Exkluzívne: Fico, Richter a Machyna vs. Mihál vo virtuálnej debate o najvyššom veku odchodu do dôchodku

Bratislava 19. mája 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
 
Strana Smer-SD predstavila svoj návrh ústavného zákona o stanovení maximálnej výšky veku pri odchode do dôchodku. Je to typicky ľavicová agenda a ako taká sa prirodzene stretla s kritikou pravice. Jedna strana druhú už dávno nepočúva, každá má úplne iný slovník a žije v inom vesmíre. Napriek tomu, alebo práve preto sme sa rozhodli stanoviská oboch strán usporiadať do formy virtuálneho dialógu. Za ľavicu hovorí predseda strany Smer-SD Robert Fico, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna. Za pravicu hovorí podpredseda strany Spolu Jozef Mihál. Pre istotu ešte raz upozorňujeme: tento dialóg v skutočnosti nikdy neprebehol, hoci výpovede oboch strán sú autentické, odzneli minulý týždeň v Národnej rade.

Na snímke poslanec NR SR Jozef Mihál

Fico: „Vek odchodu do dôchodku je tohto roku 62 rokov a 139 dní a postupne to rastie, v nadväznosti na priemerný vek dožitia. Navrhujeme zastropovať ho na úrovni 65 rokov u mužov. A u žien, ak sa žena starala o jedno dieťa a vychovala ho, úmyselne chceme používať výraz výchova a starostlivosť, navrhujeme ho znížiť o jeden rok, v prípade dvoch a viacerých detí by sa dôchodkový vek znížil o dva roky.
Ak vek odchodu do dôchodku nezastropujeme, tak vystavíme ľudí tomu, že vo veľmi vysokom veku budú musieť pracovať, a to aj manuálne. Chceme sa k tejto téme postaviť zodpovedne a ja som veľmi otvorene povedal, že to bude mať aj svoje dopady. Ale tu ide o ľudské príbehy, a preto je našou povinnosťou veľmi presne povedať verejnosti, čo všetko to bude v praxi znamenať. Pokiaľ zastropujeme vek odchodu do dôchodku na 65 rokov u mužov, tak môžeme hovoriť približne o roku 2035 až 2037, keď dôjde k tomu, že nárast veku odchodu do dôchodku sa zastaví. V tom je význam tohto nášho opatrenia.“
 
Mihál: „V prvom rade, pokiaľ myslíme dnešných štyridsiatnikov, a Smer týmto návrhom zjavne myslí dnešných štyridsiatnikov, lebo dopady budú až na dnešnú strednú a mladšiu generáciu, tak musíme uvažovať komplexne. Riešiť vytrhnute len jeden parameter, v tomto prípade dôchodkový vek, je populizmus a nie zodpovedná politika. Rozumiem tomu, že pre mnohých voličov zastropovanie dôchodkového veku vyzerá pekne, ale opakujem, že sa to týka najskôr dnešných štyridsiatnikov: tí, čo majú dnes 55 rokov a myslia si, že sa to bude týkať aj ich, sú na omyle.“
 
Fico: „Slovensko je krajina, ktorá, keď si vezmeme nočnú prácu, nadčasy a celkovú dĺžku odpracovaných hodín, patrí medzi európskych rekordérov. A považujeme preto za správne a spravodlivé, aby sme takto ľudí chránili a nedovolili, aby sa im vek pri odchode do dôchodku neprimerane predlžoval. Keďže ide o návrh ústavného zákona, musíme hľadať kompromisy aj s opozičnými stranami, inak táto iniciatíva nemá zmysel. Len ak sa spoja hlasy vládnej koalície a opozície, môžeme takýto zákon prijať.
Navrhujeme, aby sme v tejto novelizácii ústavy SR, a to je ponuka pre opozíciu, zakotvili existenciu štandardného sociálneho poistenia, druhého piliera, ale aj tretieho, tzv. doplnkového spôsobu dôchodkového zabezpečenia. Podľa mňa je to silná záruka – ak sa v ústave SR objaví zmienka, že máme tri piliere dôchodkového zabezpečenia, to by znamenalo, že ak by mal niekto v budúcnosti ambíciu dotknúť sa niektorého z týchto pilierov, tak narazí na prekážku v podobe ústavy SR.
Ten strop treba stanoviť. My jednoducho nemôžeme dovoliť, aby človek bol v 71 rokoch nútený niekde do rána stáť pri nejakom stroji alebo robiť nejakú inú ťažkú prácu. Veľmi vás ale prosím, aby táto iniciatíva nebola nesprávne chápaná: my nenavrhujeme zvýšenie odchodu do dôchodku na 65 rokov namiesto dnešných 62 rokov a 139 dní. Naopak, rátame s tým, že to bude fungovať aj naďalej tak, ako je to dnes nastavené, lenže iba po určitú pevne stanovenú hranicu.“
 
