Moskva 23. decembra 2016 (HSP/mir24.tv/Foto:Screenshot:video)

Hovorca prezidenta RF v predvečer veľkej tlačovej konferencie Vladimíra Putina poskytol exkluzívne interview televíznemu kanálu „MIR“.

Exkluzívne interview Dmitrija Peskova pre televízny kanál „MIR“Exkluzívne interview Dmitrija Peskova pre televízny kanál „MIR“

Nemôžem nedať prvú otázku týkajúcu sa udalostí, ku ktorým došlo v posledných dňoch v Turecku. Pracovali ste v tejto krajine, hovoríte po turecky. Nepovedali by ste, ako Vy osobne hodnotíte atentát na Andreja Karlova a ako ho hodnotí prezident?

Je to bezpochyby tragédia, teroristický útok, a provokácia. A, podľa všetkého, je to vopred pripravená provokácia, ktorú pripravili a absolútne barbarsky uskutočnili. Prezident sa k tomu vyjadril, aj on je toho názoru, že je to veľmi vážna provokácia, zameraná na poškodenie dvojstranných rusko-tureckých vzťahov, na zmarenie toho súčasného procesu normalizácie. Okrem toho, existuje aj iný rozmer tejto provokácie. Jej cieľom je zmarenie zblíženia Ruska a Turecka, čo sa týka úsilia o politické urovnanie sýrskeho konfliktu. Viete, že Moskva a Ankara tesne spolupracujú po línii našich obranných rezortov, generálnych štábov vo veľmi citlivej oblasti ohľadne odchodu bojovníkov z Východného Aleppa. Séria napätých rokovaní priniesla výsledok. V tejto chvíli sa završuje v podstate odchod bojovníkov a Východné Aleppo je de facto už oslobodené. Toto má veľmi veľký vojenský i strategický význam. A súčasne aj symbolický – Aleppo je oslobodené.

Samozrejme, že tí, čo stoja za zabijakmi, si nevybrali chvíľu na atentát náhodne. Je to pre celé dejiny našich dvojstranných vzťahov bezprecedentný prípad. Prípad, ktorý všade vo svete odsúdili. Prakticky všetky štáty vystúpili s nekompromisnými vyhláseniami a podporili našu krajinu a odsúdili tento barbarský čin. Lídri našich dvoch krajín mali telefonický rozhovor. Prejavili politickú vôľu, aby tieto provokácie, najmä, táto posledná, v nijakom prípade neprekazili pozitívne tendencie, ktorí prevažujú teraz v našich vzťahoch. Naopak, to, čo sa stalo, sa musí rozhodne stať ďalším dôležitým impulzom na to, aby Moskva a Ankara ešte tesnejšie spolupracovala v najrozličnejších oblastiach, vrátane takých citlivých, ako je bezpečnosť.

Z Turecka sa stalo dosť nebezpečné miesto na prácu. Je to predsa len „prifrontový“ štát. Nezabúdajme, že počas niekoľkých rokov Turecko prijalo u seba viac ako dva milióny utečencov. Zo Sýrie a z iných štátov. Turecko ich živí. Európania pomáhajú veľmi neochotne. My vieme, že očakávania Ankary v mnohom Brusel nesplnil. A preto toto bremeno, týchto utečencov Turecko nesie na svojich pleciach. Sú tu však aj pobočné efekty, ktoré súvisia so zhoršením v celej atmosfére bezpečnosti. Preto, ako iste dobre viete, že profesionálne združenia našich turistických sprievodcov dali vyhlásenie, v ktorom vyzývajú z hľadiska bezpečnosti našich turistov pri cestách do Turecka ku krajnej opatrnosti.

Vy ste niekoľkokrát ste boli v Turecku. Poznali ste sa osobne s pánom Karlovom?

