Tragédia, ktorá otriasla malou oravskou obcou Hruštín pri Námestove sa stala 16.9. 1994. Od tej doby uplynulo 23 rokov, no obyvatelia si na to spomínajú dodnes, akoby sa to stalo včera. Smrť vyvrcholila v jeden deň, keď sa dvaja bratia Šimon a Vlado medzi sebou pohádali o majetok.

Zviazal a dal ho do suda

Šimon sa rozhodol svojho brata zbaviť za každú cenu a tak svojho o dva roky staršieho brata tresol po hlave drevenou palicou a priškrtil ho. Potom ho zviazal, naložil do suda a zakopal neďaleko poľa. No Vlado ešte v tom čase javil známky života, bol len priškrtený, no keďže bol zviazaný drôtom, nemohol sa brániť a udusilo sa vlastnými zvratkami.

Hľadal ho aj vrah

Obyvatelia dedinky si na tento hrozný čin aj teraz veľmi dobre spomínajú. „Ten prípad si dodnes veľmi dobre pamätám do poslednej bodky. V rozhlase sme počuli, že Vlado je nezvestný a tak sa ho takmer celá dedina rozhodla hľadať. Pridal sa aj jeho brat Šimon,“ vraví Ján Uhrík (66), ktorý je ich bratrancom. Paradoxom je, že ľudia tušili, že jeho smrť má na svedomí práve Vladov brat Šimon. „Niektorí ho videli, ako na koni preváža nejaký súd na ktorom sedel. Spozorovali ho, že ide asi kilometer od obce v smere k družstvu. Preto sme sa Vlada rozhodli hľadať práve na tom mieste,“ spomína Jano, ktorý Vlada našiel ako prvý mŕtveho zakopaného v jame.

Takú smrť si nezaslúžil

Ľudia v dedine sa nad činom jeho brata veľmi pohoršovali. Aj preto, že svojho nezvestného brata hľadal aj on sám, aj keď vedel, že je mŕtvy. „Nechápem, ako niečo také mohol spraviť svojmu bratovi. Vlado bol veľmi dobrý a solídny chalan. Takúto smrť si nezaslúžil. Pre mňa to nie je človek, ale stále pre mňa ostáva vrahom,“ hovorí.  V tejto súvislosti sme oslovili aj starostu obce. „Pamätám sa na to, ale o takýchto veciach nebudem s vami hovoriť,“ povedal starosta František Škapec a zložil nám telefón.

Odsedel si štyri roky

Šimon si za vraždu svojho brata odsedel v trenčianskej väznici štyri roky. V Hruštíne však už nebýva, má priateľku s ktorou má dospelú dcéru. Nám sa ho i napriek tomu podarilo nájsť. Trvalý pobyt má v Dolnom Kubíne, no viac sa zdržiava na Sliači kde pasie stádo oviec. Prečo zabil svojho brata, ani dnes nenachádza na to odpoveď. „Bol to asi skrat. Pohádali sme sa, brat často z domu vynášal veci a predával ich. Chcel som mu v tom zabrániť, pohádali sme sa a stalo sa to, čo sa stalo,“ spomína Šimon (56).

Stále ho to trápi

Na otázku, prečo ho hľadal s ľuďmi, keď vedel, že ho pripravil o život, nevedel odpovedať. „Prišlo mi to ľúto, nechcel som dať najavo, že som to bol ja. Stále ma to trápi, žijem s tým celý život,“ dodal. Vlada pochovali do jedného hrobu, v ktorom ležia jeho ďalší dvaja bratia. Všetci traja boli slobodní a bezdetní.

Má pocity viny

Známy slovenský psychológ Robert Máthé vyšetroval desiatky vrahov a vrahýň. Sedel oproti zločincom, pozeral im priamo do očí a pokúšal sa listovať v temných stránkach ich duší, aby objavil motív vraždy. „Tento prípad sa podobá na biblický príbeh o Káinovi a Ábelovi. Je možné, že tragický prípad na Orave mohol súvisieť s tým, že tam hrala voči ním žiarlivosť. Keď sa hádajú bratia, môže to vyvrcholiť nielen bitkou a ublížením na zdraví, ale aj vraždou,“ povedal nám klinický psychológ  a súdny znalec Máthé, ktorý pripomenul, že to bol zrejme jediný takýto extrémny skutok v Šimonovom živote, ku ktorému došlo za určitých špecifických okolností, o čom svedčí aj výmer trestu odňatia slobody. „Z hľadiska budúcnosti je pozitívom, že svoj čin oľutoval a že z neho má pocity viny, ako aj to, že odvtedy žije bez kolízií so zákonom,“ uzavrel súdny znalec, ktorý sa vyjadril k téme pre Plus JEDEN DEŇ.