Bratislava 31. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP- František Iván)

Pri kreovaní nového zloženia Európskej komisie (EK) bude nevyhnutné okrem tradičných regionálnych či rodových kritérií vziať do úvahy aj nové, zrejme omnoho fragmentovanejšie zloženie poslaneckej väčšiny v Európskom parlamente (EP). Podľa šéfredaktorky Euractiv.sk Zuzany Gabrižovej má skupina V4 relatívne obmedzenú množinu mien, ktoré môže do toho procesu ponúknuť, a jedno z perspektívnych je meno aktuálneho podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča

Na snímke šéfredaktorka portálu o EÚ EurActiv.sk Zuzana Gabrižová

„Tam sa naozaj vyberá z väčšej skupiny ľudí, ak to máte nejako vyskladať. Viem si predstaviť, že tam bola úvaha o tom, že pri určitej konštelácii by mohla prichádzať do úvahy pozícia, ktorú dnes zastáva Federica Mogheriniová, a to vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné otázky a bezpečnostnú politiku. Ako jedna z možností,“ povedala v diskusii na Tablet.TV Gabrižová.
„Je to, samozrejme, veľká ambícia a šance sú obmedzené, lebo záujem je veľký,“ dodala na margo nového obsadenia postu šéfa európskej diplomacie.

„Prvý Šefčovičov mandát ako podpredsedu Európskej komisie (od roku 2010) zahŕňal okrem administratívy medziinštitucionálne vzťahy. Čo je naozaj taká šedá eminencia Európskej komisie, ktorá sa snaží o to, aby získala Európsky parlament pre svoje návrhy. Tento mandát mu dal určitý vhľad do zákulisných spôsobov európskej politiky,“ poznamenala Gabrižová na margo Šefčovičových šancí.

Aktuálne je Maroš Šefčovič podpredsedom EK pre energetickú úniu, čo je mimoriadne vplyvný post. „Bol dvakrát podpredsedom Európskej komisie a logická otázka je, čo v nasledujúcom mandáte, keďže to vyzerá tak, že minimálne od Slovenska nomináciu opäť dostane. Mnohé otázky, okrem iného aj to, ako sa postaviť k obsadzovaniu nových postov, rieši aj V4. Meno Maroša Šefčoviča určite padlo, keď si V4 sadla a zamyslela sa, koho vôbec má možnosť ponúknuť na zváženie do týchto vrcholových postov,“ reaguje Gabrižová.

Ešte ťažšie, ako dohodnúť sa na šéfovi eurodiplomacie, bude hľadanie dohody o obsadení najdôležitejšieho postu, pozície predsedu Európskej komisie .

„V utorok 28. mája bol samit, ktorý ešte nemal riešiť mená, ale minimálne sa tam mali členské štáty dohodnúť na tom, že to bude obsadzované ako súbor. Bude sa to riešiť ako Rubikova kocka, aby sme zohľadnili aj geografické rozloženie postov, niečo dať aj východnej a strednej Európe, niečo dať ľudovcom, niečo socialistom, zachovať rodovú vyváženosť… Sú ambície, že by na vrcholových postoch mali byť dve ženy, doteraz sme mali jednu,“ uviedla Gabrižová.

„Vieme, že mien na zváženie je celkom dosť. Okrem Manfreda Webera z Európskej ľudovej strany, ktorý v tejto chvíli nemá za sebou v europarlamente väčšinu, sú aj ďalšie. Nemá ani podporu medzi členskými štátmi, napríklad Francúzsko má veľký problém s tým, aby to bol Manfred Weber. Sú tam nejaké liberálne mená, napríklad Margrethe Vestagerová, ktorá by spĺňala požiadavku kompetentnosti,“ poznamenala na margo dánskej političky Gabrižová.

Vestagerová však nepatrí ani do jednej z dvoch najväčších frakcií v EP, Európskej ľudovej strany (EĽS) ani Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Keďže však tieto dve frakcie po posledných eurovoľbách už nemajú spolu v europarlamente väčšinu, môžu sa dostať do rokovaní aj mená z iných frakcií.

„Mohlo by to fungovať, ak by to bolo súčasťou väčšej dohody, ktorá každému dá niečo,“ odpovedala Gabrižová na otázku, či by predseda Európskej komisie z liberálnej frakcie mohol byť v tejto situácii vhodným kompromisom. „V istom zmysle by to odrážalo aj volebnú dynamiku, kde dominancia dvoch hlavných strán ide dole. Umožnilo by to rozložiť vrcholové posty viac, ako je to teraz, keď máme predsedu EP, ktorý je ľudovec, a predsedu EK tiež ľudovca,“ dodala.

