Bratislava 11. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
 
Európska komisia považuje sledovanie verejnej a štátnej správy jednotlivých krajín EÚ za jedno zo svojich najdôležitejších poslaní

Na snímke prvá ekonómka Zastúpenia EK na Slovensku Lívia Vašáková

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu s organizáciou Transparency International Slovensko zorganizovalo v priestoroch Európskeho informačného centra seminár s názvom “Ako zvýšiť kvalitu slovenských úradníkov”.
Ako prvá ekonómka Zastúpenia EK na Slovensku, Lívia Vašáková, zhodnotila, ako pôsobí Európska komisia na Slovensko aj v otázkach verejnej a štátnej správy. Snaží sa ho ovplyvniť dvoma spôsobmi, a to buď politickým tlakom  alebo ovplyvňovaním financií, ktoré sú na Slovensko prideľované.
Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií, Štefan Kišš, sa pokúšal zhodnotiť výdavky na zamestnancov verejnej správy. Podľa neho naši úradníci nie sú nadmerne platení a nie je ich nadmieru veľa.  Z jeho príspevku zaujala informácia, že by sa schopnosti úradníkov mohli v budúcnosti testovať  s pomocou systému PIAAC –  to je program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (Programme for the International Assessment of Adult Competencies).  Pokus “objektívne” hodnotiť dospelých, podobne ako žiakov v projekte PISA, je dosť odvážna myšlienka.  Tu treba pripomenúť, že útvar “Hodnoty za peniaze” je podľa názoru viacerých kritikov len ideologický projekt a je otázny jeho prínos pre spoločnosť.
Tatiana Janečková, generálna tajomníčka služobného úradu na Úrade vlády, sa okrem iného pochválila, že na slovenskom Úrade vlády implementovali normu ISO 37 001, teda “systém protikorupčného manažmentu”.
Katarína Staroňová , docenta z  Univerzity Komenského, uviedla niekoľko zaujímavých postrehov okolo výmeny manažerov a zamestnancov  štátnej správy po zmene vedúceho manažera, takzvanú fluktuáciu. Okrem iného jej z výskumu vyplynulo, že táto výmena nastáva nielen po voľbách, keď ministerstvo dostáva iná strana,  ale aj vtedy, ak rezort ostáva tej istej strane a je vymenená len osoba ministra – aj v takom prípade sú ľudia odvolávaní alebo sami odchádzajú. Čiže výmeny a fluktuácie nie sú ani tak spôsobované nejakými politickými názormi či zaradením, ale viac určitými osobnými väzbami.
Gabriel Šipoš, riaditeľ Transparency International Slovensko, predložil okrem iného grafy porovnaní  platov politikov, vysokých funkcionárov štátu, respektíve privátnej sféry. Najviac sú platení manažéri  NBS (Národná banka Slovenska), ktorí sa celkom vymykajú priemeru zvyšku. Ďalej upútavajú najmä sudcovia, o ktorých je dobre postarané a to bez ohľadu, či ide o vyťažených sudcov vo veľkomestách alebo v malých zapadákovoch. Napriek všeobecnej mienke sú príjmy poslancov až na konci toho reťazca platov štátnych manažerov, teda najhoršie – len naozaj neviem, či je to potešiteľná správa.
Konkrétne padla aj informácie, že na Slovensku má prezident dvakrát vyšší plat, ako premiér. To je aj podľa samého Šipoša dosť neúmerné, pretože pracovné zaťaženia, zodpovednosť a dôležitosť daných funkcií sú práve v opačnom pomere. V Nemecku, kde je funkcia prezidenta podobne symbolická, ako u nás, má prezident naopak o tretinu menší plat, ako ich predseda vlády.
Šipoš spomenul aj tému apolitickosti úradníkov. Tá by mala byť, ale sám riaditeľ Transparency začal svoj príspevok titulkom prevzatým z Nového času, kde sú poslanci vládnej koalície výsmešne a nepravdivo zobrazení, ako tešiaci sa z navýšenia vlastných platov. Pod vedením Šipoša sa sama Transparency stala nezakryte zbraňou v politickom boji.
Po príhovoroch týchto piatich expertov bol dostatok času na diskusiu. Hneď prvá otázka z publika bola dosť kritická
“Pani Vašáková spomenula štedré prostriedky z európskeho rozpočtu na rôzne analýzy a podobné veci. Chcem sa spýtať, či tie prostriedky budú neskôr podmienené aj implementáciou daných  zistení, pretože to teraz vidím len ako plýtvanie peňazí na niečo, čo môžu možno zabezpečovať samotní zamestnanci ministerstiev. Koľko zhruba je vyčlenených alebo vybraných finančných prostriedkov na tieto analýzy analýz analyzovaných analytikmi?.”
Odpoveď: “Aby to nevyznievalo, že sú to len rôzne papiere, ktoré sa prekladajú z miesta na miesto, tak v operačnom programe  “Efektívna verejná správa” je okolo 400 miliónová alokácia. Zdá sa to veľa, ale je to jeden z menších operačných programov.”  Nasledovalo vysvetľovanie, prečo sú tieto prostriedky potrebné a správne použité. Či presvedčila pýtajúceho, o tom si dovolím pochybovať.
V ďalšom priebehu sa z hľadiska pokúšal pán “od hasičov” priniesť reálne problémy, konkrétne situáciu určitých pracovníkov verejnej správy, ktorí majú tarifné mzdy pod úrovňou minimálnej mzdy a otázku “služobných hodnotení”, kedy časté deformity a svojvôľa, ale aj dokázané zneužitia týchto hodnotení zostávajú bez následkov pre tých, čo sa toho dopustili. K prvej otázke mu bolo odpovedané, že platy pod úrovňou minimálnej mzdy boli dorovnávané na jej úroveň – pričom zostalo akosi obídené, že hanba je už to, že štát vôbec dáva niektorým svojim zamestnancom tak nízke platy. K druhej časti jeho otázky možno povedať, že metafora s hádzaním hrachu na stenu  najlepšie odzrkadľuje tento jeho odvážny pokus o dialóg.
Peter Vanád
 
Príspevok Európska komisia sa stará aj o kvalitu našich úradníkov a hodnotí ich platy. Platy poslancov sú na chvoste a je ťažko povedať, či to je dobrá alebo zlá správa zobrazený najskôr Hlavné správy.