Moskva 4. decembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:wikimedia)
 
V posledných rokoch je prakticky každé stretnutie medzinárodných organizácií a združení zakončené úvahami o ich neefektívnosti a nevyhnutnom skorom konci. Takéto úvahy prišli na rad aj po ostrých výmenách názorov počas argentínskeho samitu G20, ktorý skončil v sobotu

Ilustračné foto

Zatiaľ čo predtým sa záverečné vyhlásenia podobných stretnutí prijímali skoro automaticky, bez poškvrny, pretože názory najvyšších predstaviteľov jednotlivých štátov na najaktuálnejšie problémy ľudstva boli jednotné, teraz je každé komuniké vytvárané ťažko a občas nie je vytvorené vôbec (ako to bolo s posledným samitom APEC). Často to samozrejme súvisí s blokujúcim stanoviskom Donalda Trumpa, ale spomeňme si na bolestivé rozbroje o finálne znenie komuniké júnového samitu predstaviteľov , venovaného migrácii. Žiadny Trump tam vtedy v Bruseli samozrejme nebol, ale európski prezidenti svoje spoločné vyhlásenie podpisovali na poslednú chvíľu, div nie “na kolene.
Dohady o finálnom znení komuniké tohtoročného samitu G20 boli rovnako bolestné. Hoci v posledných minútach pred stretnutím najvyšších štátnych predstaviteľov sa dosiahol určitý konsenzus ohľadom záverečného textu, účastníci rokovania si neboli istí, že kompromis je dosiahnutý definitívne.
Nakoniec bolo prijaté pravdepodobne najkratšie komuniké v dejinách G20. Napríklad v roku 2016 posledný samit Obamovho obdobia vytvoril dokument obsahujúci viac ako 7 tisíc slov, vlani, za Trumpa, komuniké dvadsiatky tvorilo 5,4 tisíc slov a tohtoročné vyhlásenie predstaviteľov G20 obsahovalo len niečo málo cez 3 tisíc slov.
Veľmi ukážkovo boli transformované body týkajúce sa problému zmeny klímy (jedno z hlavných tém zjednocujúcich G20). Predtým tomu boli venované jednotlivé dokumenty a body komuniké s podrobným zoznamom možných opatrení a akcií.
Teraz sa svetoví vodcovia museli obmedziť na krátke konštatovanie: pokračujeme v hľadaní riešení klimatických zmien a súčasne presadzujeme trvalý rozvoj a ekonomický rast. Dodatočne bolo treba zaradiť bod o osobitnom stanovisku USA ohľadom Parížskej dohody o boji proti klimatickým zmenám. Hoci to vyzerá divne, nazvali to spoločným stanoviskom.

Najdôležitejším znakom zmien tendencií vo vnútri dvadsiatky je definitívne zmiznutie z finálnych dokumentov slova protekcionizmus. Toto združenie bolo pôvodne vytvorené s cieľom boja proti protekcionizmu a pred objavením sa Trumpa sa v každom vyhlásení G20 určite nachádzali výzvy k rozhodujúcemu boju proti tomuto javu vo svetovom obchode. Teraz sa však USA vyzliekli z kože, aby bol odstránený tento termín, rovnako ako každé iné odsúdenie politiky sankcií, na čom trvalo nielen Rusko. Kompromisom (či je to možné nazvať kompromisom) bola jednorazová zmienka o Svetovej obchodnej organizácii. Kým pred Trumpom bola WTO spomínaná v záverečných dokumentoch desaťkrát, s neustálym zdôrazňovaním dôležitej úlohy tejto štruktúry vo svetovej ekonomike, tak teraz predstavitelia dvadsiatky iba stručne zapísali: Podporujeme nutnú reformu WTO na zlepšenie jej fungovania. A to je vlastne všetko.
Svetové trhy samozrejme sledovali výsledky rokovaní medzi prezidentmi USA a Číny omnoho pozornejšie než dohadovanie okolo formulácií spoločného komuniké samitu. Vzhľadom na to, že zavedenie zlodejských taríf na čínsky tovar, ktoré sa Trump chystá zaviesť od 1. januára, by viedlo k prudkému poklesu svetového obchodu (figurovali výpočty, podľa ktorých by to spôsobilo zníženie celosvetového HDP o jedno až dve percentá), stávky boli veľmi vysoké.
Zvlášť sa to odrážalo na správaní čínskej delegácie, ktorej členovia vyzerali do chvíle slávnostného obeda veľmi napäto, takmer vytočene. Pri rozhovore s nimi sa zdalo, že v prípade neúspešného rokovania Trumpa a Si Ťinpchinga svetová vojna začne okamžite.
Dokážete si predstaviť, ako sa uvoľnili, keď počuli o trojmesačnom prímerí medzi USA a Čínou. Jedným z bonusov pre účastníkov samitu bola možnosť neobmedzenej bezplatnej degustácie skvelých argentínskych vín. Zdalo sa mi, že po tejto správe pri automatoch s vínom boli iba čínski účastníci.
Nech sa na podobné stretnutia pozeráme akokoľvek, stali sa základňou pre mnohé dvojstranné dohody (napríklad Rusko uzavrelo takúto dohodu s Argentínou a Vladimir Putin uzavrel dôležitú dohodu s Recepom Tayyipom Erdoğanom ohľadom Idlibu). Nehľadiac na veľkú skepsu ohľadom budúcnosti G20, ťažko sa bude niekto chcieť vzdať možnosti využitia tejto základne, ktorá vyhovuje všetkým.
 

Príspevok G20: Prečo bolo prijaté najkratšie komuniké samitu v dejinách zobrazený najskôr Hlavné správy.