POZNÁMKA Maroša SMOLCA, šéfredaktora SNN

Predvolebná kampaň sa pomaly končí. Nebola až taká ostrá, ako sa predpokladalo. Po tom, ako sa pred mesiacom objavili nahrávky podnikateľa Kočnera s bývalým generálnym prokurátorom Trnkom, mnohí očakávali, že tesne pred voľbami sa objaví rozhodujúca diskreditujúca nahrávka aj s  Ficom, predsedom Smeru-SD. Do uzávierky tohto čísla Slovenských národných novín sa tak nestalo. Do volieb ostáva ešte pár dní, čiže výbušné predvolebné prekvapenie nemožno úplne vylúčiť.

Zápas o politické víťazstvo v kľúčových voľbách bol podmienený predovšetkým megaprocesom s podozrivými páchateľmi vraždy Kuciaka a jeho priateľky. Opozičné politické subjekty a ich pritakávajúce médiá sa snažili vyvolať dojem, akoby za vraždou reportéra stál Smer a jeho koaliční partneri. Verejnosť sa s týmto výkladom úplne nestotožnila. Aj keď istý význam to malo. V posledných dňoch začala z ničoho nič výrazne stúpať podpora najmä Matovičovho OĽaNO. Práve líder tejto strany ustavične naznačoval, že za vraždou novinára môže stáť súčasná vládna moc. Neštítil sa v tejto súvislosti najhrubších vyjadrení na adresu koalície ‒ ako mafia a podobne. Nie je to síce pravda, ale účel svätí prostriedky. Podľa prieskumov sa zdá, že Matovičova neštandardná politická rétorika si získava fanúšikov. Jeho silnejúca podpora bola prekvapením pre opozičných politikov. Kiska, Truban či Hlina to znášali veľmi ťažko. Matovičov nárast znamenal ich pokles. Zrazu opozičnú muziku udával predseda OĽaNO, z ktorého sa  stal reálny kandidát na premiéra, ak by súčasná opozícia vo voľbách porazila vládne strany. Ďalšou emotívnou akciou predvolebného boja opozície je „náhodné“ zaradenie filmu nakrúteného podľa knihy opozičného novinára s neslovenským menom s titulom Sviňa do programu slovenských kín. Obsah tohto filmového pamfletu netreba ani komentovať. Nezaslúži si to. Je to brak. Ale aj nepodarený film je istým umeleckým výstupom. Je smutné, že i zlá kultúra sa využíva v predvolebnom období na podporu istého politického tábora na Slovensku. Takúto skúsenosť sme tu už mali. Bol to film Únos o údajných aktéroch zavlečenia Kováča ml. do cudziny. Spustil politický proces, ktorý sa skončil v parlamente zrušením amnestií. Nič podobné sa v demokratických krajinách od čias Rímskej ríše nestalo, ale emócia rozhodovala. Vtedy mala politickú réžiu v rukách koalícia. Dnes sa takýto spôsob zápasu obracia proti nej. Niečo podobné, ako keď Ficova vláda priklepla nedávno milióny eur tretiemu sektoru. A teraz sa pred voľbami čuduje, že podporené neziskové organizácie broja proti vláde, štátu a slovenskému národu.

Je zjavné, že v kampani získavali mediálny priestor predovšetkým pripravované akcie opozície. Videá Kočnera, komunikácia v jeho mobilných telefónoch, smrť novinára, film Sviňa mali jednoznačný predvolebný rozmer. Na druhej strane médiá hlavného prúdu pritom jemne odignorovali veľmi zaujímavé video podnikateľov z popradského prostredia, ktorí diskutovali o kauze predsedu Za ľudí Kisku a jeho nákupoch pozemkov spred dvadsiatich rokov, ktoré v sebe niesli znaky podvodného konania. Čudný podnikateľ a údajný člen popradského podsvetia sa o Andrejovi vyjadrovali ako o známom a obchodnom partnerovi. A médiá nič. Cudne mlčali. Neviem si ani predstaviť, aká mediálna šikana by nastala, keby sa takto mafiáni rozprávali o Ficovi alebo Dankovi. Bol by to ich klin do politickej rakvy. Ak sa však v komunikácii objavujú mená opozičných politikov, potichu odignorujú. Aj taká je sloboda slova na Slovensku. Ešteže fungujú sociálne siete…

Je to možno silné hodnotenie, predvolebná kampaň však pripomínala najhrubšie spôsoby manipulácie nacistických a komunistických pohlavárov v časoch ich politickej slávy.

Kresba: Ľubomír KOTRHA

Zdroj