Mihál: „Toto je typická agenda Smeru, ktorú už predviedli niekoľko krát, že niečo ľúbivé povedia, ale vlastne sa to nebude týkať nikoho. Zoberte si napríklad tie trináste a štrnáste platy: na prvý pohľad to vyzerá ako perfektné opatrenie, ale spýtajte sa vo firmách, či ich budú vyplácať zamestnancom. Dostanete v podstate všade odpoveď, že je to nezmysel. Vyzerá to síce pekne v zákone, ale podmienky sú nastavené tak, že žiadny zamestnanec žiadny trinásty, štrnásty plat za takýchto podmienok nedostane.“
 
Machyna: „Ja som veľmi rád, že je tu takáto iniciatíva z poslaneckého klubu Smer-SD. Som presvedčený, že na Slovensku ľudia pracujú veľa, pracujú dobre, majú veľa nadčasov, vianočných zmien a je dobre, aby vedeli, kedy pôjdu do dôchodku. Momentálne to nevedia. A aby si vedeli pripraviť všetky veci, ktoré sú na to potrebné, aj fyzické, aj zdravotné, a mohli sa na ten dátum spoľahnúť. My sme chceli 64 rokov, ale vieme sa dohodnúť aj na inom variante a nejakom kompromise.
Pre nás je dôležité, že to bude ústavný zákon. Máme totiž obrovské obavy, že môžu prísť sociálni inžinieri z pravice a zmeniť veci tak, že ani dôchodky nebudú a budú možno len nejaké odpočítateľné položky alebo nejaké bonusy. Toto my nechceme. Preto aj my budeme diskutovať s poslancami a presviedčať ich, aby sa zamysleli nad tým, že ak sa robia zákony, mali by sa robiť tak, aby sa zlepšovala kvalita čo najväčšieho množstva ľudí, a nielen určitého percenta.“
 
Mihál: „Toto je len politický marketing. Reálny úžitok z toho ľudia mať nebudú.“
 
Machyna: „Sociálna politika nie je zadarmo. Tá niečo stojí a štát, ktorý je vyspelý, dáva na sociálnu politiku veľkú časť svojich zdrojov. Najbohatšie štáty s najvyššou životnou úrovňou majú najväčšie odvody a najväčšie dane. Ak chceme zabezpečiť ľuďom dobrú starobu a kvalitný život, tak musíme zvažovať všetky alternatívy, vrátane toho, aby zamestnávatelia prispievali viac tam, kde je nočná prevádzka, rizikové pracoviská, kde sú náročné fyzické práce a podobne. Neakceptujeme pohľad, že poďme na 15 percent daní, a nech sa ľudia starajú sami o seba. To nie je správna cesta. A preto my hovoríme, áno, niečo to stáť bude, treba to zaplatiť a dohodnúť sa ako nastaviť pravidlá tak, aby boli správne.“
 
Mihál: „Dnes je ekonomická konjunktúra. Všimnite si, že pri tejto ekonomickej konjunktúre vládnuci Smer, ale ani SNS a Most-Híd nerobia žiadne opatrenia na vytváranie nejakej rezervy pre hospodárenie štátu v časoch, keď táto konjunktúra nebude. Veď to nie je tak dávno, keď tu bola ekonomická kríza, v rokoch 2009 až 2013, keď tu bola vysoká nezamestnanosť a štátny rozpočet bol hlboko deficitný. Žijeme v časoch, keď sa to môže kedykoľvek zopakovať a sú tu signály, a hovoria to aj niektorí renomovaní svetoví ekonómovia, že sa to bohužiaľ blíži. Čiže treba hospodáriť zodpovedne.“
 
