Bratislava 2. mája 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
 
Súčasný model financovania liekového reťazca sa v priebehu pár rokov môže stať neudržateľným. Vyplýva to z výsledkov štúdie o vývoji slovenského farmaceutického trhu z pohľadu financovania distribútorov a lekární od roku 2007, ktorú v stredu v Bratislave na stretnutí s médiami predstavila Slovenská lekárnická komora (SLeK) a Asociácia veľkodistribútorov liekov (AVEL).

Na snímke prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ

Štúdia vypracovaná spoločnosťou QuintilesIMS hovorí, že absolútna hodnota odmeňovania lekární a distribútorov sa od roku 2008 nezmenila napriek rastúcemu trhu, čo vzhľadom na infláciu a nárast ceny práce znamená jej pokles v obidvoch sektoroch. “Je potrebné zaviesť dlhodobo udržateľný model financovania lekární, ktorý bude oslobodený od ceny lieku a zameraný na spravodlivé ohodnotenie odborného výkonu a novozavedených povinností,” priblížil prezident SLeK Ondrej Sukeľ. Dodal, že reálne ohodnotenie lekárenského a distribučného trhu za posledné roky kleslo.
Zároveň uviedol, že lekárne čakajú vzhľadom na povinnosti, ktoré vyplývajú zo zavádzania e-zdravia, direktívy proti falošným liekom (FMD) či všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov (GDPR) ďalšie náklady. “Lekárne sú lídrom v zavádzaní e-zdravia, pričom sme k tomu ako jediný segment zdravotníctva neboli nijako finančne motivovaní, čakajú nás vysoké náklady na zavedenie systému overovania pravosti liekov. Navyše bol od nového roku zrušený 17-centový poplatok za administratívne spracovanie lekárskych predpisov,” zdôraznil Sukeľ. Ako doplnil výkonný riaditeľ AVEL Jozef Pospíšil, viac ako 800 lekární vykázalo za posledný rok stratu.
Narastajú aj náklady veľkodistribúcie, či už zvyšovaním kvalitatívnych parametrov, alebo novými legislatívnymi požiadavkami. Podľa Pospíšila ide napríklad o zákonné zavedenie emergentného systému či novú povinnosť overovania originality liekov. “Jednorazové náklady predstavujú cca 150.000 eur. Opakujúce sa ročné prevádzkové náklady spojené s overovaním sú odhadované na viac ako 110.000 eur ročne v každej veľkodistribučnej spoločnosti,” skonštatoval Pospíšil.
Podľa neho štát donútil výrobcov, aby znižovali cenu liekov, čím sa zníži aj prirážka pre distribútorov. Členovia AVEL preto vykazujú ročne stratu vo výške viac ako 2 milióny eur. Úverovú zaťaženosť distribútorov liekov podľa Pospíšila zvyšujú aj záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti rezortu zdravotníctva, ktoré ku koncu roka 2017 predstavovali 702,13 milióna eur, z toho záväzky po lehote splatnosti boli vo výške 547,19 milióna eur.
Vývoj farmaceutického a lekárnického trhu za posledných desať rokov podľa Pospíšila negatívne vplýva na finančnú udržateľnosť systému a môže ohroziť aj pacienta. “Žiadame preto ministerstvo zdravotníctva o takú ucelenú koncepciu, skutočne sa odvolávame na zákon o cenách,” dodal, pričom o tejto problematike rokovali aj s bývalou štátnou tajomníčkou a súčasnou ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou, a tiež s bývalým ministrom Tomášom Druckerom (obaja nominanti Smer-SD), ktorí prisľúbili, že sa tejto téme budú venovať.
Túto problematiku zahrnul Inštitút zdravotnej politiky do reformného zámeru tzv. lepšia regulácia – kvalitnejšie a udržateľné zdravotníctvo. “Ten harmonogram je taký, že tie prvé výstupy tohto komplexného zámeru, ktorý nemá riešiť len obchodné prirážky na lieky, ale ocenenia, diagnózy a všetky vstupy, ktoré idú do zdravotníctva, sa plánuje na roky 2020 – 2022,” upozornil Pospíšil s tým, že ide o veľmi ďaleký termín.
 
Príspevok Financovanie liekového reťazca potrebuje podľa lekárnikov nový model zobrazený najskôr Hlavné správy.