Znie to neuveriteľne, ale sú to fakty z knihy Martina Homzu „Svätopluk v európskom písomníctve“. Kňaz – historik Marek Vadrna našiel v Rakúskej národnej knižnici tlač z roku 1655, barokové „Menológium svätých, blažených a preslávených mužov benediktínskeho radu“, v ktorom je náš kráľ Svätopluk označený za svätého! Autorom rozsiahleho zoznamu svätých benediktínskeho rádu je mních, prior v kláštore vo švajčiarskom Weingartene Gabriel Bucelin (zomrel v roku 1681), takže nie „neobjektívny“ našinec.
Čítajme spolu Bucelinov text: „Na sviatok sv. Petra a Pavla zamestnaný poľovačkou chcel (Svätopluk) od Metoda, aby oddialil bohoslužby až po jeho návrate a ten ich odkladal, ako dlho to len bolo možné. No ako sa priblížilo popoludnie, krátko potom začal ich slúžiť. Tým natoľko zapôsobil na (Svätopluka), že by bol po jeho príchode skoro už ku koncu bohoslužieb vykonal strašný zločin a vlastnou rukou zavraždil miništranta, keby mu v tom nezabránili dvorania. (Následne) spoločenstvo veriacich dalo Svätopluka do kliatby, a od toho dňa zažíval rôzne pohromy (…), čo znepokojilo kráľovho ducha (tak), že (…) odsúdil svoje zločiny, a predovšetkým to, čoho sa dopustil voči apoštolovi zo svojho kráľovstva a voči sebe (a) bez toho, aby niekto o tom vedel (…) zostúpil z koňa a odišiel do veľmi hustého lesa. Ale aby nikto neprišiel ani len na stopu jeho úteku, zabil koňa mečom a kráľovskými rukami, a potom meč ukryl v zemi. (Stal sa mníchom) a veľkou prísnosťou života sa očisťoval od zločinov predošlého života (a) všetci ho pokladali nielen za početného, ale veľmi rýchlo za svätého“… Bucelin tituluje Svätopluka ako „kráľa mnícha vyznávača“ („rex monachus confessor“) a udáva ako deň jeho sviatku 16. marec.
A existuje aj Hviezdoslavova báseň „Ľútosť Svätoplukova“, v ktorej náš velikán vkladá do Gorazdových úst nebojácne ostrú kritiku samého kráľa, čo bol podnet, po ktorom nasledovala Svätoplukova ľútosť. A to bola aj príčina jeho rozhodnutia zavrieť sa do kláštora na Zobore a kajať sa.
Takže odkaz sv. Gorazda, ktorého koncom júla slávili už po 28-krát v Kútoch, je prostý a jasný: nebáť sa a hovoriť pravdu, aj keď nepríjemnú! A to aj mocným tohto sveta. Len tak môže pravda mať navrch.

2. 8. 2017.

Marián Tkáč, predseda MS