Richter: „Pred šiestimi rokmi, keď som preberal rezort, schodok Sociálnej poisťovne bol 1,7 miliardy eur. V roku 2012 sme prijali zásadné reformné zákony, ktoré sa týkali prvého, druhého aj tretieho piliera s cieľom dospieť k lepším číslam. Vývoj ekonomiky je taký dobrý, že nezamestnanosť klesá a naopak, zamestnanosť stúpa, a my sa v roku 2019 dostaneme k vyrovnanému rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tým zmizne potreba zo štátneho rozpočtu vykrývať dôchodkové zabezpečenie.
Aj to je sčasti odpoveď na otázku, či sa to dá finančne ustáť. Vývoj dôchodkového zabezpečenia je flexibilný, sú tu napríklad aj také témy ako platenie odvodov do Sociálnej poisťovne za roboty, ktoré nahradia ľudí v pracovnom procese. A je tu veľmi veľa aj ďalších otvorených otázok. Ak bude takto prijatý tento zákon, tak prvé jeho finančné dopady by sa mohli prejaviť okolo roku 2025, keď by sa už týkal žien, ktoré vtedy dovŕšia 63 rokov. Do roku 2070 sa dá hovoriť o nákladoch vo výške 86 miliárd eur, ktoré by tu boli navyše, ak by bolo namiesto terajšieho prijaté navrhované riešenie. Ale na druhej strane, vieme si predstaviť, že by deti, ktoré sa dnes narodia, odchádzali do dôchodku v 71 rokoch? Zodpovedná vláda a zodpovední politici sa musia tejto otázke venovať.
Ešte jedna vec, aby nedošlo k nedorozumeniu: to nie je tak, že ľudia by od určitého veku už nemohli pracovať. Ak budú chcieť, budú môcť. Tu ide iba o to, že od určitého veku už budú mať nárok nepracovať a poberať starobný dôchodok.“
 
Mihál: „Ak niekto na tom, že dnes je 5-percentná nezamestnanosť, stavia víziu, že dôchodky o 20 – 30 rokov budú lepšie ako dnes, tak to nie je vizionár ani štátnik, ale populista. Skutočnosť je totiž taká, že o 20 – 30 rokov nevieme síce ako bude vyzerať ekonomika Slovenska, mala by byť vďaka prirodzenému vývoju na tom lepšie ako dnes, ale veľmi dobre vieme, že máme demografický problém, dnešných štyridsiatnikov, generáciu tzv. Husákových detí.“
 
Machyna: „Súhlasím s tým, že demografický vývoj nie je dobrý. Podporme ho! Mladí ľudia by mali mať motiváciu: bývanie, jasle, atď. To všetko spolu súvisí. Ale nielen demografický vývoj, ale aj príjmy a dane sú dôležité.“
 
Mihál: „Generácia tzv. Husákových detí je veľmi silná, napríklad v roku 1975 sa narodilo 90 tisíc detí. Keď tieto silné ročníky pôjdu do dôchodku, v tom čase budú práve prichádzať do produktívneho veku dnešné deti, pričom dnes sa rodí ročne 50 – 55 tisíc detí. To znamená, že bude výrazne iný pomer produktívneho obyvateľstva voči dôchodcom, oveľa horší ako dnes. Teda aj keď sa ekonomika zlepší, čo sa veľmi pravdepodobne zlepší, bude omnoho menej pracujúcich ako dôchodcov. Toto sú objektívne fakty, tieto čísla my dnes presne poznáme a bohužiaľ, podávajú veľmi zlú správu o budúcnosti tých budúcich dôchodcov, ktorí majú dnes 40 – 45 rokov.“
 
Machyna: „Ak dnes rastie produktivita práce a podiel miezd na HDP je nižší, než podiel ziskov, pričom na Západe je to presne opačne, tak je prirodzené, že treba prispieť trochu viac. Nie je možné akceptovať stav, že tu sa bude zarábať a pritom konsolidované závierky budú na Cypre alebo v Luxemburgu. Treba aby sa odviedli peniaze tu, aby sa z týchto zdrojov potom vytvoril priestor na to, aby sa tie sociálne benefity zaplatili.“
 
Mihál: „Je jednoducho faktom, že pri priebežnom systéme, ktorým je dnes systém sociálneho poistenia, tzv. prvý pilier, menej ľudí bude platiť odvody a omnoho viac ľudí bude čerpať dôchodok. Tak nech mi teda niekto vysvetlí, ako je možné pri tom, čo nás čaká, mať lepšie dôchodky ako dnes.“
 