Voľbu nových funkcionárov Európskeho parlamentu a následné kreovanie Európskej komisie komplikuje aj fakt, že v europarlamente aktuálne sedia aj poslanci za Veľkú Britániu, ktorá by však v najbližších mesiacoch mala z EÚ vystúpiť. „Matematika v Európskom parlamente sa (po brexite, pozn. TASR) zmení, klesne celkový počet poslancov zo 751 na 705. Zmení sa inštitúcia. Otvára to aj otázky, do akej miery sa majú britskí poslanci zúčastňovať na niektorých kľúčových hlasovaniach, napríklad hlasovaniach za predsedu Európskej komisie a obsadzovaní vedúcich postov v parlamente. A či môžu na tieto počty kandidovať,“ upozornila Gabrižová.

Hoci eurovoľby vo Veľkej Británii vyhrala radikálna Brexit Party, súčet volebných ziskov všetkých strán podľa nej ukazuje, že britská spoločnosť je vo veci otázky vystúpenia z EÚ stále rozdelená približne na polovicu.

Úspech radikálnej probrexitovej strany Nigela Faragea však vytvára veľký tlak na vládnucu Konzervatívnu stranu, ktorá sa s novým predsedom môže rozhodnúť pre tvrdšiu politickú líniu. „Ak by sa Konzervatívna strana rozhodla ísť týmto smerom, teda rozlomiť to brexitom bez dohody, nebola by to cesta, ktorú si obe strany predstavovali na začiatku, ale možno si to Konzervatívna strana vyhodnotí ako možnosť nejakým spôsobom z tejto situácie vykľučkovať ako-tak čisto,“ uvažuje Gabrižová.

„A potom sa snažiť odkloniť britskú politiku a spoločnosť iným smerom. Problém brexitu paralyzuje celú britskú spoločnosť a krajinu ako takú, nehovoriac už o Írsku, o vzťahoch Severné Írsko – Írsko, o Škótsku. V súčasnej dobe je brexit bez dohody jedna z veľmi realistických možností. Ale aj to opäť otvára otázku možného ďalšieho škótskeho referenda, otázku Severného Írska, pre Britániu to otvára nové fronty,“ dodala.

Migračná kríza, brexit a komplikovaná situácia Únie ako takej mali za následok aj jeden pozitívny sekundárny efekt. Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu dosiahla najvyššie čísla v tomto storočí, priemerne takmer 51 percent. „Toto prelomenie trendu je zaujímavejšie o to viac, že účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu klesá už od uzákonenia priamych volieb v roku 1979. Je to dlhodobý trend a netýka sa len volieb do Európskeho parlamentu, kopíruje dlhodobo klesajúcu účasť vo voľbách, aj voľbách do národných parlamentov,“ povedala Gabrižová.

„Týmto zvratom sa nám podarilo dostať na úroveň voličskej účasti, aká bola vo voľbách do Európskeho parlamentu približne pred 20 rokmi. Výrazný nárast vypovedá veľa o tom, ako po piatich rokoch, ktoré sú za nami, nahliadame na EÚ,“ uvažuje šéfredaktorka Euractiv.sk.
„Iné čísla zasa hovoria o tom, že podpora Európskej únii je dlhodobo na najvyššej úrovni. Myslím si, že to má veľa čo do činenia s brexitom a chaosom s ním spojeným. Takisto to má veľa spoločné s mobilizáciou, ktorú do Európskej únie priniesla migračná kríza. A to na oboch stranách spektra. Teda aj v tábore, pre ktorý je to až demagogická téma, aj v tábore, ktorý sa snaží túto diskusiu držať v prijateľných rámcoch a hovoriť, že to nie je dôvod odmietať Európsku úniu. Takže tu máme celoeurópsku mobilizáciu, účasť sa zvýšila v 20 z 28 krajín,“ zhrnula.

Témou, ktorá zdvihla účasť na voľbách, boli názory radikálnej pravice na riešenie celoeurópskych otázok. „Mobilizácia nastala na oboch stranách spektra. Nevideli sme až taký veľký nárast extrémnych síl, ako sme sa obávali, ale jednoznačne tu bol. A myslím si, že podobne to zafungovalo aj na Slovensku. Tak ako prebehla mobilizácia na strane ĽSNS, tak aj na strane Progresívne Slovensko (PS) – Spolu, a tieto dva tábory si akoby v niečom navzájom pomohli,“ povedala Gabrižová.

