Film vs. realita: Čo na to tvorcovia a aká bola skutočná postava Masaryka. Priamy potomok to vidí jasne

Hlavným dôvodom, prečo tak dlho trvalo, kým sa tvorcovia odhodlali k natočeniu filmu, boli na jednej strane financie a na druhej strane strach, či splnia očakávania z hľadiska spracovania, keďže išlo o veľmi podstatnú kapitolu československých dejín. Aby to na druhej strane nebolo veľmi nudné či kontroverzné.

V galérii si pozriete, akú neuveriteľnú podobu má filmová postava s tou reálnou aj historické fotografie.

Nešlo o časozberný dokument, zachytáva len životný úsek

V prípade Masaryka sa nápad zrodil pred piatimi rokmi a scenár sa vyvíjal po celý čas natáčania, ktoré trvalo dva roky, takže o rýchlo pripravený koncept v tomto prípade nešlo. Primárna predstava sa odvíjala od postavy Masaryka v období Mníchovskej dohody, ktorý sa vyrovnáva s najťažším obdobím svojho života. Ruku k dielu priložil podľa režiséra aj americký dramaturg, ktorý dal snímke nadnárodný náhľad.

Poker mocností

„Beneš je veľmi zaujímavá postava a rozhodne by som nenazval jeho činnosť zlyhaním. V tej dobe boli aj s Masarykom postavení pred úlohu, ktorú nebolo možné splniť. Bola to hra pokru a Beneš sa snažil uhrať čo najlepšiu hru s čo najslabšími kartami, čo bolo extrémne ťažké. Dôvod, prečo som sa rozhodol venovať jej taký priestor, bol ten, aby sme sa začali pozerať na toto obdobie v našej histórii v iných ako čierno-bielych farbách.“

 „Pokiaľ ide o nás, my sme sa toho nebáli. Chceli sme priblížiť Masaryka takého, aký bol, preto tá kontroverzia a veci, ktorých sa iní režiséri často boja, tu boli úplne prirodzené,“ vysvetľuje režisér filmu Julius Ševčík. „Pre mňa to bola krásna práca, krásny scenár, postava bola dobre napísaná, takže človek sa môže len nechať unášať príbehom,“ doplnil Karel Roden, hlavný predstaviteľ Jana Masaryka.

Skutočný príbeh velikána s mnohými chybami

V prípade Jana Masaryka to nebolo jednoduché aj preto, lebo podľa tvorcov sa vždy nájde niekto, kto ho poznal, a išlo o významnú postavu v pomerne malej krajine, preto sa „vždy nájde niekto, kto nebude spokojný,“ dopĺňa. „Postava Masaryka bola vrstevnatá, mal veľa chýb, ale v tom to bolo pekné, akákoľvek chyba je vlastne krásna.“ Ako sám dodáva, keď je niečo dokonalé, tak to pre neho prestáva byť krásne.

Mnohých zaujali aj scény s kokaínom, ktorý však podľa autorov bol v tom čase prirodzenou súčasťou spoločenského života a doby: „Čo sa týka kokaínu, bol vnútorne citlivý človek, tak si dodával odvahu kokaínom. Ja si nemyslím, že by sa váľal nepríčetný na ulici, to bola vtedy spoločenská záležitosť a pomohol si tým k ráznosti. To je môj pohľad na vec.“

Postava Masaryka sa vyvíjala v priebehu natáčania

Jej charakterové rysy podľa Rodena neboli ohraničené: „Niektoré veci mi napadli počas natáčania. Jeho povahové črty pochádzajú z rodiny a môžem len odhadovať, aký mal napríklad vzťah k rodičom. To, ako som ho prezentoval, nie je teda dogma, je to len môj prístup, môj pohľad na neho.“ Ako sám spomína, jeho názor sa zmenil vo vzťahu k postave Beneša. „Nebolo to o tom, že by to myslel zle, len to mal neuveriteľné ťažké.“

V priebehu natáčania si režisér a hlavný predstaviteľ robili však aj prestávky, ktoré venovali tomu, aby všetko zhodnotili a získali odstup. Tak vznikli aj niektoré veci, ktoré vôbec vo filme nemali byť. Išlo konkrétne o scénu, keď Masaryk sedí sám na posteli v izbe a súbežne s ním aj doktor, ktorý je sám doma. „V tom bola téma exilu, izolovanosť od rodiny aj to, že si vlastne nerozumel s otcom, aj to bola istá formu exilu,“ prezrádza režisér Ševčík.