Pravdaže. Pracoval na Ministerstve zahraničných vecí. Ešte za môjho pôsobenia na Ministerstve zahraničných vecí sme sa tam stretávali. A za posledných niekoľko rokov prezident viac razy navštívil Turecko. A on ho sprevádzal. Takže sme spolupracovali na príprave návštev. Bol skutočne vynikajúci diplomat. Je to obrovská strata pre naše Ministerstvo zahraničných vecí. Bol to veľvyslanec, ktorý riadil naše veľvyslanectvo v tých najťažších časoch, v tých hrozných krízových chvíľach, ktoré nasledovali za udalosťou, keď bolo zostrelené naše lietadlo ,a v tej hlbokej kríze, ktorá potom nasledovala. A bol to veľvyslanec, ktorý pracoval v podmienkach tejto krízy, veľvyslanec, ktorý sa bezprostredne zúčastňoval na zlepšovaní našich dvojstranných vzťahov. On vynakladal mimoriadne úsilie na to, aby vzťahy vrátili do pôvodnej úrovne dobrého strategického partnerstva. Samozrejme, je to obrovská strata.

Povedzte, ako prijal prezident Putin osobne túto tragédiu?

Z ľudského hľadiska práve ako tragédiu. Pokiaľ ide o postoj ako hlavy štátu – ako atentát na veľvyslanca. Atentát na veľvyslanca je fakticky napadnutie krajiny. Viete, že sa k tomu dostatočne ostro vyjadril. Rázne to odsúdil. Tento čin kvalifikoval ako provokáciu, ako teroristický útok. Bola to pre neho, samozrejme, emocionálne veľmi bolestná správa. Napriek tomu zreteľne sformuloval svoju rozhodnosť nepripustiť, aby táto provokácia dosiahla svoj cieľ. A, samozrejme, veľmi hlboko spolucíti s veľvyslancovou rodinou a jeho príbuznými.

Dá sa po týchto udalostiach naďalej pokladať Turecko za strategického partnera?

To čo sa stalo je rovnako zamerané aj proti tureckému štátu. Veď naši turecké partneri majú ten najmenší záujem na podobnom vývoji situácie. Teraz, keď sa medzi našimi krajinami realizujú megaprojekty v oblasti obchodnej, ekonomickej a investičnej spolupráce a keď uskutočňujeme megaprojekty – máme tým na mysli – Turecký prúd (Turkish Stream) ktorý napreduje sedemmíľovými krokmi. Pokračujeme aj so stavbou atómových hydroelektrární a tak ďalej a tak ďalej. Práve preto je to úder do chrbta aj tureckému štátu. Rozhodne, je to úder po prestíži krajiny. Veď viete, že každá krajina nesie zodpovednosť za zabezpečenie bezpečnosti diplomatických zastupiteľstiev na vlastnom území a bezpečnosti diplomatických pracovníkov. To je uvedené vo Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch. Je preto jasné, že je to vážny útok na Ankaru.

Povedali ste, že Turecko je „prifrontový“ štát. Dlhé roky to už bolo nie celkom neškodné miesto. No, napriek tomu, všetci vieme, že ho kedysi pokladali za bezpečné miesto, napríklad, európske metropoly, európske mestá už tiež dávno nie sú bezpečným miestom. Posledné udalosti v Berlíne: čo na to Moskva, Ako ich hodnotí?

Prezident sa opakovane vyjadril, že ani jeden štát nemôže osamotene efektívne bojovať s terorizmom. Áno, môžeme prijať bezpečnostné opatrenia, môžeme posilniť režim týchto opatrení, môžeme zvýšiť počet pracovníkov bezpečnostných orgánov. Ale toto všetko nám neumožní osamotene zvíťaziť nad terorizmom. Terorizmus možno premôcť len vo vzájomnej mnohostrannej spolupráci, plnohodnotnom spoločnom postupe. To je to, o čom hovoril prezident počas už vari šestnástich rokov, odkedy je prezidentom. Ja si veľmi dobre pamätám jeho výzvy na spoluprácu po tragickom útoku na „dvojičky“ v New Yorku. Už vtedy začal hovoriť o tom, že osamelo ani jedna krajina nemôže nad terorizmom zvíťaziť. Aj vtedy, keď teroristi viedli rozsiahlu vojnu proti nášmu štátu v Čečensku koncom 90. rokov minulého storočia. Vtedy prezident Putin vyzýval medzinárodné spoločenstvo k spolupráci a k tomu, aby tieto činy boli uznané za terorizmus. Žiaľ, vôbec nie všetci boli ochotní pristúpiť k takejto spolupráci. Navyše, rovnako ako prv, môžeme len s poľutovaním konštatovať, že tieto výzvy prezidenta Putina u mnohých nenachádzajú pochopenie. A to, že sme v rovnakej miere terčom teroristov, dokazuje séria smutných udalostí aj v Európe, aj v iných krajinách.

