Exminister CDU: Merkelová egoisticky a bezohľadne ničí budúcnosť svojej strany

Nemecko 16. februára 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber)

Takmer bezchybná politická kariéra Merkelovej dostáva obrovské a čoraz väčšie trhliny. Dopomohol jej k nej Helmut Kohl, ktorý ju vzal do svojho vládneho kabinetu len preto, aby tam mal „pro forma“ aj niekoho z východu, z bývalej NDR. Pozdávala sa mu, lebo bola poslušná a krotká a pôsobila neskúsene a naivne.
Na snímke nemecká kancelárka Angela Merkelová

Ani len netušil, že mu táto „žienka z Východu“ raz prerastie cez hlavu a sa od neho odvráti a strhne celú moc veľkého Nemecka len na seba. To boli ešte časy, keď veľký kancelár Kohl (kancelár nemeckého zjednotenia) o nej hovorieval len ako o „mein Mädchen“ (moje dievčatko).

Ku koncu života (skonal v rodnom Ludwigshafene v roku 2017) ju už ale nemohol ani len vystáť pre jej katastrofálnu utečeneckú politiku a pravdepodobne sa v duchu preklínal za to, že to bol on sám, kto jej chtiac nechtiac dopomohol do kancelárskeho kresla, kde by najradšej ostala až do konca života.

Niekdajší minister obrany (bol ním šesť rokov za kancelára H. Kohla) a bývalý generálny sekretár CDU, Volker Rühe teraz vyniesol zničujúcu kritiku na kancelárku, ktorá mu už dlhšie ide na nervy.
Vyčíta jej, že úplne autistickým spôsobom lpie na svojej pozícii a že z toho dôvodu dohodla s SPD v nekonečne dlho trvajúcich koaličných rozhovoroch absolútne neúnosné kompromisy a prenechala možnému koaličnému partnerovi najdôležitejšie ministerské kreslá, a tak bude v podstate vládnuť v novej vláde SPD a nie CDU.

Tým – podľa Rüheho – ale podkopala budúcnosť CDU a jasne ukázala, že jej ide len a len o vlastnú prítomnosť.

Rühe povedal aj to, že niečo také by s kancelárom Kohlom nebolo nikdy možné.
Ja dodám, že ani Helmut Kohl a ani Franz Josef Strauß CSU, ak by žili a boli vo svojich  funkciách, by nikdy neboli pripustili otvorenie hraníc a ich utečenecká politika by bola diametrálne iná ako merkelovská chaotická a vlastné obyvateľstvo ohrozujúca utečenecká politka. Obaja bola extrémni patrioti a pevne zakotvení v kresťanskej kultúre.

Kancelárkina takzvaná Willkommenskultur – voľne preložené: Vítaj u nás každý, úplne jedno, s akými úmyslami k nám prichádzaš – rozbíja jednotu EÚ, stavia v nej jedných proti druhým, ktorí sa potom navzájom obviňujú, čo spôsobuje rast vzájomnej nedôvery. Z toho ťažia islamisti a naši úhlavní nepriatelia, a to je politický islam, ktorý chce ovládnuť Európu.

Merkel nemá žiadnu stratégiu pre budúcnosť. Pre ňu budúcnosť akoby končila  ňou samou. Nikdy sa nesnažila pracovať na projekte „môj nástupca“. Jej samoľúbemu charakteru – ktorý vie dobre zakrývať svojím žoviálnym merkelovským úsmevom – by sa nepáčilo, ak by si vychovávala možného konkurenta.

Podobne sa vyjadril aj Volker  Rühe:

„Je dobre možné, že po Merkel v budúcnosti už nebudú viac žiadni kancelári z radov CDU.“
Na záver prízvukoval aj to, že jeho hnev sa netýka len Merkel, ale aj celého vedenia CDU, ktoré pripustilo všetko čo si „kráľovná“ Merkel zaželala.

Roman Bednár

Please enable JavaScript to view the comments powered by Disqus.