„Vždy, keď robím film, je pre mňa osobný a je to vyčerpávajúca udalosť, lebo dávam zo seba veľa. Kľúčové však bolo vytvoriť postavu Jana Masaryka, aby sa vás dotkol, zaujal a pritom bol historicky správny, aby fungovali všetky farby a  postava bola reálna...“

Ako sám hovorí, to najťažšie bolo nakoniec to najviac zábavné. „Bola to klubová scéna, prvý deň natáčania a my sme si hneď trúfli na zložitú scénu, keď Masaryk vstupuje do klubu, prvýkrát ho videl štáb kompletne prerobeného. Vtedy sa mala stvoriť idea prvej republiky a bujarého veselia pred katastrofou. Keď sme sedeli s kameramanom a videli sme Karla, ako vstupuje do miestnosti, vedeli sme, že nás to bude baviť,“ spomína s úsmevom Ševčík.

Historická autenticita

Udalosti týkajúce sa Mníchovskej dohody boli presné, tvorcovia čerpali z historických dokumentov. Depeše, ktoré si jednotliví zástupcovia štátov medzi sebou vymieňali, boli tiež verné. Pobyt Masaryka v Amerike je pravda, akurát postava psychiatra bola autorské dielo. Historické udalosti však boli zachované.

„Existujú záznamy, že Jan Masaryk bol v tomto čase v USA na tejto klinike, ale ešte ako 22-ročný, čo je aj na začiatku filmu spomenuté, a inšpiroval som sa knihou Pavla Kosatíka (najvýznamnejší český historik) Pravdivý príbeh Jana Masaryka.“

A ako prebiehala príprava Karla Rodena na rolu Masaryka?

„Prečítal som si o ňom knihy a rozprával som sa s ľuďmi, ktorí ho poznali, snažil som sa získať o jeho živote akýkoľvek detail. Nie som herec v tom pravom zmysle slova. Pokiaľ tomu nerozumiem, neviem to zahrať, je to potom na mne vidno a je to potom veľmi zlé. Musí mi to vliezť pod kožu, inak som úplne vedľa.“

Kvôli role ešte pribral a oholil si hlavu, čo však nepokladá za náročné. „Náročnejšie bolo sa s tým psychicky nejako vyrovnať,“ podotkol. Tanec vo filme je však spontánny. „Niečo sme skúšali vymyslieť, ale nakoniec to bolo aj tak spontánne,“ hovorí, na čo režisér so smiechom dodáva: „Orientovali sme sa podľa nejakých prvkov, ale potom Karel na to vletel a bolo to.“

Herca priťahujú rozporuplné roly, úloha Jana Masaryka bola však pre Rodena v niečom iná: „Bola to postava, ktorá skutočne existovala, v tom sa líšila od ostatných, pretože každý má inú predstavu. Ale keď je to takto dobre napísané, tak sa to aj príjemne robí.“

A jeho kariérne ciele? Budete prekvapení. „Žiadne nemám a nikdy som ani nemal. Robím to jednoducho preto, lebo ma to baví,“ dodáva s úsmevom.

Na tlačovej konferencii k premiére filmu sa objavili dokonca aj dvaja priami potomkovia T. G. Masaryka, na film sa teda mohli pozrieť z osobnejšieho uhla pohľadu. „Film je pozitívny a človeka to teší ako Čechoslováka, zase ožíva to celé, čo tatíček vytvoril. Je to pozitívne najmä po tých rokoch, že sa národ prebudil, lebo ja budem naveky Čechoslovákom,“ prezradil nám Ján Masaryk.

„Postarali sme sa o ten film, ako sme najlepšie vedeli,“ zhodnotil producent Rudolf Biermann na záver. „Snažili sme sa to urobiť tak, aby sme mali čisté svedomie,“ uzatvára Karel Roden, filmový Jan Masaryk.

Režisér: Julius Ševčík.

Producent: Rudolf Biermann.

Herecké obsadenie: Karel Roden.

Autori hudby: Kryštof Marek, Michał Lorenc.

ZDROJ >>

Čo si o tom myslíte? Komentujte :)

Laser Game