Gajdoš: Slováci dokázali, že si zaslúžia vlastný štát

Bratislava 24. novembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Pri delení ČSFR zohrávala dôležitú úlohu aj armáda. Jednotné velenie, množstvo vojenského materiálu a veľa ďalších dovtedy nepoznaných problémov, ktoré pri delení federatívneho štátu bolo nutné riešiť, aby jedinečný a neopakovateľný proces prebehol pokojne. Ako to vtedy vnímali príslušníci armády, priblížil v rozhovore pre TASR súčasný minister obrany SR Peter Gajdoš.
Na snímke minister obrany SR Peter Gajdoš

Ako ste rozdelenie spoločného štátu vnímali v tom čase a ako ho hodnotíte teraz, s odstupom?
V tom čase som bol veliteľom 10. tankového pluku. Akceptovali sme úlohy ako vojaci a plnili sme rozkazy. Bol som presvedčený, že dôsledné splnenie úloh aj nami vojakmi môže napomôcť bezproblémové rozdelenie dvoch bratských národov. Nerád by som tie udalosti komentoval z politického hľadiska, v tej dobe som bol vojak a tým som žil.
Bolo by podľa vás lepšie, keby Československo ďalej fungovalo spoločne, alebo rozdelenie obidvom krajinám prospelo?
Myslím, že nie každý v tej dobe veril práve nám Slovákom, že to zvládneme. Ťahali sme za kratší koniec a jednoznačne sme boli v pozícii slabšieho hráča. Veď v podstate roky takmer vo všetkom dominovala Praha a zrazu sme boli odkázaní sami na seba a predovšetkým sme sami o sebe rozhodovali. Nasledovala zahranično-politická izolácia našej krajiny a už sme sa nemali na koho vyhovoriť, pretože to my sme rozhodli o našom smerovaní v demokratických voľbách. Na druhej strane, veľa sme tiež stratili tým, ako sa rozdelil spoločný majetok, prizerali sme sa likvidácii našej zbrojárskej výroby, v ktorej sme boli dovtedy špičkou. Nebola to jednoduchá cesta, všetko malo svoje výhody aj nevýhody, ale podstata je, že Slováci opäť raz dokázali, že si zaslúžia mať vlastný štát.
V akom stave bola v tom čase slovenská armáda a čo jej rozdelenie prinieslo, v pozitívnom aj negatívnom zmysle?
Podľa mňa bolo až nad očakávanie pokojné a bez výraznejších komplikácií. Pred rozdelením pôsobilo množstvo vojakov z povolania na území druhej časti štátu, než akú mali národnosť a fungovali v zmiešaných manželstvách. Bez ohľadu na národnosť si však vojaci z povolania mohli zvoliť, v ktorej z armád budú slúžiť a potom získať príslušné štátne občianstvo. Aj to bol dôkaz toho, že bol záujem o pokojné rozdelenie armády.
Samotné rozdelenie majetku armády riadil Generálny štáb s vojenskými veliteľstvami a s veliteľstvom letectva a protivzdušnej obrany. Boli to tisícky kusov techniky, materiálu, vagónov, ktoré sme naložili…. Samozrejme, v tom samotnom delení majetku Československej armády bol nepomer v neprospech Slovákov, ale asi už nemá význam nejako špeciálne sa k tomu vracať. Pozitívum ale je, že sme aj tu dokázali nastaviť procesy tak, že dokážeme garantovať bezpečnosť občanom našej krajiny a sme rešpektovaným spojencom. Na druhej strane, čo sa týka spolupráce, Armáda Českej republiky nám je naďalej najbližšia. Spomeniem napríklad cezhraničné lety, spoluprácu v oblasti výcviku, vzdelávania, v rámci operácií a misií, ale aj v recipročnej podpore v rámci medzinárodných cvičení a ďalších oblastiach.

ZDROJ >>

Komentujte :)