Niektorí analytici predsa len tvrdia, že to, k čomu došlo v Berlíne pred niekoľkými dňami, že je to bezprostredný krach politiky Angely Merkelovej.

Viete, je veľmi veľa ľudí, ktorí sú hneď hotoví dávať kadejaké nálepky, prenášať zodpovednosť okamžite, kým sa ešte ani nestihli odstrániť stopy po teroristickom útoku, zmyť z ulíc krv. Ja nie som zástancom takých unáhlených záverov. My všetci, a akiste aj Európa, sme sa stretli s následkami rozhodnutí, ktoré sa prijímali predtým. Náš prezident nikdy neskrýval svoj názor na chyby, ku ktorým došlo v minulosti. Počnúc farebnými revolúciami a končiac počínaním v Líbyi či v Iraku. Toto všetko podnietilo teroristov konať, toto prispelo k rozrastaniu a globalizácii teroristických organizácií. A prezident Putin opakovane sa k tomu vyjadroval a hovoril, že žiaľ, teraz žneme plody všetkých týchto krokov a nesieme za ne zodpovednosť. Európa sa skutočne stretla s nevídanou vlnou utečencov. Môžeme vari hovoriť o krachu niečej politiky v Európe? Nepochybne, všade sa robia chyby, ale ja nie som za nálepkovanie. Je to všetko oveľa zložitejšie. Podľa všetkého, ide o kolektívne chyby. A my vieme, že náš prezident mnohokrát pred nimi vystríhal. Opakoval, že všetko, čoho sa dnes v oblasti porušovania medzinárodného práva dopúšťame, keď sa zahrávame s medzinárodnými teroristami, všetko sa neskôr obráti proti nám.

Teraz dochádza ku kolosálnej výmene politických elít vo svete. V USA si zvoli 45. prezidenta. Mnohí to absolutne neočakávali. Napriek všetkému však bol zvolený. Počas predvolebnej kampane oponenti Donalda Trumpa ho často nazývali “človekom Putina”. Odkiaľ sa, podľa vás, berú takéto názory?

Je to absurdné. Je to úplný nezmysel. Prečo? Trump je človek, ktorí nepatrí k tradičným politickým elitám USA. Vieme, že od samého začiatku ho tieto elity odvrhovali. A nikto, podľa všetkého, vážne nepredpovedal možnosť, že by sa Trump mohol stať prezidentom. Trump je v porovnaní s týmito politickými elitami, či už ide o elitu demokratov alebo republikánov, má oveľa obmedzenejší rozhľad, oveľa uvoľnenejšie maniery správania. Je neštandardnejší v prístupoch k riešeniu problémov. Ale zasa na druhej strane, podľa všetkého, súdiac podľa jeho životných skúseností a úspešnom biznise, možno povedať, že je to človek úspešný. Čiže toto je to jeho vymykanie sa norme, ktoré mu umožňuje dosahovať úspech.

