Afrike.
“Som tu len preto, aby som sa uzdravil. Potom tam pôjdem znova,” povedal 19-ročný mladík z Guiney Ibrahim Bah, ktorý prišiel do tábora s otvorenými ranami na zápästiach, rukách a chrbte.
“Príslušníci marockých bezpečnostných síl nás chytili a zbili. Môjmu priateľovi zlomili ruky, spútali nás a natlačili do autobusov. Tentoraz nás doviezli do Casablancy, ale obvykle nás odvezú oveľa ďalej na juh,” dodal mladík.
Predstavitelia vlády nereagovali na žiadosti agentúry AP o vyjadrenie k neľudskému zaobchádzaniu s migrantmi, ale marocká vláda označuje migračnú politiku krajiny za “príkladnú”. Väčšinou tým poukazuje na reformy spustené v roku 2014, prevažne financované Európskou úniou, ktoré majú povzbudiť migrantov, aby zostali v Maroku.
Od roku 2014 dostalo povolenie na pobyt v Maroku takmer 23.100 migrantov a úrady v súčasnosti spracovávajú približne 25.000 ďalších žiadostí.

Wazzizi, migrant zo subsaharskej Afriky, sedí vo svojom stane v provizórnom tábore Úlád Ziján

Zároveň však marocké úrady od júla do septembra 2018 zatkli vyše 6500 migrantov zo subsaharskej Afriky a odviezli ich autobusmi na juh Maroka alebo bližšie k Alžírsku, informovala protirasistická skupina Gadem.
Ďalší migranti v tábore Úlád Ziján práve prišli – kráčali 100 hodín z mesta Tiznít ďaleko na juhu Maroka, kam ich predtým deportovali.
“Táto riskantná púť sa nikdy nekončí. Je to neustály strach. Človek kráča po ulici, zatknú ho. Ide do mešity, zatknú ho. Cítime sa ako zločinci,” povedal 22-ročný muž zo Senegalu.
Španielska aktivistka Helena Malenová pracujúca v Maroku uviedla, že marocká politika regulovania migrácie, podporovaná Európskou úniou, bude fungovať iba vtedy, ak prinesie skutočnú zmenu, teda poskytne migrantom prácu a dostupnú zdravotnú starostlivosť.
“Iniciatíva je sama osebe dobrá, ale málo mení tvrdú realitu migrantov, väčšinou preto, že sa v skutočnosti nezameriava na poskytovanie pomoci migrantom, ale skôr na zavďačenie sa Európskej únii a na udržanie migrantov ďalej od Európy,” vyhlásila Malenová.

Migrant zo subsaharskej Afriky sa umýva v provizórnom tábore Úlád Ziján

Zvyšujúce sa počty migrantov na trase Maroko-Španielsko vedúcej do Európy premenilo Maroko na hlavný vstupný bod pre subsaharských afrických migrantov, a to vytvára tlak na hraniciach severoafrického kráľovstva.
EÚ sa toto leto dohodla, že poskytne Maroku približne 242 miliónov eur, aby zastavilo prúd ilegálnych migrantov. To “dotlačilo Maroko k tomu, že pri zastavovaní migrantov využíva násilnejší postup”, vysvetlila Malenová.
Tento rok zabránilo Maroko 68.000 ilegálnych pokusov migrantov o vstup do Európy, uviedol hovorca vlády.
 
Príspevok Hlad, vši a špina – v tábore v Casablance trápi migrantov veľa problémov zobrazený najskôr Hlavné správy.