Machyna: „Slovensko má 6 percent z HDP na starobné dôchodky, pričom niektoré okolité krajiny majú vyše 10 percent. Preto som presvedčený, že máme priestor na to, aby sme lepšie prerozdeľovali, a tiež aj zvýšili príjem. Toto je potom otázka diskusie, to je odborná téma, ako presne nastaviť pravidlá cez vykonávacie predpisy a zákony, aby sa dalo garantovať, že tu budú zdroje na dôchodky a slušnú starobu. Ale cieľ je kvalita života a človek, vyššia hodnota nie je. Peniaze nie sú vyššia hodnota. Človek pracuje preto, aby lepšie žil, nie preto, aby jedno percento ľudí lepšie žilo.“
 
Mihál (na otázku redaktora, či možno pri hľadaní riešenia demografického problému rátať s migráciou): „Už len to, že sem majú prísť pracovať Ukrajinci alebo Srbi, v mnohých ľuďoch vyvoláva vášne, takže pri takto nastavenom myslení Slovákov si asi ťažko môžeme predstaviť, že by migranti mali byť budúcnosťou dôchodkového systému na Slovensku. To reálne nebudú.“
 
Richter: „Nevolili sme populistické riešenia, ktoré by boli prehnané z hľadiska vekovej hranice, ale ponúkame kompromisný a realistický návrh, ktorý vychádza z odborných analýz a som presvedčený, že bude úspešný. Aby ľudia mali istotu v tom, že budú vedieť, kedy pôjdu do dôchodku. Aby to nebolo ako dnes, že na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chodia otázky ľudí, dokedy budú pracovať.
Po prijatí ústavného zákona možno bude treba zmeniť aj ďalšie predpisy, aby nadväzovali, ale chcem zagarantovať, že nie je naším cieľom meniť základné princípy prvého a ani druhého piliera, skôr možno posilniť ten tretí, doplnkový pilier, ktorý je veľmi dôležitý aj vzhľadom na ďalšie legislatívne iniciatívy, ktoré pripravujeme, napríklad otázka takzvaného preddôchodku.
 
Mihál: „Treba predovšetkým posilniť druhý pilier, treba ho propagovať a urobiť súvisiace legislatívne úpravy. Pretože pre generáciu dnešných štyridsiatnikov môže byť záchranou na dôchodku to, že si dokážu viac a lepšie nasporiť a významnú časť ich dôchodku bude tvoriť to, čo si nasporia v druhom pilieri. Dá sa to urobiť, ale súčasná vláda na to jednoducho kašle a týmto ľuďom zbytočne utekajú stovky miliónov ročne, ktoré mohli mať na zhodnotení svojich úspor. Nedeje sa tak pre zlú legislatívu a aj preto, že táto vláda o tom vôbec nehovorí, nedáva žiadne odporúčania, resp. nerobí žiadnu informačnú kampaň, ako by sa mali ľudia správať. Toto treba tiež zmeniť.“
 
Machyna na otázku redaktorky, či nie je populistické prijať zákon, ktorého dôsledky sa môžu prejaviť až o mnoho rokov neskôr, keď už za ne táto vláda neponesie zodpovednosť: „Bismarck nebol socialista, ale vždy bude platiť jeho pravidlo troch grošov: jeden vraciam, druhý požičiavam a z tretieho žijem. Ďalšia generácia sa musí postarať o tú staršiu, inak to nemôže fungovať. Ja sa rád postarám o mojich rodičov a verím, že moje deti sa veľmi rady zase postarajú o mňa. To je cieľ každej zodpovednej politiky. Ak toto nepochopíme, tak veľmi ťažko budeme budovať stabilnú a silnú spoločnosť.“
Keďže za ľavicu hovorili až traja a za pravicu len pán Mihál, dajme mu posledné slovo: „Pre mňa osobne, ale aj stranu Spolu, je prvým kritériom udržateľnosť dôchodkového systému. Prvý, druhý, tretí pilier treba vnímať komplexne. A musíme pri nastavovaní parametrov uvažovať tak, aby na nejaké dôchodky vôbec bolo.“
Ivan Lehotský
 
Príspevok Exkluzívne: Fico, Richter a Machyna vs. Mihál vo virtuálnej debate o najvyššom veku odchodu do dôchodku zobrazený najskôr Hlavné správy.

ZDROJ >>

Komentujte :)