Hovoriť, že je to „Putinov človek“ len preto, že hovorí, že je ochotný komunikovať s prezidentom Putinom, aby sa vyriešili problémy, to je tiež absurdné. Je to úplne nekonštruktívne. Čiže je to akýsi ideálny nekonštruktivizmus. Je známe, že v USA sa často ničoho neostýchajú počas predvolebnej kampane. V prvom rade, samozrejme, neštítia sa ani rusofóbie. Rusofóbia – to je večný sputnik za posledné desaťročia amerického volebného systému. A zakaždým pozorujeme tento predvolebný cyklus, ktorý vždy sprevádza špľachotom rusofóbie. Tentokrát sa rusofóbia dostala na vrchol predvolebnej kampane. Fakticky – my si z toho robíme žarty, ale bolo to tak, Putin bol úplne rovnoprávnym účastníkom predvolebnej kampane našej krajiny. Svedčí to, po prvé, o želaní démonizovať našu krajinu a Putina, ako lídra nášho štátu. A hovorí to, podľa všetkého, o pokusoch nahradiť reálny rozhovor o problémoch ekonomiky, bezpečnosti, bezpečnosti v samotných Spojených štátoch, bezpečnosti okolo Spojených štátov, nahradiť rozhovory, pokusy o analýzu, čo bolo úspechom a čo sa nepodarilo za posledných 5-10 rokov v samotných Spojených štátoch. Zo všetkého najľahšie je nahrádzať to takýmito rozruchmi, vnucovaním podoby ideálneho zla v podobe Putina a Ruska.

Doslova dnes sa rozšírila správa, že v predvečer volieb v USA došlo k telefonickému rozhovoru prezidenta Baraka Obamu a prezidenta Vladimíra Putina prostredníctvom takzvanej „horúcej linky“, či „červeného telefónu“. Je to pravda? A ak áno, o čom bol ten rozhovor?

„Horúca linka“ či „červený telefón“ – to je bežné utajené telekomunikačné spojenie. Áno, naozaj, prezidenti RF a USA počas svojich rozhovorov používajú takéto spojenie. Áno skutočne, počas jedného z posledných telefonických rozhovorov (viete, že takéto rozhovory nie sú časté, žiaľ, nie vinou ruskej strany) prezident Obama hovoril o tom, že údajne americká strana má správy o tom, že Rusko ako štát stojí za útokmi i akýchsi hakerov, ktorí útočia na rozličné elektronické systémy v USA, kradnú informácie, pokúšajú sa pretransformovať akési výsledky hlasovaní a tak ďalej a tak ďalej. O tomto hovoril prezident Obama aj na osobnom stretnutí v Číne. A náš prezident to zakaždým trpezlivo odmietal. Hovoril, že s takýmito tvrdeniami nemôžeme súhlasiť, že o tom nemôže byť ani reči. A keď už také obvinenia zaznievajú, tak my máme právo žiadať určité: a) vysvetlenie, b) dôkazy, c) určité argumenty. Ani jedno, ani druhé, ani tretie sme nedostali.

Navyše, ak si spomeniete na vyhlásenie viceprezidenta USA spred niekoľkých mesiacov, vtedy vystúpil s priamou hrozbou na adresu RF, povedal, že Amerika tiež pristúpi k odvetným deštrukčným opatreniam v oblasti kyberpriestoru pokiaľ ide o Rusko a jej rozličné objekty. Toto je tiež bezprecedentná prax, aby sa viceprezident najmocnejšej krajiny vo svete – USA – vyhrážal RF. Nepokladáme takýto postoj za konštruktívny. Nazdávame sa, že toto prináša len ďalšiu škodu už aj tak zdegradovaným vzťahom medzi Moskvou a Washingtonom. V tejto súvislosti vkladáme určité nádeje do nových, čerstvých a konštruktívnejších prístupov zo strany novej administratívy. Zatiaľ nevieme, aké to budú prístupy, nevieme, akým prezidentom bude D. Trump, nevieme, akú pozíciu on zaujme vo vzťahu k Rusku, nikdy sme netrpeli neodôvodneným optimizmom a nenasadzovali sme si ružové okuliare. Veľmi dobre chápeme, že každý prezident USA bude hájiť predovšetkým záujmy svojej krajiny. A vychádzame z toho, že prezident Putin bude tiež predovšetkým vychádzať zo záujmov svojej krajiny.

Ale predsa len niečo očakávate od 45. prezidenta USA, či nie?

