FREŠO: Vrakunská skládka dostane sarkofág. Ale to nestačí

Bratislavská župa spolu Univerzitou Komenského a SAV spúšťa projekt na vyčistenie prostredia kontaminovaného chemickým odpadom, povedali v TABLET.TV P.Frešo a P.Siman.

Bratislava 20. júna (Teraz.sk) – Územie v bratislavskej Vrakuni sa začalo kontaminovať chemikáliami už koncom devätnásteho storočia kvôli odpadu chemickej výroby z Dynamitky. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia tu však vznikla skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova, ktorú v dôsledku postavenia vodného diela Gabčíkovo v deväťdesiatch rokoch začala zalievať stúpajúca spodná voda. „Určitý čas trvalo, kým sa prišlo na to, že sa táto skládka začína vyluhovávať. Odvtedy, je to nejakých pätnásť rokov, sa to monitoruje. A až teraz, pri posledných výskumoch sa zistilo, že kontaminačný mrak sa prúdením spodnej vody šíri mimo skládky,“ povedal v diskusii na TABLET.TV podpredseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Siman.

Akadémia v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom (BSK) a Univerzitou Komenského (UK) totiž pripravuje projekt, ktorý má pomôcť pri odstraňovaní tohto problému.

„Bratislavská župa sa už v minulom volebnom období veľmi výrazne angažovala v prípade tzv. pezinskej skládky. A už vtedy niektorí poslanci a poslankyne z Vrakune a Ružinova hovorili, že podobný problém majú aj vo Vrakuni,“ povedal predseda BSK Pavol Frešo. „Z tých časov pochádzajú prvé uznesenia o tom, aby sme si spravili inventarizáciu toho, čo všetko o tom vieme a poskytli súčinnosť,“ dodal.

„Napokon sme našli spôsob, ako cez podporu inovácií nadviazať spoluprácu s Univerzitou Komenského a s akadémiou práve vo veci vrakunskej skládky. Príprava kontraktu trvala celé mesiace. Čo sa týka financií, sme pripravení to celé zaplatiť, jedná sa o 350.000 eur,“ povedal Frešo.

Riešenie má podľa neho tri rozmery, jednak potrebu urýchlene zasiahnuť a zastaviť šírenie kontaminovanej vody, jednak pripraviť projekt na postupnú dekontamináciu obsahu skládky, ako aj územia, ktoré zasiahol šíriaci sa chemický mrak. Práve na definitívnu dekontamináciu územia bude podľa neho potrebné realizovať výskumný projekt s SAV a UK.

Video

„Ministerstvo rieši akútny problém, teda zapuzdrenie skládky a následnú dekontamináciu vody, ktorá odtiaľ uniká. Je to ich riešenie, ktoré sú povinní urobiť zo zákona,“ poznamenal Frešo. Rezort sa rozhodol uzavrieť existujúcu skládku priamo na mieste do betónového sarkofágu. „Chápem nervozitu medzi ľuďmi. Osemdesiat až sto miliónov by stálo odvezenie toho materiálu, ale s tým, že aj tak by sa muselo niekde postaviť puzdro na jeho uloženie. Zhruba polovicu bude stáť to zvolené riešenie. Je dôležité, že sa k tomu MŽP odhodlalo. Počul som o lehotách rok až rok a pol,“ povedal predseda BSK.

„To, čo robíme my je, že skúmame možnosti, ako spolupracovať na dekontaminácii vody. Ale najmä, šíri sa mrak kontaminácie a hľadáme možnosti, ako dekontaminovať územie ako celok,“ dodal Frešo.

„Čo sa týka Univerzity Komenského a SAV, sanáciou enviromentálnych záťaží sa zaoberáme už desaťročia, vyvíjame technológie, ktoré sa dajú využiť na dekontamináciu. My predchádzame to, čo chce urobiť MŽP, robíme výskum,“ reaguje Siman. „Každá skládka je totiž špecifická. Sú známe chemikálie, ktoré tam sú, hebicidy, pesticidy, teda organické látky a sú tam aj ťažké kovy. Ale nevieme ako zinteragovali za to obdobie, čo sú tam uložené. Sústredíme sa teda na výskum metabolidov, látok, ktoré tam vznikli a vývoj technológií pre dekontamináciu vody,“ poznamenal.

„Podľa tých informácií, ktoré máme je to nebezpečné skôr z dlhodobého hľadiska. Ak si budete kontaminovanou vodou dopestovávať zeleninu a polievať x- rokov denne, ťažké kovy majú tendenciu akumulovať sa v pôde a v rastlinách,“ dodal podpredseda SAV.

Momentálne sa podľa neho predpokladá, že sa mrak kontaminovanej vody dostal približne päť kilometrov od skládky smerom po prúde. „Okrajovo to zasahuje do Poddunajských Biskupíc,“ povedal. Priľahlých obcí ako je Most pri Bratislave, Rovinka či Miloslavov by sa problém zatiaľ týkať nemal.

„Chvalabohu, že ministerstvo zohnalo europeniaze na to, aby sa to nechalo zapuzdriť. Má to zabrániť tomu, aby sa mrak ďalej posúval, aby odtiaľ ďalej vytekali toxické látky. Ale skôr, či neskôr bude treba dekontaminovať to, čo už tento mrak zasiahol,“ uviedol Frešo.

„Máme záujem na tom, aby sa tam robil výskum. Prvá časť je, aby zistili, čo všetko je na samotnej skládke a čo sa dostalo cez ten mrak ďalej. Budú odoberať vzorky cez existujúce otvory a požiadajú aj ľudí, aby poskytli vzorky vody zo svojich studní,“ hovorí. BSK sa preto obráti na starostov, aby vyzvali ľudí k spolupráci na odoberaní vzoriek. Niektorí totiž na studňu nemajú všetky potrebné povolenia. „Tu nejde o to, aby sme niekoho stresovali za to, ako má postavenú studňu, ale aby sme sa k nej dostali, aby bol prehľad o tom, kam to až zašlo,“ povedal Frešo na rovinu.

Podľa Simana je tento výskumný projekt pilotný, je akousi vstupnou bránou k väčšiemu projektu, ktorého cieľom by už bolo samotné dekontaminovanie enviromentálnej záťaže. „Lebo jedno je vytvorenie sarkofágu a druhé je vyvinutie technológií, ktoré tú vodu budú čistiť aj po vytvorení sarkofágu. A čo sa nepodarí priamo dekontaminovať, vyvíjame spolu s Univerzitou Komenského sorbenty, fltre, ktoré zachytia to, čo sa ťažko dekontaminuje,“ uzavrel Siman.

zdroj: teraz.sk

Komentujte :)