Na Slovensku podľa nej do veľkej miery uspeli strany, ktoré mali čitateľnejšie postoje k Európskej únii. „Voľby sa nehrali na domácich témach, strany sa naozaj snažili niečo povedať k európskym témam,“ uviedla.

Podobne Európsky parlament zaznamenal mierny nárast podpory radikálne pravicových síl, ale ešte evidentnejší nárast sily proeurópsky orientovaných liberálov a Zelených.

„Nový europarlament je fragmentovanejší. Zásadný pohyb je, že ľudovci a socialisti stratili, čo je niečo, čo projekcie ukazovali dlhodobo. Mohli čiastočne stratiť voči extrému, ale dobrá správa týchto volieb je, že ak stratili, stratili v prospech liberálnej strany a v prospech Zelených,“ hodnotí Gabrižová.

„Teda voliči, ktorých ľudovci alebo socialisti sklamali alebo sú z nich už voličsky unavení, sa preklonili týmto smerom. Tento pohyb vidíme napríklad v Nemecku, kde sociálna demokracia zásadne stratila a aj na tejto vlne vyrástli Zelení. Liberáli sú trochu iný prípad, za ich nárastom stojí najmä strana Emmanuela Macrona. Tým, že je to veľká krajina, dodáva do tejto frakcie aj veľké množstvo poslancov. Frakcia prejde aj určitým rebrandingom,“ dodáva.

Na druhej strane, úspech pravicových radikálov Mattea Salviniho v Taliansku alebo Marine Le Penovej vo Francúzsku je evidentný, aj keď francúzske Národné združenie vyhralo voľby pred Republikou v pohybe Emmanuela Macrona len o niekoľko desatín percenta.

„Marine Le Penová bude spolu s Matteom Salvinim dominantnou silou v novej frakcii,“ poznamenala Gabrižová.

Aktuálne sa podľa nej novozvolení poslanci rozdelia do frakcií, už dnes je však jasné, že tradičné dominanty EP, ľudovci a socialisti stratili desiatky poslancov, najmä na úkor Zelených a liberálov. Pred Európskou ľudovou stranou tak vyrástol problém, čo s Fideszom maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorému už dlho hrozí vylúčenie z frakcie pre domácu politiku. Po posledných voľbách však EĽS potrebuje každého poslanca a strata Fideszu by politicky zabolela.

„Európska ľudová strana stojí pred veľkou dilemou, čo urobiť s Fideszom. Ak by sa mal tlak na Fidesz stupňovať a Fidesz sa rozhodne, že je preň strategickejšie ísť niekam, kde bude mať reálny politický výtlak a vplyv, teda do inej frakcie, napríklad Európy národov a slobody, je to z pohľadu Fideszu logické rozhodnutie a zo strany EPP mocenská strata,“ konštatuje Gabrižová.

„Aktuálne signály sú, že Fidesz už jasne povedal, že nepodporí Manfreda Webera na pozíciu šéfa Európskej komisie. Takže dnes je už málo toho, čo spája Európsku ľudovú stranu s Fideszom. Zachytila som len, že Silvio Berlusconi, ktorý sa prebojoval do Európskeho parlamentu v rámci jedného zo svojich politických comebackov, sa štylizuje do pozície toho, kto udrží Fidesz v EĽS. Ale neviem, či toto je to, čo si EĽS želá,“ poznamenala.

Čo sa týka nových slovenských europoslancov, PS a Spolu sa zrejme v EP rozdelia, časť pôjde do EĽS a časť do Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Zrejme sa rozdelia aj poslanci za SaS, kde Lucia Ďuriš Nicholsonová zrejme mieri do ALDE a Eugen Jurzyca do frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.

„Bude zaujímavé sledovať poslancov za SaS, najmä preto, že osud Európskych konzervatívcov a reformistov je po odchode Veľkej Británie otázny. A pani Ďuriš Nicholsonová sa vyjadrila, že by sa necítila komfortne v spoločnosti poľského Práva a spravodlivosti,“ povedala Gabrižová.

Poslanci za Smer-SD smerujú ako tradične všetci do Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov a KDH tradične do EĽS. „Presuny poslancov medzi frakciami sú legitímne. A aj frakcie sa s každými voľbami obmieňajú,“ uzavrela Gabrižová.

Vážení čitatelia, Hlavné Správy sú v zúrivej ekonomickej vojne s liberálnym establišmentom. Podporte nás a pomôžte nám vybojovať zápas o konzervatívne hodnoty. Vážime si každé euro.
č. účtu: SK65 0900 0000 0051 5666 1326

Chcem podporiť nezávislé spravodajstvo

Zdroj