Sú tu očakávania veľkého konštruktivizmu. Čiže nečakáme, že sa nám podarí vyriešiť všetky problémy, nečakáme, že Amerika sa zo dňa na deň zriekne rozširovania NATO alebo približovania vojenskej infraštruktúry NATO k našim hraniciam. Nečakáme, že odrazu odvolajú sankcie a my ani s tou otázkou ani nevystupujeme. My sme neboli iniciátormi sankčného dialógu a nebudeme iniciovať ani zrušenie sankcií. To je skôr problém našich partnerov. Veď napokon tieto sankcie prinášajú viac škody nielen nám. Viac škody spôsobili účastníkom ekonomickej činnosti v Európe. Ide o to, že objem našich obchodných vzťahov s USA nikdy nepresahoval, podľa všetkého, 24 miliárd dolárov, čo pre také krajiny, ako je Rusko a Amerika, nie sú veľmi významné čísla. A preto Amerika o nič neprišla, straty utrpela Európa. Európski farmári, európski výrobcovia strojov a tak ďalej. Oni trpia. Za noc toto nikto nezmení. Ale ak naši partneri prejavia ochotu viesť dialóg s cieľom hľadať riešenia a budú pripravení brať do úvahy vzájomné starosti, tak toto potom bude najlepším prejavom ochoty, to bude nový svieži prístup. Pretože logika diktuje, že ak sú nejaké problémy, treba o nich diskutovať. Ako viete, s USA sa prakticky všetky úrovne dialógu nachádzajú na bode mrazu. Nekomunikujeme navzájom. Alebo len minimálne.

Už veľa rokov po sebe sa koná tlačová konferencia prezidenta. Každý rok je účastníkov viac a viac a sú čoraz aktívnejší. Veľa vecí upútava pozornosť. Aké boli, podľa vás, tento rok hlavné udalosti? Na čo sa budú pýtať prezidenta?

Tradične téma číslo jeden – sú vnútorné problémy krajiny: naša ekonomika, sociálna sféra. Na jednej strane, sú to podmienky neľahké, krízové, ale, na druhej strane, behom tohto roka sa začali prejavovať príznaky stabilizácie. Je veľmi dôležité, ako ohodnotí stav našej krajiny prezident. Nepochybujem ,že na túto tému padne veľa otázok. Ďalej sú to otázky sociálneho zabezpečenia. Veď tradične – súdim tak podľa otázok, ktoré prichádzajú do administratívy prezidenta – občanov zaujímajú problémy, nakoľko bude štát v podmienkach ekonomických ťažkostí naďalej niesť značné bremeno sociálnych záväzkov. Vieme, že pre prezidenta Putina je to stály problém. Sociálne záväzky a sociálny charakter nášho štátu to je vec o ktorej niet čo diskutovať, je to najdôležitejšie, prvoradé. Myslím si, že na toto sa bude dávať hlavný dôraz.

Samozrejme, medzinárodná situácia. To je Sýria. A v kontexte Sýrie mnohých zaujíma proces rozvíjania našich ozbrojených síl. Vieme, že naše ozbrojené zložky po prvýkrát po dlhšom čase musia pôsobiť v takých zahraničných operáciách. A dosahujú vynikajúce výsledky. Aj naša vojenská technika, aj naši vojaci, celá logistika. Toto celé je mašinéria, ktorá dokazuje vynikajúco organizovanú činnosť. Určite sa na toto budú pýtať. Budú sa pýtať na proces prezbrojenia ruskej armády, nakoľko sa to zosúlaďuje s ekonomickými možnosťami. Iste viete, že regionálny program sa často líši od federálneho. Tam je menej globalistiky. Ale sú to úplne konkrétne otázky, ktorým prezident tradične pripisuje veľký význam. Viete, že počas celého roka on ustavične sleduje život v regiónoch. Ustavične sa stretáva s gubernátormi, s pracovníkmi podnikov, ktoré navštevuje, pretože on sa niekedy zaoberá najrutinnejšími problémami, samotnými technickými problémami, aby potom na tomto základe mohol nájsť isté komplexné riešenia.

V poslednom Príhovore Federálnemu zhromaždeniu prezident najčastejšie používal slová „rozvoj“ a “sloboda“. Prečo?

