Paríž/Brusel 20. januára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Philippe Wojazer)

Situáciu v Sýrii a nastupujúceho prezidenta USA Donalda Trumpa v poslednej televíznej debate pred primárkami komentovali ľavicoví uchádzači o francúzsky prezidentský úrad. Sedem uchádzačov odpovedalo aj na otázky z ekonomickej, sociálnej a bezpečnostnej oblasti. Vysvedčenie im vystavia voliči v nedeľňajších straníckych primárkach

Na archívnej snímke sú uchádzači francúzskej Socialistickej strany o prezidentský úrad zľava Arnaud Montebourg, Jean-Luc Bennahmias, Francois de Rugy, Benoit Hamon, Vincent Peillon, Manuel Valls a Sylvia Pinelová počas prvej televíznej debaty La Plaine Saint-Denis pri ParížiNa archívnej snímke sú uchádzači francúzskej Socialistickej strany o prezidentský úrad zľava Arnaud Montebourg, Jean-Luc Bennahmias, Francois de Rugy, Benoit Hamon, Vincent Peillon, Manuel Valls a Sylvia Pinelová počas prvej televíznej debaty La Plaine Saint-Denis pri Paríži

Politické riešenie konfliktu v Sýrii možné len bez Asada

Jednotliví uchádzači odpovedali na otázku, či je na mieste komunikovať so sýrskym prezidentom Bašárom Asadom.

“Dlhodobé mierové riešenie v Sýrii za prítomnosti Bašára Asada nie je možné. Za svoje činy by sa mal zodpovedať pred medzinárodným súdom,” vyhlásil na adresu sýrskeho prezidenta exminister hospodárstva Arnaud Montebourg. Podobný názor vyjadril aj Benoit Hamon.

Vincent Peillon uviedol, že Asad spáchal vojnové zločiny, pretože je zodpovedný za zabitie 350.000 civilistov. Napriek tomu si myslí, že Francúzsko by s ním pri riešení konfliktu v Sýrii malo komunikovať.

“S režimom Bašára Asada už teraz komunikujeme,” uviedol expremiér Manuel Valls. Nepovažuje však za možné nájdenie udržateľného mierového riešenia v Sýrii, ak vo funkcii zostane Asad.

Jasne proti diskusii so sýrskym prezidentom sa vyjadril Francois de Rugy. “To, čo sa deje v Sýrii, je politickým laboratóriom Vladimira Putina, je to ruský expanzionizmus,” vyhlásil.

Vyhlásenia Donalda Trumpa sa uchádzačov dotkli, Valls zareagoval tvrdo

Bývalý predseda vlády Manuel Valls zopakoval, že slová Donalda Trumpa sú “vyhlásením politickej vojny”. Uznal, že USA sú dlhodobým spojencom Francúzska, ale na neprijateľné vyjadrenia je potrebné reagovať. “Ak je jeho projektom rozbíjať Európu, rozbíjať transatlantické partnerstvo, treba to brať vážne. Je to výzva Európe, aby bola silná a jednotná,” zhrnul Valls.

Práve Vallsove vyjadrenia o “politickej vojne” nenechal bez povšimnutia Vincent Peillon, ktorý svojho súpera slovne napadol aj v minulej televíznej debate. Odmietol týmto spôsobom interpretovať Trumpove slová a s ironickým úsmevom dodal: “Netreba neustále a proti každému viesť vojny.”

O postupnom rozpade Severoatlantickej aliancie po vyhláseniach Donalda Trumpa je presvedčený Francois de Rugy. Navrhol, aby NATO nahradila európska vojenská aliancia, ktorej základom by bolo spojenectvo medzi Francúzskom, Nemeckom a Poľskom.

Smiech neprekryl obavy z Emmanuela Macrona

“Neprináša nič nové. Všetky jeho nápady som počul už pred 20 rokmi,” okomentoval populárneho ľavicového prezidentského kandidáta Emmanuela Macrona bývalý minister školstva Benoit Hamon. Macron je niekdajším členom vládnej Socialistickej strany (PS) a exministrom hospodárstva. Na straníckych primárkach sa odmietol zúčastniť.

Vincent Peillon s úsmevom na perách vyhlásil: “Keď nemáme strach z Putina ani Trumpa, nemáme strach ani z Macrona.” Všetkých účastníkov televíznej debaty rozosmial Arnaud Montebourg, ktorý poukazoval na to, že Macron podľa neho ani nemá konkrétny politický program a nikto presne nevie, čo chce dosiahnuť.

Expremiér Manuel Valls obvinil médiá, že príliš nadŕžajú Macronovi, a vyzval voličov, aby sa rozhodli na základe vlastného úsudku. Siedmich ľavicových uchádzačov bojujúcich o hlasy v primárkach znepokojuje, že Macron je medzi ľuďmi obľúbený a prieskumy mu dávajú veľkú šancu dostať sa do druhého kola prezidentských volieb.

Novinky v politických programoch, ekonomické témy a bezpečnosť

Organizátori televíznej debaty dali jednotlivým uchádzačom jeden a pol minúty na to, aby predstavili jeden nový bod vo svojom politickom programe. Expremiér Manuel Valls navrhol povinnú šesťmesačnú civilnú službu pre mladých mužov aj ženy v radoch žandárov, inštitúciách alebo neziskových organizáciách.

“Povinná civilná služba je návratom k armáde, to je presne to, čo mladí chcú,” zaglosoval Peillon. Ten by skôr presadzoval budovanie domovov dôchodcov z verejných zdrojov, ktoré by boli cenovo dostupnejšie ako súkromné.

Francois de Rugy a Benoit Hamon by iniciovali predloženie zákona na legalizáciu eutanázie, teda dobrovoľného ukončenia života.

Väčšina uchádzačov obhajovala silnejší európsky ekonomický protekcionizmus, založený na úzko prepojených štátoch EÚ. Montebourg obhajoval ekonomický nacionalizmus, rozsiahlu podporu francúzskych malých a stredných podnikov i obnovu národného priemyslu. Na smerovanie k potravinovej sebestačnosti vyzval Francois de Rugy.

Francúzsko drží európsky rekord v preplnenosti väzníc. Podľa denníka Le Monde sú naplnené až na 117 percent. Väčšina diskutujúcich by to riešila kombináciou rozšírenia kapacít väzníc a častejším používaním alternatívnych trestov, ako je domáce väzenie alebo nosenie špeciálneho náramku obmedzujúceho slobodný pohyb.

Siedmich uchádzačov čakajú v nedeľu stranícke primárky. Ak žiaden z nich nezíska viac ako 50 percent hlasov, dvaja najúspešnejší postúpia do druhého kola, ktoré je naplánované na 29. januára. Víťaz primárok sa stane prezidentským kandidátom reprezentujúcim väčšinu strán na ľavej strane politického spektra.

Prezidentské voľby vo Francúzsku sa uskutočnia v dvoch kolách: prvé bude 23. apríla a druhé 7. mája. Podľa prieskumov verejnej mienky na postup do druhého kola ašpiruje kandidát pravice Francois Fillon, šéfka Národného frontu (FN) Marine Le Penová a bývalý člen vládnej Socialistickej strany (PS) Emmanuel Macron. Sondáže, naopak, neprajú kandidátovi ľavice, ktorý ešte len vzíde zo straníckych primárok.