Havlíček varuje: Zvýšenie minimálnej mzdy je klamstvo pre najhoršie platených, tí o zamestnanie prídu ako prví

Praha 23. august 2017 (HSP/echo24/Foto:Pexels)
 
Zvýšenie minimálnej mzdy je pracovno-spoločenské klamstvo, sociálne inžinierstvo a medvedia služba, ktorá sa zameriava na menej ako 3 percentá zamestnancov, ktorí dostávajú minimálnu mzdu, tvrdí Čech Karel Havlíček, predseda predstavenstva Asociácie malých a stredných podnikateľov a živnostníkov v Českej republike v rozhovore pre denník Echo24. Podľa neho budú zamestnanci, ktorí vďaka novému vládnemu rozhodnutiu dostanú “niekoľko stoviek korún navyše”, prídu o miesto v prípade krízy ako prví
Ilustračné foto

„Zvýšenie minimálnej mzdy je neprimerané a nevedie k ničomu dobrému. Je to druh odborársko-spoločenského klamstva, ktoré krátko uspokojí, ale dlhodobo nič nerieši,“ vysvetľuje Havlíček a dodáva, že zvýšenie minimálnej mzdy je medvedia služba. „Poukazuje na základné profesie, ktoré tým, samozrejme, z dlhodobého hľadiska nebudú uspokojené. Dotýka sa najzraniteľnejších skupín pracovníkov, ktorí ako prví prídu o zamestnanie v čase akéhokoľvek poklesu alebo krízy. Bohužiaľ, nebude existovať žiadna iná cesta, pretože toto minimum bude pevne definované a nebude môcť podliezť určitú úroveň.“ Podľa Havlíčka 2-3% pracovníkov, ktorí dostávajú minimálnu mzdu, dnes možno tlieskajú, ale v konečnom dôsledku na to doplatia nielen oni, ale aj väčšina ostatných pracovníkov, ktorí budú mať problémy s prebiehajúcim rastom miezd.
Vyššia minimálna mzda automaticky zvýši tzv. zaručenú mzdu. „Takže spoločnosti, ktoré majú viac pracovníkov s minimálnou mzdou a hlavne so zaručenou mzdou, budú do určitej miery v kliešťach, pretože im štát týmto sociálnym inžinierstvom diktuje, ako majú platiť. Spoločnosti však nemôžu zamestnancom prideliť oveľa viac peňazí, takže nebudú môcť pridať tam, kde by za normálnych okolností mzdy zvyšovali. Takže mnoho vedúcich pracovníkov, ktorí správne očakávajú spravodlivé zvýšenie miezd, nebude uspokojených. Toto je neprijateľné sociálne inžinierstvo. Dnes to môžeme urobiť, pretože hospodárstvo rastie. Ale v čase, keď dôjde ku kríze alebo k väčšiemu zlyhaniu trhu, tak to padne na spoločnosť a táto skupina zamestnancov bude musieť odísť, pretože náklady na ich prácu budú vyššie ako ich skutočná výkonnosť,“ vysvetľuje Havlíček.
Na otázku, či má minimálna mzda nejaký význam, Havlíček odpovedal: „Ekonomické diskusie prebiehajú už celé desaťročia. Myslím, že keď už je stanovená, nemá cenu ju opúšťať. Má to nejaký význam, ale musíme s ňou zaobchádzať veľmi citlivo a nesmie sa stať populistickým nástrojom – a to je pre nás typické. Ak by minimálna mzda mala preddefinovaný vzorec, od ktorého by sa odrážala, neexistovali by žiadne hysterické a emocionálne diskusie, v rámci ktorých by všetci obhajovali svoje záujmy namiesto toho, aby sa pozreli na všetky dôsledky. Musíte len stanoviť jasné pravidlá, ako sa bude meniť.“
Zaujímavá je aj myšlienka, že by minimálna mzda mala vychádzať z ekonomických a demografických údajov jednotlivých krajov. Z toho teda vyplýva, že minimálna mzda by mala byť rôzna v rôznych častiach krajiny. „Celá diskusia o minimálnej mzde má zaujímavý podtext – obraňujeme jej výšku, ale nehovoríme o jej vplyve v jednotlivých regiónoch, mestách a obciach. Samozrejme, je to úplne iné v Prahe, v Ústeckom a v moravsko-slezskom regióne (podobná situácia je pri porovnaní Bratislavy a miest na východe Slovenska – pozn. red.). Tam je percento ľudí, ktorí ju užívajú, neúmerne vyššie a ich množstvo mení trh práce úplne inak.“
„Určité ekonomiky, ako napríklad Spojené štáty, hoci ich nedávam príkladom, pretože majú inak štruktúrovanú ekonomiku, majú odlišnú minimálnu mzdu,“ pokračuje Havlíček a dodáva, že je to podľa neho spravodlivé a veľmi fér. „Jednoducho, každý vie, že minimálna mzda v New Yorku musí byť iná ako v Ohiu. Keby bol tento kľúč v budúcnosti nájdený, mohol by zohrávať oveľa väčšiu úlohu. V našej krajine je vidiek z hospodárskeho a sociálneho hľadiska veľmi dôležitý. Vezmime si, že v obciach do troch tisíc obyvateľov žije tretina obyvateľstva a 27 % obyvateľstva žije v obciach s počtom obyvateľov do 2000. A ak budem pokračovať, u nás je približne 5500 obcí a z toho asi 2500 sú obce s takzvanými nízkym rozvinutím. A momentálne je pre zamestnávateľov v nich každá stovka veľmi dôležitá. To znamená, že ak existujú ľudia pracujúci na poľnohospodárkach družstvách alebo v niektorých odvetviach s nízkym príjmom a najmä v skupinách s tzv. zaručenou mzdou, môže to spôsobiť skutočne veľké problémy. Spravodlivý a férový spôsob, ako zvýšiť mzdy, je znížiť odvody zamestnancov, nie zvýšiť minimálnu mzdu,“ uzavrel tému Havlíček.

ZDROJ >>

Komentujte :)