Rozvoj, pretože z hľadiska prezidenta toto krajina potrebuje. A my kráčame cestou rozvoja, nehľadiac na ťažkosti. Postupne sa mení štruktúra našej ekonomiky. Pomaly, ale znižuje sa podiel príjmov z predaja sektora ropy a plynu. Znižuje sa. A podiel priemyselných príjmov, prímov priemyselnej výroby, z vysokých technológií, postupne rastie. To znamená, že schádzame dole z ropnej veľmoci. Chceli by sme, aby to šlo rýchlejšie, áno, ale je to pomalý proces. No a v takej obrovskej krajine, ako je Rusko, tento proces bude trvať desaťročia. Minimálne. A sloboda? Viete, že nepriatelia – najmä v zahraničí, ale aj niektorí vo vnútri krajiny si myslia, že prezident Putin je skôr konzervatívny typ a taký štátnik, ktorému je slovo „sloboda“ cudzie. Ale on je založením absolútny liberál. Oveľa väčší liberál. ako takzvaní liberáli, čo seba nazývajú opozíciou. On je absolútne liberálny v ekonomických prístupoch, v sociálnej politike a tak ďalej. Preto mu je tento pojem taký blízky.

Do prezidentských volieb v Rusku zostalo menej ako dva roky. Plánuje prezident kandidovať znova?

Ja o tom nič neviem. Viete, u nás u mnohých začal pracovať voličský reflex. Pretože o voľbách už začali hovoriť dva roky pred voľbami. No v skutočnosti v inštitúcii, ktorá sa nazýva vládna moc, túto otázku ešte neriešia. Všetci majú plnú hlavu každodenných starostí, kadejaké projekty, ale o voľbách zatiaľ nikto nehovorí a nemyslí na ne. Popritom však celá politologická kampaň – tam sa spustil, ako to býva, akýsi reflex, že sa už bude treba začať venovať predvolebným náladám. Preto tá diskusia. Ale opakujem, nie je to teraz na programe.

Ukrajinská kríza trvá už nejeden rok. A zdá sa, že nevidieť nijaký pokrok. Čo na to Kremeľ?

Minské dohody sa neplnia. Kyjev nechce, alebo nie je schopný, plniť Minské dohody. Na druhej strane, je to jediný základ, ktorý majú všetci – aj strany, ktoré sú v konflikte, čiže Kyjev aj Donbas, a tie strany, ktoré sú garantmi týchto zmlúv, to jest mám na mysli iné krajiny „normandskej štvorky“, vrátane RF. Iné dokumenty k dispozícii nie sú. Preto niet inej alternatívy, len plniť Minské dohody. A to v tej následnosti, v tom rozsahu, ako je uvedené v texte. Viete, že počas tohto roka bolo niekoľko pokusov nejakým spôsobom preformulovať text, inak vysvetliť, zmeniť postupnosť. Toto vedie situáciu ešte väčšmi do slepej uličky. Na hraničnej čiare dochádza k provokáciám. Provokácie sú zo strany ukrajinských ozbrojených síl. My vieme, že sa obviňujú z provokácií navzájom. Ale to neprispieva k vytváraniu atmosféry na vyriešenie situácie. Prezident Ruska podporuje normandský formát, niekoľkokrát hovoril o nutnosti v ňom pokračovať. Ale na najvyššej úrovni predsa len treba k niečomu dospieť. Momentálne pociťujeme veľmi vážny nedostatok úspechov na ceste urovnania ukrajinskej krízy. A sme presvedčení, že jediným spôsobom začať tento pohyb smerom k urovnaniu, to je aby Kyjev začal plniť Minské dohody. Kategoricky sme proti takému stavaniu otázky, keď niektorí naši partneri hovoria, že údajne Moskva by mala urobiť akési kroky smerom k realizácii Minských dohôd. Moskva nie je účastníkom tohto konfliktu. Minské dohody musia plniť zástupcovia Donbasu a Kyjeva. Preto sme v situácii očakávania. Rusko sa naďalej na expertnej úrovni aktívne zúčastňuje na práci kontaktnej skupiny, ktorá pokračuje v práci v Minsku.

Tento rok je niečím osobitý. Je to 25 rokov, ako prestal existovať Sovietsky zväz. Vladimír Putin to onoho času nazval najväčšou geopolitickou katastrofou. Povedzte, zmenilo sa niečo na hodnotení tohto faktu?

Nie, nič sa nezmenilo. Prezident Putin si aj naďalej myslí, že to bola katastrofa pre tie národy, ktoré žili pod ochranou jedného zväzového štátu. Bola to katastrofa, ktorá nás dosť značne odsunula dozadu v našom rozvoji. Všetky krajiny, ktoré sú dnes nezávislé, fakticky boli po rozpade Sovietskeho zväzu odsunuté o niekoľko desaťročí späť. Preto sme museli veľa toho doháňať, aj Rusko. Vzťah k veci sa u Putina nezmenil. Ale sami vidíte, že sa nedá hovoriť o nejakých reverzných procesoch, to nie je možné. Ale logika hovorí, že treba novú integráciu na priestore bývalého Sovietskeho zväzu. A tu je ako práve vidíme SNŠ – Spoločenstvo nezávislých štátov. Áno, je to veľmi zložitý integračný, veľmi neobratný integračný proces, ale bez alternatívy pre nás všetkých. Vidíme, že na pôde SNŠ sa vytvárajú dynamickejšie, tesnejšie formáty spolupráce, také ako jeEurázijská ekonomická únia (EEU), taká je logika novej integrácie – predsa len prevažuje. A toto je pozitívny jav.

Spomenuli ste Eurázijskú ekonomickú úniu – vznikla v podmienkach finančnej krízy. Z hľadiska Kremľa pomohla táto nová organizácia v tejto situácii?

O tom niet najmenších pochýb. Nemohla, podľa všetkého, pomôcť úplne. Pretože, nezabúdajme, že existuje len dva roky. Napriek tomu, dodala sily ekonomikám členských krajín. Je to nové združenie, ktoré sa nachádza v procese formovania. Preto nie je možné ešte celkom hovoriť o jej potenciáli. Ale prvé krôčiky sú už tu, vieme o tom. Vezmite si, napríklad, také Arménsko. Len celkom nedávno sa stalo členom EEU, ale dynamika rastu objemu exportu poľnohospodárskej produkcie – ovocia, zeleniny – podstatne vzrástla, šesťnásobne. Nejaké krajiny pociťujú isté ťažkosti, ale tomu sa nedalo vyhnúť, povedzme si to tak. Isté paralely určite možno robiť a aj treba s Európskou úniou. Európska únia sa predsa len formuje veľa desaťročí, na rozdiel od EEU. Aj tam je plno problémov. Preto tu treba byť trpezlivý. Ale pozitívny prínos je zreteľný a nikto ho nespochybňuje.

Ešte raz by som sa rád vrátil k udalostiam posledných dní. Poľutovaniahodný prípad v Irkutskej oblasti, otrava veľkého počtu ľudí extraktom hlohu a úmrtie po požití extraktu. Predpokladám, že nejaké prísne inštrukcie, postih, zo strany budú nasledovať, áno?

Áno, už boli v tejto veci pokyny. Vláda dostala celý zoznam pokynov, čo v tejto veci podniknúť, materiál obsahuje plány konkrétnych opatrení, sú tam opatrenia týkajúce sa licencií produkcie, aj opatrenia zamerané na to, aby sa odstránila hrôzostrašná prax týchto predajných aparátov, ktoré predávajú tieto nápoje, a ktoré v takomto spôsobe predaja môžu získať aj deti. Čiže bude rozpracovaný komplex opatrení, aby sa predchádzalo takýmto javom a aby naše obyvateľstvo bolo uchránené od podobného svinstva, od takejto otravy.

Zajtra bude pohreb diplomata Karlova. Rozšírila sa správa, že mu bude udelené najvyššie vyznamenanie RF. Je to tak?

Áno, je to tak.  Prezident podpísal nariadenie o posmrtnom vyznamenaní Hviezda Hrdinu Ruska veľvyslancovi Karlovovi.

Redakciu informovalo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike.